hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Akútny koronárny syndróm

Bezprostredné ohrozenie života

Ischemická choroba srdca (ICHS) je veľmi rozšírené ochorenie a v rozvinutých industrializovaných krajinách dnes predstavuje závažný celospoločenský zdravotnícky problém. Podstatou ochorenia je zhoršené prekrvovanie srdcového svalu, čo je spôsobené postupným zužovaním koronárnych tepien.

Zužovanie ciev je spôsobené ukladaním tukov a kalcifikátov v cievnej stene. Súvisí to s prirodzeným procesom starnutia, ale nevhodná životospráva (fajčenie, neliečený vysoký tlak, neliečený vysoký cholesterol v krvi) môžu tento proces výrazne urýchliť. Čo nevieme ovplyvniť je však genetická preddispozícia k tomuto ochoreniu čím je možné vysvetliť individuálne situácie, kedy aj človek žijúci zdravo môže mať pokročilú formu tohto ochorenia a na druhej strane človek s kumuláciou rizikových faktorov (fajčenie, cholesterol...) môže mať aj vo vysokom veku normálne koronárne tepny.

Angína pektoris

Zužovanie koronárnych tepien je proces prebiehajúci 10 aj 20 rokov a pacient o ňom nemusí vôbec vedieť. Až na  určitom stupni rozvoja choroby začne zhoršené prekrvovanie srdca robiť problémy a zväčša sa prejaví ako epizódy tlakovej či pálivej bolesti na hrudi, väčšinou viazanej na nejakú fyzickú námahu. Tomuto príznaku ochorenia lekári hovoria angína pektoris.
Bolesť na hrudi však môže mať aj veľa iných príčin, avšak k typickým charakteristikám angíny pektoris patrí:
•    tlakový či pálivý charakter bolesti
•    nie bodovité ale skôr plošné rozloženie
•    vyžarovanie smerom do ľavej hornej končatiny, či sánky.
U pacientov s príznakmi angíny pektoris je potrebné komplexné kardiologické vyšetrenie, pretože včasná liečba môže zabrániť vážnym komplikáciám ochorenia.

Akútny koronárny syndróm

Vážnou komplikáciou ICHS je aj akútny koronárny syndróm, ktorý môže pre pacientov znamenať ohrozenie života. Ku akútnemu koronárnemu syndrómu dochádza, keď porucha prekrvenia srdcového svalu dosiahne kritickú hranicu. Prejaví sa tým, že angína pektoris má nezvyčajnú intenzitu, záchvaty trvajú dlhšie ako obvykle, bývajú častejšie, objavujú sa aj v pokojne, a nepomáha ani použite nitroglycerínu. Títo pacienti potrebujú akútnu hospitalizáciu. Ak sa totiž niektorá zúžená koronárna tepna zablokuje úplne, zastaví sa prívod krvi do príslušnej časti srdcového svalu a ten začne odumierať – tejto alarmujúcej situácii hovoríme akútny infarkt myokardu. Mnohí pacienti s akútnym infarktom myokardu sa bohužiaľ už do nemocnice nedostanú. Moderná medicína však dokáže zachrániť viac ako 90 percent pacientov z tých, ktorí sa dostanú do nemocnice a väčšinu z nich dokonca vrátiť do normálneho života.

Moderná liečba akútneho koronárneho syndrómu (AKS)

Dôležitou súčasťou liečby sú predovšetkým lieky, ktoré zabraňujú vytváraniu krvných zrazenín v zúžených koronárnych tepnách. Dnes už vieme, že tieto zrazeniny výrazne zhoršujú priebeh ochorenia a v skutočnosti hrajú kľúčovú úlohu v patogenéze akútneho koronárneho syndrómu. Tieto lieky sa v nemocnici podávajú injekčne či infúzne avšak existujú aj tabletové formy, ktoré pacienti zväčša musia užívať dlhodobo (kyselina acetylosalicylová, clopidogrel, prasugrel, tikagrelor). K ďalším dôležitým liekom patria tzv. betablokátory (spomaľujú srdcovú frekvenciu a znižujú nároky srdcového svalu na prekrvenie) či ACE inhibítory (znižujú poškodenie srdcového svalu spôsobené nedokrvením) a nitráty, ktoré potláčajú bolesti spôsobené nedokrvením. Z dlhodobého hľadiska je dôležité znížiť hladinu cholesterolu v krvi. K najúčinnejším liekom v tejto kategórii patria statíny.
Na vysoko špecializovaných pracoviskách (kardiocentrách) sú dnes u väčšiny pacientov s akútnym koronárnym syndrómom vykonávané tzv. revaskularizačné zákroky, ktorých cieľom je opraviť zúžené koronárne tepny. Tento zákrok je možné urobiť aj chirurgicky (aortokoronárny bypass), ale u väčšiny pacientov s AKS je výhodnejšie a rýchlejšie vykonať koronárnu angioplastiku a implantáciu koronárneho stentu. Je to katetrizačný zákrok, kedy kardiológ cez stehennú tepnu do koronárnej tepny zavedie kovovú sieťku (stent), ktorú pomocou balónika roztiahne v zúženom mieste a zabezpečí akúsi výstuž a obnovenie prietoku. V prípade akútneho infarktu myokardu je potrebné tento zákrok vykonať čo najskôr, doslova každá minúta je dôležitá.
Stent ostane v koronárnej tepne natrvalo. V priebehu niekoľkých mesiacov „prerastie“ endotelom, čo sú bunky prirodzenej výstelky cievnej steny, a prestane sa správať ako cudzorodý materiál. V tomto prechodnom období sa na stente môžu vytvárať krvné zrazeniny, ktoré by mohli obmedzovať krvný prietok. Toto riziko je možné minimalizovať užívaním už vyššie spomínaných liekov (kyselina acetylosalicylová+ jeden z nasledujúcich liekov:  clopidogrel, prasugrel, tikagrelor). Takáto kombinovaná liečba sa musí užívať aspoň 12 mesiacov,  v prípade kyseliny acetylosalicylovej je však liečba trvalá.

Ako ďalej po prekonaní akútneho koronárneho syndrómu

Väčšina pacientov sa môže časom vrátiť späť do práce a k svojim bežným záľubám. Tento návrat je veľmi individuálny a môže to byť už po jednom týždni, alebo až po niekoľkých týždňoch. Len malá časť pacientov bude čiastočne, alebo plne invalidizovaných. Tieto rozdiely sú dané predovšetkým rôznym rozsahom poškodenia srdcového svalu, ktoré bolo spôsobené nedokrvením. Návrat do normálneho života podstatne ovplyvňuje aj skutočnosť, do akej miery boli revaskularizačné zákroky úspešné, či aké má pacient pridružené ochorenia. Opätovné riziko zúženia srdcových tepien môže pacient aktívne ovplyvniť úpravou životosprávy. S určitosťou vieme, že vylúčenie fajčenia, dobrá kontrola krvného tlaku a hladiny cholesterolu v krvi môžu významne ovplyvniť prognózu týchto pacientov. Vhodne dávkované pohybové aktivity sú taktiež dôležitou súčasťou sekundárnej prevencie. Všetky medikamentózne aj nemedikamentózne liekové opatrenia musí pacient konzultovať so špecialistom – internistom či kardiológom, keďže prístup k pacientovi musí byť vysoko individuálny.

doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD.

Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Košice