hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Strava, výživa a prevencia kardio-vaskulárnych chorôb

Úloha zdravých potravín a správnej výživy pri prevencii civilizačných chorôb

Zdravá výživa účinne prispieva k prevencii chorôb srdca a ciev. Naopak systematická preferencia nezdravých potravín zvyšuje riziko nielen kardiovaskulárnych ochorení, ale takisto zvyšuje aj riziko obezity, cukrovky a rakoviny. Zásady správnej výživy a stravovacích návykov sú pri prevencii rôznych druhov civilizačných chorôb podobné. Pokiaľ sa rozhodnete zaviesť zásady preventívnej výživy a podporiť tak svoje dlhodobé vyhliadky na lepšie zdravie v budúcnosti, nemusíte voliť rôzne opatrenia pre prevenciu jednotlivých druhov civilizačných ochorení. Zdravá výživa je fascinujúco univerzálna!

Správna výživa pri prevencii chorôb srdca a ciev

Všetci ľudia (aj tí, ktorí sa cítia byť úplne zdraví) by mali sledovať a dodržiavať odporúčania zdravej výživy s cieľom znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení (skrátene: KVO). Pre vysoko rizikové osoby s poruchou tukového metabolizmu (pozn.: hyperlipidémia, HLP) to, samozrejme, platí dvojnásobne. Mnohí ľudia, ktorí užívajú lieky na zníženie cholesterolu v krvi, sa spoliehajú výlučne na výdatný účinok samotného lieku. Je však známe, že diéta zameraná na zlepšenie parametrov tukového metabolizmu výdatne podporuje účinok medikamentóznej liečby a výsledný efekt zníženia rizika KVO bude väčší. Platí to však za predpokladu systematického dodržiavania diétnych zásad a najlepšie v kombinácii aj s pravidelnou aplikáciou účinných pohybových aktivít. Bežne sa tejto kombinácii hovorí aj „zdravý životný štýl“. Všetko je to o správnych životných návykoch a stereotypoch.

Zdravé potraviny a správne stravovacie návyky v boji proti KVO

Všeobecné stravovacie a výživové odporúčania pre prevenciu KVO sformulovali mnohé odborné spoločnosti a mienkotvorné osobnosti. Jednotlivé citované zdroje sa vo svojich radách nijako neodlišujú. Nižšie prinášame stručný súhrn zásad európskych výživových odporúčaní pre prevenciu KVO. Tieto odporúčania sú súčasťou odporúčaní komplexného manažmentu zníženia celkového rizika ochorení srdca a ciev.
1.    Strava má byť pestrá (čo najpestrejšia) – zlepšia sa tak podmienky pre optimálny príjem všetkých potrebných živín. Žiadna potravina neobsahuje všetky potrebné živiny v optimálnom zložení a pomere. Je preto potrebné zdravé potraviny primerane striedať.
2.    Celodennú stravu treba rovnomerne rozdeliť v priebehu dňa – najlepšie do 5 až 6 denných jedál.
3.    Príjem energie v potrave sa má prispôsobiť veku, pohlaviu a výdaju energie tak, aby nedochádzalo k neprimeranému a nechcenému priberaniu telesnej hmotnosti a neželanému rozvoju nadváhy a obezity. V praxi to znamená zabrániť aktívnemu (príliš mnoho jedla, neúmerne veľké porcie) i pasívnemu (mastné, tučné, smotanové a neraz i sladké potraviny) prejedaniu a častému maškrteniu. K tomu treba tuku konzumovať nie viac ako 30% z celodenného energetického príjmu denne (Príklad: pri dennom príjme energie: 2000 kcal/8400 kJ; tuk kryje nie viac ako 2000 x 0,3 = 600 kcal / 8400 x 0,3 = 2520 kJ. To predstavuje najviac 66 g tuku). Nasýteného tuku má byť z toho najviac ako 1/3 (pri 2000 kcal / 8400 kJ to je najviac 180 kcal / 756 kJ. To predstavuje najviac 20 g nasýtených MK denne).
4.    Preferovať rastlinné potraviny (najmenej 2/3 z celodenného stravovania) na úkor živočíšnych potravín (najviac 1/3). Rastlinné potraviny neobsahujú cholesterol, ich tuk je bohatý na nenasýtené mastné kyseliny (skratka MK) a chudobný na nasýtené MK; navyše rastliny obsahujú  vlákninu, ktorá výdatne prispieva k prevencii KVO, ako aj dôležité vitamíny, minerálne látky (napríklad pre srdce potrebný draslík) a rastlinné antioxidanty / fytonutrienty (flavonoidy, polyfenoly, vitamíny E a C).
5.    Ovocie a zeleninu konzumovať 5 – 6 krát denne a v dostatočných množstvách; napríklad 2 porcie ovocia (2x150=300 g) a 3 porcie zeleniny (3x250=450 g)
6.    Príjem vlákniny zvýšiť na 25 – 30 g denne (zdroj: všetko ovocie a zelenina, strukoviny, celozrnné obilniny a obilné klíčky, orechy a rastlinné semená).
7.    Denný príjem tuku by nemal prekročiť 30% z celodenného energetického príjmu (v potrave). Preferovať treba príjem nenasýtených MK (mono/nenasýtených MK – MUFA, viac/nenasýtených MK – PUFA) na úkor nasýtených MK (nasýtené MK – SAFA). Príjem trans/mastných MK – TFA by mal byť minimálny (Bežne sa odporúča, aby príjem SAFA nepresiahol 10% a TFA nepresiahol 1% z celodenného energetického príjmu). Dá sa to dosiahnuť podporou konzumácie rýb (najmä morských, predovšetkým mastných rýb), chudého bieleho mäsa z hydiny, čo najchudšieho červeného mäsa (pozor: nie viac ako 500 g za týždeň!), nízkotučných mliečnych výrobkov, a najmä rastlinných olejov, orechov a semien – s osobitným dôrazom na olivový olej (bohatý na MUFA).
8.    Obsah cholesterolu v potrave by nemal byť vyšší ako 300 mg denne; u ľudí s KVO, obezitou alebo cukrovkou sa niekedy udáva ešte prísnejšie odporúčanie, maximálne 200 mg denne. Cholesterol sa vyskytuje výlučne v živočíšnych potravinách (predovšetkým vnútornosti, mastné mäso a vaječný žĺtok). Vstrebávanie cholesterolu účinne znižuje rastlinná vláknina (najmä rozpustná) a rastlinné steroly. Existujú funkčné potraviny (pozn.: FP = potraviny s osobitným zdravotne pozitívnym účinkom), ktoré sú obohatené o rastlinné steroly (syn.: fytosteroly). Vhodné sú predovšetkým pre ľudí, ktorí majú vysoké hladiny cholesterolu v krvi v rámci poruchy tukového metabolizmu (HLP).
9.    Denný príjem sacharidov má pokryť 55 – 60 % z celodenného energetického príjmu. Majú to byť prevažne zložité sacharidy s obsahom vlákniny (celozrnné obilniny, ryža naturál, zemiaky, strukoviny, sója). Jednoduché sacharidy – cukry s rýchlym vstrebávaním (glukóza, fruktóza, sacharóza) majú tvoriť maximálne 10% z celodenného energetického príjmu. (Príklad: pri príjme 2000 kcal/8400 kJ to znamená prijať najviac 200 kcal/840 kJ v podobe cukru, čo je 50 g cukru denne).
10.     Príjem soli (pod pojmom „soľ“ sa myslí  kuchynská soľ s obsahom sodíka = NaCl) by nemal prevyšovať 5 g za deň. Soľ podporuje zvyšovanie krvného tlaku (TK) a pri systematickej neúmerne veľkej konzumácii (najmä z údenín) zvyšuje riziko rakoviny žalúdka. Okrem zavrhnutia bezdôvodného dosoľovania hotového jedla sa predovšetkým treba vyhýbať konzumácii slaných potravín (slané oriešky, zemiakové lupienky, údeniny, konzervové potraviny). Zvlášť nevhodné sú slané údeniny. Naopak zdravie srdca a ciev podporuje príjem potravín bohatých na draslík (ovocie a zelenina).
11.    Denný príjem alkoholu nemá prekročiť 10 g (maximálne 20 g) u žien a 20 g (maximálne 30 g) u mužov. V praxi to môže znamenať pre ženu 1 malé pivo, 1 deci vína a ¼ deci destilátu a pre muža 1 veľké pivo, 2 deci vína a ½ deci destilát. Pravidelná konzumácia malého množstva červeného vína podporuje cievne a srdcové zdravie vďaka  obsahu resveratrolu (čo je rastlinný flavonoid – látka, ktorá má antioxidačný, protizápalový a ochranný účinok na stenu ciev a okrem iného znižuje zrážanlivosť krvi, t.j. pohotovosť k tvorbe krvných zrazenín a upchávaniu ciev. Podobnú službu – avšak bez alkoholu –   urobí aj užívanie lieku s obsahom kyseliny acetylosalicylovej = napr. ANOPYRIN).
12.    Absolútny zákaz fajčenia (najmä cigariet, ale aj ostatných tabakových výrobkov).

Peter MINÁRIK

ONLIFE
20.07.2012