hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

RUBRIKA ALERGOLÓGIA

Alergie v zime

prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc., Slovenská zdravotnícka univerzita

Alergia je hypersenzitívna reakcia vyvolaná imunologickými mechanizmami. Imunitný systém reaguje neprimerane na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva vo svojom prostredí.

Alergia je progresívne ochorenie a pokiaľ sa včas a správne nelieči, môže sa zhoršovať a komplikovať. Nepoznaná a neliečená môže viesť k chronickým stavom s trvalými následkami. Sama od seba sa alergia nevylieči, ani neprejde. Môže sa objaviť v ktoromkoľvek veku, nie je doménou detského veku, aj dospelí a starší ľudia sa môžu stať „náhle“ alergickí.

Alergia a atopia

Alergia môže byť sprostredkovaná protilátkami alebo bunkami imunitného systému. To znamená, že postihnutý pri styku s antigénom – alergénom reaguje ináč ako zdravý jedinec. Alergia je najčastejšie sprostredkovaná protilátkami IgE (klasická reakcia), alebo protilátkami IgG. Pri niektorých alergických reakciách sa môžu uplatniť protilátky viacerých tried (IgG a IgE).

Atopia sa ako termín rezervuje pre taký typ alergie – hypersenzitivity, ktorá vzniká spontánne, s genetickou predispozíciou a je sprostredkovaná protilátkami typu IgE. Atopia však má vyjadrovať predovšetkým predispozíciu, nie už klinické prejavy choroby.
Atopia teda neznamená konkrétne ochorenie, ale schopnosť organizmu reagovať na antigény.
Alergénom môže byť akákoľvek látka bielkovinovej povahy vo vzduchu, vode i na zemi. Alergén vyvoláva alergickú reakciu. Dnes je známych okolo 20 000 látok spôsobujúcich alergiu, ale až 90 % všetkých alergických ochorení spôsobujú pele, roztoče, plesne, srsť zvierat, blanokrídly hmyz a potraviny. Alergény delíme na:

•    vonkajšie alergény (peľové zrná a spóry plesní)
•    vnútorné alergény (roztoče, domáce zvieratá, šváby a ďalšie)
•    ostatné alergény (potravinové, liekové a hmyzí jed)

S ktorými alergénmi sa stretávame v zime najčastejšie?

Z vonkajších alergénov sú to predovšetkým spóry plesní, ktoré poletujú vo vzduchu. Vyskytujú sa v priebehu celého roku. Najväčšiu koncentráciu spór domových plesní (Aspergillus, Penicillium, zygomycety Rhizopus, Mucor) zaznamenávame v zimných mesiacoch. Vnútorné alergény sú takisto celoročné, v zime sa menej vetrá, tak je väčší predpoklad ich alergizujúcich prejavov. Patria sem najmä roztoče a zvieracie alergény. Druhou najpočetnejšou skupinou ľudí s alergickým ochorením sú práve alergici na roztoče. Domáce zvieratá sú zdrojom veľmi agresívnych alergénov. Z ostatných alergénov sa celoročne vyskytujú potravinové alergény, liekové alergény  a alergény na hmyzí jed. Jed hmyzu obsahuje veľa látok. Najviac alergizujúce sú enzýmy. Svoje miesto medzi zimnými alergiami má chladová alergia.

Prejavy alergie

Príznaky alergického ochorenia môžu byť celkové a lokálne. Medzi celkové príznaky patrí chronická únava, subfebrility (trvale zvýšená teplota okolo 37°C – pozn. red.), ospalosť, nesústredenosť, poruchy spánku a koncentrácie, nervozita, podráždenosť, opakované bolesti hlavy a hrdla, v prípade detí aj obraz hyperaktivity až agresivity. Na alergiu je potrebné myslieť aj pri opakovaných infekciách horných dýchacích ciest, hlavne nádchach, zápaloch prínosových dutín a zápaloch hrdla. Lokálne príznaky sú viazané na niektorý zo systémov. Celkové a lokálne príznaky sa môžu rôzne kombinovať. Pretrvávajúci neliečený alergický zápal môže spôsobovať rozširovanie alergického zápalu do ďalších orgánov (vývin astmy pri neliečenej alergickej nádche) a taktiež predstavuje veľké riziko komplikácií (vývoj nových alergií – zvýšenie množstva alergénov, na ktoré alergik reaguje alergickou reakciou). Alergická nádcha a ekzém sa považujú za významné rizikové faktory pre vznik astmy. U dospelých má každá druhá astma alergický pôvod. U detí je až 85 % astmatických ochorení zapríčinených alergiou.      
Alergia má široké spektrum prejavov – od sotva rozpoznateľných až po život ohrozujúce prejavy. Alergia sa môže prejaviť v respiračnom systéme (nádcha, kýchanie, kašeľ, dýchavica, priedušková astma, aleveolitída malých detí), v gastroentestinálnom systéme (orálny alergický syndróm – opuch, svrbenie pier, jazyka alebo podnebia, gastroezofageálny reflux, nauzea, vracanie, bolesti brucha až kolika, hnačky, svrbenie konečníka, malabsorpcia, strata hmotnosti a iné), na koži (ekzém, atopická dermatitída, akútna chronická urtikária (žihľavka), kontaktná urtikária, Dermatitis herpetiformis), z ďalších systémov sa môže prejaviť oftalmologickými zmenami (slzenie, štípanie a rezanie či zápal spojiviek), zmenami  v centrálnom nervovom systéme (neuraligické prejavy, zmeny v pohybovom systéme) alebo v kardiovaskulárnom systéme, genitourinárnom systéme až celkovou reakciou  tzv. anafylaxiou. Anafylaktická reakcia, najmä po niektorých potravinových alergénoch, liekových alergénoch, či po bodnutí hmyzom je najzávažnejším prejavom alergie.

Ako poznáte, že máte alergiu?

1. Trápi vás časté kýchanie?
2. Zdá sa vám, že niekedy strácate čuch?
3. Máte upchaný nos v jarnom a letnom období, bez toho, aby ste boli prechladnutí?
4. Tečie vám z nosa i keď nie ste prechladnutí?
5. Prepadne vás občas nevysvetliteľný kašeľ?
6. Budíte sa kvôli kašľu?
7. Máte pocit sťaženého dýchania?
8. Máte niekedy stav hvízdavého dýchania či pískania v hrudníku?
9. Svrbia vás niekedy oči?
10. Slzia vám oči?
11. Máte niekedy nevysvetliteľné svrbenie kože alebo žihľavku?
12. Máte opuchnuté pery alebo jazyk?

Alergia na plesne

Medzi plesne zaraďujeme huby a aktinomycéty. Huby, respektíve ich spóry sa vyskytujú takmer všade, patria spolu s peľmi medzi vzdušné alergény. Sú veľmi malé, voľným okom neviditeľné a veľmi ľahké častice, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Najčastejšie prichádzajú do kontaktu s organizmom vdýchnutím – inhaláciou. Preto sa často nazývajú inhalačné alergény. Najčastejšie vyvolávajú alergickú nádchu a astmu, ale aj ekzém. Príznaky alergie sú prítomné celoročne, najviac však na vrchole leta a na jeseň pri teplom a vlhkom počasí. Plesňové alergény sa vyskytujú ako vo vonkajšom, tak i v domácom prostredí. V domácom prostredí rastú plesne všade, kde k tomu nájdu vhodné podmienky, predovšetkým dostatočnú vlhkosť a teplotu. Vo vnútornom prostredí niektorých budov prevýšia výskyt roztočov. Najväčšiu koncentráciu spór domových plesní (Aspergillus, Penicillium, zygomycety Rhizopus, Mucor) zaznamenávame v zimných mesiacoch. Vo vonkajšom prostredí bývajú spóry plesní (Alternaria, Cladosporium, Helminthosporium, ďalej askospóry a bazidiospóry) podstatne hojnejšie než pele, vyskytujú sa však skôr na vrchole leta a začiatkom jesene, najmä za teplého a vlhkého počasia. V zime riziko plesní predstavujú najmä staré byty

Alergia na roztoče

Druhou najpočetnejšou skupinou ľudí s alergickým ochorením sú alergici na roztoče. Alergickú reakciu spôsobujú roztoče (mikroskopické článkonožce podobné kliešťom) žijúce najčastejšie v domácom prachu a v lôžkovinách. Najviac ich nachádzame na lôžku, pretože tam majú najpriaznivejšie prostredie. Prítomné sú aj v závesoch, čalúnených pohovkách, kobercoch a plyšových hračkách. Roztoče sa živia šupinami a kožným odpadom z ľudského tela, preto sa im najlepšie darí v posteliach, kde majú vhodnú teplotu, vlhkosť a dostatok výživy. Jeden gram prachu z postele môže obsahovať 2000 až 15 000 roztočov. Látky, ktoré alergiu vyvolávajú, sú obsiahnuté vo výkaloch roztočov. Roztoče spôsobujú prejavy alergickej nádchy, ekzému až astmy. Príznaky alergie sú prítomné celoročne, zhoršovať sa môžu na jeseň a v zime, keď sa kúri. Typické sú ťažkosti najmä ráno po prebudení, hlavne upchatý nos, výtok z nosa, kýchanie, slzenie, svrbenie kože a suchý kašeľ. V nadmorskej výške nad 1200 m nad morom sa roztoče nevyskytujú, preto sa alergikom na roztoče odporúča horská klimatická liečba.

Alergia na zvieratá

„Domáci miláčikovia“ sú významným zdrojom agresívnych alergénov. Hlavné zvieracie alergény sú priamo v srsti zvierat, ale aj v slinách, moči, maze, krvnom sére, kožných šupinách a lupinách a v perí. Najsilnejšie alergény má kocúr. Silné alergické reakcie vyvolávajú aj mačky, kone, psy a malé hlodavce (morča, škrečok). Alergia na vtáky je väčšinou nepriama, pretože najsilnejším alergénom vtákov sú roztoče prítomné v perí. Väčšina ľudí sa alergizuje priamym stykom s vlastným domácim zvieraťom. Alergiu však môže vyvolať aj nepravidelný, príležitostný kontakt so zvieraťom, prípadne s ľuďmi, ktorí zvieratá chovajú. Zvieracie alergény na rozdiel od roztočových môžu dlhú dobu zotrvávať vo vzduchu, pretože sú ľahké. V prípade citlivých jedincov môže i takýto nepriamy kontakt s alergénom vyvolať alergickú reakciu. Pokiaľ ide o šváby, alergizujúce sú ich exkrementy, ktoré sa podobne ako exkrementy roztočov usadzujú v prachu.

Alergia na potraviny

Alergických reakcií na potraviny a potravinárske výrobky stále pribúda nielen v detskom veku, ale aj v populácii dospelých, preto sa potravinová alergia stáva celosvetovým problémom. Potraviny môžu vyvolať klasickú alergickú reakciu, ktorá sa prejaví nielen bolesťou brucha, vracaním, hnačkou, nadúvaním, zápchou, pálením záhy, ale aj svrbivými vyrážkami, ekzémami, opuchmi kože, vodnatým výtokom z nosa, kýchaním, nadmernou tvorbou hlienu, mapovito povlečeným jazykom, zápachom z úst či dýchavicou. Veľa potravín však vyvoláva tzv. nepravú alergickú reakciu (pseudoalergiu). Ide o potraviny s vysokým obsahom histamínu. Histamín je látka, ktorá sa pri alergickej reakcii uvoľňuje z tkanív a vyvoláva akútne alergické prejavy. Typickými potravinami s vysokým obsahom histamínu, ktoré môžu vyvolať pseudoalergickú reakciu sú jahody, maliny, tuniak, makrela, zrejúce syry, surová šunka, kyslá kapusta, kyslé uhorky, špenát, víno, pivo, avokádo. Reakcie na potraviny môžu však vyvolať aj aditíva – prídavné látky v potravinách, hlavne stabilizátory, konzervačné látky, farbivá, príchute. Tieto látky sú na potravinárskych výrobkoch označované písmenom E. Najčastejšími potravinami v detskom veku, ktoré vyvolávajú alergickú reakciu, sú kravské mlieko, vajce, ryby, orechy, citrusové plody, zeler, šošovica, sója, jablká a čokoláda. V dospelosti prevažujú alergické reakcie na rôzne druhy ovocia, zeleniny, strukoviny, sezam, sóju, mak, kôrovce (krevety, ustrice) a semienka (sezamové, ľanové, slnečnicové). 
Pri netolerancii niektorých druhov potravín je potrebné vždy myslieť aj  na „skríženú“ peľovo-potravinovú alergiu. Alergici na peľ brezy môžu alergicky reagovať na jablká, broskyne, hrušky, orechy, kivi, surový hrášok, zemiaky, karotku. Alergici na peľ tráv môžu alergicky reagovať na paradajky, sóju, šošovicu, arašidy, melóny, kvetový med. Alergici na peľ bylín (burín) môžu alergicky reagovať na koreňovú zeleninu (zeler, petržlen, karotka), koreniny, mango. Alergici na latex môžu alergicky reagovať na banán, kivi, avokádo, gaštany, melóny, špenát, paradajky. Alergici na roztoče môžu alergicky reagovať na kôrovce (slimáky, kraby, krevety, raky, ustrice).

Alergia na lieky a chemické látky

Podobne ako pri potravinách, tak aj pri reakciách  na lieky je niekedy ťažké odlíšiť, kedy organizmus reaguje klasickou alergickou reakciou na liečivo a kedy pseudoalergickou reakciou na prídavné látky v liečivách (farbivá, príchute, stabilizátory). Častejšie sú reakcie neimunologickej povahy, teda pseudoalergie. Najčastejšími liekmi vyvolávajúcimi alergické reakcie sú antibiotiká (penicilíny) a lieky proti bolesti. Menej často vyvolávajú alergickú reakciu kontrastné látky používané pre rôznych vyšetrovacích metódach v nemocniciach a očkovacie vakcíny. Liekové alergie môžu byť spôsobené predávkovaním alebo nežiaducimi vedľajšími účinkami. Alergickú reakciu môže vyvolať takmer každý liek. V minulosti bola najčastejšou alergia na penicilín. V dnešnej dobe prudko stúpa počet alergických reakcií aj na latexovú gumu (používaním gumených latexových rukavíc),  alergických reakcií na rôzne chemické prostriedky, ktoré sa bežne používajú v domácnostiach (čistiace prostriedky, riedidlá, farby, laky, nátery).

Alergia na chlad

Je všeobecne známe, že pri vzniku a rozvoji alergií hrá dôležitú úlohu náhla zmena teploty prostredia. Tieto fyzikálne vplyvy pôsobia ako priame aktivátory vyplavovania mediátorov (napr. histamínu) z mastocytov a môžu následne vyvolávať klinické prejavy zvýšenej reaktivity na slizniciach dýchacích ciest a očných spojoviek. Pôsobenie chladu sa prejaví slzením, pálením sliznice v nosohltane, upchatím nosa, vodnatým výtokom, kýchaním a dráždivým kašľom až dýchavicou. Jednou z ďalších reakcií na pôsobenie chladu môže byť aj vznik urtiky – žihľavky. Jej základným a charakteristickým prejavom je tvorba žihľavkových svrbivých pupencov, sprevádzaných veľmi často aj opuchom určitej oblasti. Môže sa vyskytnúť kdekoľvek na tele, najčastejšie však v oblastiach vystavených priamo chladu. Alergické  prejavy sa môžu kombinovať aj s abnormálnou reakciou drobných tepien na chlad a môžu viesť k zblednutiu prstov až strate citlivosti (tzv. mŕtve prsty Digiti mortui).