hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Múdrejší ako astma

Hoci je astma chronickým ochorením, vďaka modernej a účinnej liečbe a jej dobrému manažmentu sa dá dobre liečiť. Základom je inhalačná liečba. Pri správnom používaní inhalačných pomôcok môže byť kvalita života pacientov zachovaná.

Astmatikov ich ochorenie sprevádza po celý život, zvyčajne od detstva. Správnou a dlhodobou liečbou a dodržiavaním určitých zásad možno ochorenie dostať pod kontrolu. Hoci je základom liečby inhalačná liečba, svoj podiel na zvládnutí ochorenia má aj nefarmakologická liečba, teda liečba bez liekov. Jej súčasťou je dodržiavanie zásad života astmatika, odstránenie spúšťačov, ktoré ochorenie zhoršujú a tiež liečebná rehabilitácia –  dýchacie cvičenia a klimatická liečba (napríklad pobyt v horách alebo pri mori).
Keďže astma je chronické zápalové ochorenie, aj jeho liečba musí byť dlhodobá a neprerušovaná. Farmakologickú liečbu a výber liekov a ich dávku riadi lekár – špecialista a pacient by nemal svojvoľne liečbu meniť, alebo vynechávať. Pri svojvoľnom znížení dávky alebo vynechávaní liečby môže dôjsť k prehlbovaniu chronického zápalu v dýchacích cestách, ich nezvratnému a trvalému poškodeniu a progresii ochorenia do ťažšieho stupňa. Zároveň sa zvyšuje riziko náhleho zhoršenia a ťažkého astmatického záchvatu. Čiastočný účinok liečby sa obvykle prejaví veľmi rýchlo, ale jej plný účinok sa rozvíja postupne pri pravidelnom užívaní v priebehu jedného až troch mesiacov.

Inhalačná liečba

„Základom liečby prieduškovej astmy je inhalačná liečba, pri ktorej sa lieky pomocou prenosných inhalačných aplikátorov vdychujú cez ústnu dutinu a nosohltan priamo do priedušiek,“ hovorí profesor MUDr. Peter Krištúfek, CSc., pneumológ z Kliniky pneumológie a ftizeológie LF SZU a Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
„Liečivo sa pri významne nižších dávkach dostáva na miesto určenia. Lieky, ktoré potláčajú zápal (protizápalové lieky) priamo zasahujú do chorobného procesu. Liekom prvej voľby sú inhalačné kortikosteroidy, ktoré sú účinné v prieduškách a aj pri dlhodobom podávaní sú aj bezpečné. Obava z vedľajších účinkov je pri moderných prípravkoch bezdôvodná, lebo v dlhodobých liečebných režimoch sa používajú kombinované inhalačné lieky, ktorých účinnosť sa vzájomne zosilňuje. Ak sa užívajú dostatočne dlhý čas, navodia bezpríznakový stabilizovaný stav, ktorý nazývame dobre kontrolovanou astmou. Stabilizovaný, dobre liečený pacient má potom pocit, že už je zdravý a ďalšie pokračovanie liečby považuje za zbytočné. Predčasné vynechanie liečby však opäť spúšťa zápal s poškodzovaním priedušiek a záchvatmi, preto liečba musí byť neprerušovaná a dlhodobá.“

Dobrý manažment liečby

Významným pomocníkom pri záchvatoch sú uvoľňujúce lieky, ktoré pomáhajú pacientovi od bezprostredných príznakov predovšetkým tým, že uvoľňujú kŕčovité stiahnutie priedušiek. Profesor Krištúfek vysvetľuje: „V liečbe astmy majú nezastupiteľné miesto, ale nie sú vhodné na pravidelné a dlhodobé užívanie, pri ktorom klesá ich účinnosť. Majú sa používať iba pri ťažkostiach ako úľavové alebo záchranné lieky. Rýchle oslobodenie od kašľa, pískania a dýchavice vedie pacienta k predstave, že tento liek mu postačuje, užíva ho viac, ako je potrebné a protizápalový liek považuje za zbytočný, čím sa postará o ďalšie zhoršovanie svojej astmy. Preto je pri riadení liečby prieduškovej astmy mimoriadne dôležitá spolupráca s lekárom, ktorý by mal vysvetliť astmatikovi podstatu jeho choroby, zostaviť s ním plán bežnej liečby a viesť ho ku kontrole svojho stavu, aby sa odhalili vyvolávajúce príčiny. I keď kompletné odstránenie všetkých spúšťačov nie je vždy možné (peľ, úplná likvidácia roztočov, výfukové plyny, zmeny počasia), viaceré z nich sú pri pochopení rodiny a okolia možné. Pomáha odstránenie stresových situácií, zmena životosprávy, zmena pracovného prostredia, presťahovanie do iného bytu alebo do inej oblasti. Počas kritických období by mal astmatik mať možnosť opustiť prostredie, v ktorom mu vznikajú záchvaty, čo je aj základom úspechu doplnkovej klimatickej liečby. Astma je celoživotným ochorením, ktorého podstatou je preladenie celkovej imunitnej odpovede organizmu, ale dobre nastavený astmatik nemusí mať žiadne denné ani nočné ťažkosti, ani záchvaty, nie je obmedzovaný pri fyzickej námahe, lebo jeho pľúcne funkcie sú v medziach normy rovnako, ako u zdravého človeka. Najlepším partnerom v liečbe astmy je dobre poučený a spolupracujúci pacient. Pri správnom užívaní liekov nemá žiadne nežiaduce účinky a nepotrebuje záchrannú (úľavovú) liečbu. Lekára navštevuje iba pri predpisovaní liekov a kontrole správnosti liečby. Pri dnešných možnostiach by žiadneho astmatika nemalo jeho ochorenie obmedzovať.“

Ako správne inhalovať

Ako zdôraznil aj profesor Peter Krištúfek, liek sa pomocou pokrokových inhalačných foriem liekov dostáva priamo do priedušiek, navyše s použitím menšieho množstva lieku a s menšími vedľajšími účinkami v porovnaní s liečbou v minulosti. Účinok inhalačných liekov je rýchlejší a nežiaduce účinky sú 10 až 20-násobne nižšie, než pri starších formách liekov v sirupoch alebo v tabletách.
Medzi jednotlivými liekmi sú výrazné rozdiely v účinnosti, spôsobe užívania a vo výskyte vedľajších účinkov. Ich použitie je špecifické pre rôzne formy astmy, a preto si ich pacient nesmie ľubovoľne zamieňať. Stáva sa, že pacienti mávajú problém naučiť sa správnu techniku inhalácie. Keďže tá je základom dobrej a účinnej liečby, treba si ju dobre natrénovať. Aby sa liek dostal naozaj dostal tam, kam má, správna technika používania inhalačných pomôcok je veľmi dôležitá.

Aerosóly a prášky

Inhalačné lieky sa vyrábajú v aerosólovej alebo v práškovej forme. Aerosólová forma lieku funguje ako sprej, účinná látka sa dostane do priedušiek vdýchnutím, poháňaná plynom. V minulosti sa používali freóny, dnes sú to ekologickejšie prípravky ako hydrofluóralkán.
Aby bola inhalácia aerosólových foriem lieku účinná, treba používať správnu inhalačnú techniku. Nesprávnou inhaláciou stráca astmatik 50 – 70 % dávky, ktorá uniká do okolia alebo ostane v ústach. Výhodou aerosólových inhalátorov je, že sú ľahko prenosné a rovnaké množstvo dávky sa uvoľní pri každom použití. Medzi nevýhody, ktoré pacienti udávajú najčastejšie, patrí náročnosť na koordináciu nádychu a uvoľnenia dávky.
Pre pacientov, ktorí nezvládajú klasickú techniku inhalácie sa volí jednoduchšia inhalačná technika pomocou objemových nadstavcov, napríklad takzvaný JetSpacer. Nadstavec alebo náustok, ktorý sa radí medzi nádobku s liekom a ústnu dutinu predstavuje zväčšený priestor, ktorý zmenšuje možnosť zachytenia látky v ústnej dutine a znižuje možnosť podráždenia horných dýchacích ciest chladom a veľkou rýchlosťou prechodu aerosólu. Inhalačné pomôcky JetSpacer zabezpečujú jednoduchšiu techniku inhalácie, lebo nie je potrebná koordinácia pri inhalácii. Navyše sa vďaka nadstavcu do dýchacích ciest dostane väčšie množstvo účinnej látky.
Práškové formy sú vhodné aj pre deti a starších ľudí, pretože ich inhalácia je jednoduchšia. Po uvoľnení prášku z jednotlivého obalu alebo zo zásobníka treba liek jedným hlbokým nádychom vdýchnuť. Ak v inhalačnej pomôcke ešte zostáva zvyšok lieku, je možné nádych zopakovať. Niektoré práškové formy liekov majú sladkastú príchuť, ktorá informuje pacienta pri inhalácii, či má ešte v inhalačnej pomôcke inhalačnú látku. Výhodou práškových inhalátorov je, že nevyžadujú koordináciu nádychu a aktivácie, teda stláčania inhalačného systému a tým pacienti robia menej chýb v inhalačnej technike a kontrola celého inhalačného procesu pacientom je tiež zraková (počítadlo), chuťová (laktóza) a sluchová (kliknutie). Dosahuje sa tak vyššia depozícia lieku v pľúcach. Nevýhodou je vyššie inspiračné úsilie ako pri aerosólových dávkovacích systémoch.

Ak sa chcte dozvedieť viac, prípadne si pozrieť edukačné video o správnej technike inhalačnej liečby, zavítajte na stránku www.mojaastma.sk.

Spracovala Iva Baranovičová