hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Ochrana pred slnečným žiarením

Doc. MUDr. Vladimír Hegyi, PhD.

Slnko je zdrojom kozmického žiarenia, gama žiarenia, X-žiarenia, ultrafialového žiarenia (UV) (skladajúceho sa z UVA, UVB a UVC žiarenia), viditeľného žiarenia, infračerveného žiarenia (IR) a rádiových vĺn. Po prechode filtrom atmosféry, približne dve tretiny svetelného žiarenia dopadá na zem. Kozmické žiarenie, gama žiarenie, X-žiarenie a UVC lúče, ktoré sú nezlučiteľné so životom, za normálnych atmosférických podmienok na zem nedopadá. Zo žiarenia, ktoré preniká cez atmosféru, má vplyv na náš organizmus len UVA, UVB, viditeľné a infračervené žiarenie.
Z priaznivých účinkov na ľudský organizmus UVB lúče pomáhajú pri tvorbe vitamínu D nevyhnutného na viazanie vápnika v kostiach, viditeľné svetlo má antidepresívne účinky a infračervené lúče sú zdrojom tepla a zohrievajú našu kožu.
Ak je expozícia slnečnému žiareniu nadmerná, UVA a UVB lúče môžu byť aj škodlivé. Môžu spôsobiť popáleniny, môžu byť impulzom k vzniku fotosenzitívnych reakcií (patologické príznaky na koži pod vplyvom vonkajších činiteľov a slnečného žiarenia) a pri dlhodobom pôsobení sú UVA a UVB lúče zodpovedné za starnutie kože a predstavujú rizikový faktor pre vznik rakoviny kože.
Narušenie ozónovej vrstvy je dlhodobým a veľmi zložitým procesom, za ktorý sú zodpovedné nielen splodiny ľudskej činnosti (freóny), ale tiež prach z výbuchov sopiek a ďalšie prírodné úkazy. Freóny sú halogénované uhľovodíky, ktoré sú stabilné, ale chlór v nich obsiahnutý spôsobuje katalyticky rozklad ozónu. Jeho molekula dokáže rozštiepiť desať tisícok atómov ozónu na obyčajný kyslík, ktorý nemá ochranné vlastnosti proti UV žiareniu. Úbytok ozónu v atmosfére je zodpovedný za dopad väčšej dávky slnečného žiarenia vrátane škodlivej UV zložky na zem.
Vrstva ozónu je dostatočná v rovníkových oblastiach a naopak od 80-tych rokov minulého storočia nedostatočná v polárnych oblastiach zeme. K tvorbe ozónu je nutné najmä slnečné žiarenie, ktoré tam počas polárnej noci nedopadá. Táto „ozónová diera“ z polárnej zimy pretrváva a na jar sa môže rozširovať aj do nižších zemepisných šírok, takže v našich zemepisných podmienkach je najnebezpečnejšie obdobie marec - máj. Za posledných 15 rokov sa priemerná ročná hodnota UV indexu z hodnoty 2,5 priblížila k hodnote 3.
Slnečné žiarenie je najnebezpečnejšie najmä v čase okolo obeda, kedy slnečné lúče prenikajú cez atmosféru kolmo a na zem dopadne najviac UV žiarenia. Naopak, ráno a večer pri šikmom prieniku cez atmosféru sa svetelné lúče absorbujú.
Každý človek má inú kožu. Hrubšiu, tenšiu, a rozdiely sú najmä v jej pigmentácii. K UV žiareniu sú najcitlivejší rusovlasí ľudia so svetlou kožou, ktorí sa bez ochrany kože spália asi za 10 minút. Druhý fototyp je svetlovlasý (spálenie za 20 minút), tretí fototyp s tmavou kožou a bledohnedými vlasmi vydrží na slnku asi pol hodiny a štvrtý typ s tmavou kožou a vlasmi aj 45 minút. Pri nadmernom pobyte na slnku sa môžeme spáliť aj v zime, najmä na snehu, ktorý slnečné lúče výrazne odráža, alebo aj pri pobyte vo vysokých polohách (turistika v horách). Jednoduché pravidlo hovorí, že byť o 1000 metrov vyššie je ako byť o 1000 kilometrov v teplých krajinách smerom na juh.
Kožu si môžeme chrániť vhodným oblečením, rozumným správaním sa pri pobyte na slnku ako aj používaním ochranných krémov pred UV žiarením.
Na telo dospelého človeka sa spotrebuje pri jednej aplikácii asi 35 ml ochranného krému, čo je asi 7 čajových lyžičiek. Ak sa toto množstvo zníži na polovicu, účinok ochrany sa zmenší až na jednu tretinu. Ak sa pri pobyte na slnku aj kúpeme, prípravok by mal byť aj vodostály. Slnečné žiarenie v čistej vode preniká aj pol metra pod hladinu.
Pred opaľovaním by sa mal prípravok na ochranu pred UV žiarením rovnomerne a v dostatočnom množstve rozotrieť na všetky odhalené miesta a predovšetkým na najcitlivejšie časti: uši, nos, pery, krk, ramená, horná časť chrbta, šija, zadná časť kolien a lýtka. Každé dve hodiny treba aplikáciu zopakovať, ale tiež po kúpaní, alebo po zmazaní prípravku (trenie, vysušenie uterákom, ...).
Mechanizmus účinku ochranných krémov je dvojaký. Buď kožu kryjú drobnými pigmentami zo zinku alebo titanu alebo obsahujú látky, ktoré slnečné menia na teplo. Niekedy sa kombinujú. Dôležité je aj to, že slnečné svetlo čiastočne odrážajú. A najmä by mali filtrovať obe zložky UV žiarenia, A aj B. Označujú sa anglickou skratkou SPF – sun protecting factor. Tento ochranný faktor predstavuje časový faktor, ktorý odsúva prejav spálenia za štandardných podmienok: pri pôsobení slnečných UVB a UVA lúčov a pri množstve 2 mg/cm² prípravku na slnečnú ochranu aplikovaného na pokožku.
SPF nám umožní určiť fotoochrannú kapacitu prípravku, takže si môžeme zvoliť vhodný výrobok pre náš fototyp a pre podmienky, ktorým budeme vystavení.
V prvých rokoch života je detská koža tenká, jemná a nezrelá. Nemá dostatočne vyvinuté všetky funkcie a preto je oveľa zraniteľnejšia než koža dospelého jedinca. Práve opakované spálenia kože v detskom veku sú najvážnejšími spúšťačmi rakoviny kože.

Zapamätajme si:

1.    Dojčatá a deti do 3 rokov by sa nemali vystavovať priamemu slnečnému žiareniu.
2.    V čase medzi 10. a 14. hodinou by sme nemali byť na slnku.
3.    Aj zamračená obloha prepúšťa 40 – 60 % slnečných lúčov. Na tvorbu vitamínu D v koži, dôležitého pre výstavbu     kostí stačí denne 15 minútový pobyt na slnku.
4.    Chráňme najviac exponované časti tela – oči tvár, uši, nosa, ramená, chrbát a hlavu.
5.    Používajme ochranné krémy s látkami, ktoré filtrujú alebo odrážajú svetlo.
6.    Nezabúdajme na pokrývku hlavy a slnečné okuliare.
7.    Prostriedok proti UV žiareniu musí spĺňať nasledujúce kritériá: Ochranný faktor prípravku (SPF) musí byť vysoký. Filter musí pokrývať UVB ako aj UVA spektrum slnečného žiarenia. Prednosť majú fyzikálne mikropigmentované filtre pred chemickými. Prípravok má byť bez parfumu a konzervačných látok, ktoré zvyšujú riziko alergií. Tiež nemá mať fotosenzibilizujúci účinok.
8.    S opaľovaním súvisí aj vysušovanie kože a strata vody v pokožke. Nezabudnime preto po každom opaľovaní ošetriť kožu vhodným hydratačným prostriedkom.
9.    V žiadnom prípade sa nesmieme spáliť. Koža si to zapamätá a po rokoch môže vzniknúť rakovina.
10.    Nechránená koža počas prvých 15 rokov života znamená zvýšené riziko vzniku kožných nádorov.