hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Očkovanie – dôležitý medzník v dejinách medicíny

MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH

Pediatrer-infektológ, Centrum pre očkovanie detí s kontraindikáciami očkovania a reakciami po očkovaní, Detská fakultná nemocnica Košice

Očkovanie ako možnosť predchádzať infekčným chorobám je nepochybne jedným z najväčších objavov medicíny. Na základe zachovaných písomností sa dá predpokladať, že história prevencie infekcií je rovnako dlhá ako samotná história skúmania infekčných chorôb.

Očkovanie v histórii

Princíp imunologickej pamäte organizmu po styku s infekčným agensom bol odpozorovaný veľmi dávno. Slávni lekári ale aj samotní ľudia si všimli, že po prekonaní niektorých infekcií už jedinec opakovane neochorie. Prevencia infekčných chorôb sa začala realizovať najskôr empiricky, teda na základe skúseností. Prvým účinným opatrením bola izolácia chorého počas morových epidémií, aby sa zabránilo prenosu infekcie z chorého človeka na ďalších vnímavých jedincov. Až neskôr, v 19. storočí, Semmelweis presadil zavádzanie prísnych hygienických opatrení pri vyšetrovaní pacientov.
Za objaviteľa očkovania je oficiálne považovaný anglický lekár Edward Jenner, ktorý prvýkrát očkoval v roku 1796 vírusom vakcínie. Túto metódu už ale použili v dávnej minulosti staroveké civilizácie nielen v Číne, ale aj v iných krajinách sveta. Na našom území to bol prešovský lekár Ján Adam Reiman, ktorý v roku 1921 vykonal variolizáciu na vlastnej dcére. V 19. storočí mal najväčšie zásluhy vo výskume nielen infekčných patogénov, ale aj v oblasti účinnej prevencie voči infekčným chorobám predovšetkým mikrobiológ Louis Pasteur. Vďaka technickej revolúcii a mnohým vynálezom začali pribúdať vedecké poznatky o pôvodcoch infekčných chorôb.

Imunizačné programy

V polovici 20. storočia vznikali imunizačné programy na národnej, ale aj celosvetovej úrovni. V jednotlivých krajinách sa postupne zavádzali celoplošné očkovania najmä voči chorobám, ktoré predstavovali smrteľné nebezpečenstvo pre veľký počet ľudí, predovšetkým pre dojčatá a malé deti. Boli to záškrt, čierny kašeľ, prenosná detská obrna, tuberkulóza alebo tetanus, ktoré zanechávali trvalé následky po prekonaní infekcie alebo si každoročne vyžiadali svoje obete. Prudký rozvoj výskumu a vývoja očkovacích látok sa paradoxne mierne zabrzdil v polovici minulého storočia vývojom antibiotík, antivirotík a chemoterapeutík. V roku 1935 sa objavuje pre liečbu bakteriálnych infekcií sulfónamid, ktorý neskôr ustupuje antibiotikám a ďalším chemoterapeutikám. Veľký optimizmus, ktorý tento objav nepochybne spôsobil, pretrvával iba niekoľko desaťročí. Postupom času sa ukázalo, že antibiotiká a antivirotiká nevedia úplne vyriešiť problém výskytu infekčných chorôb. Liečba niektorých infekčných ochorení je aj v súčasnosti veľmi problematická. Dnes je všeobecne známe, že mikroorganizmy si na antibiotiká a antivirotiká vytvárajú odolnosť (rezistenciu), čoho dôsledkom je nielen vysoká spotreba týchto liekov, ale aj potreba vývoja nových, účinnejších foriem.
Vedecké výskumy v posledných rokoch potvrdili príčinnú súvislosť medzi výskytom niektorých „neinfekčných“ chorôb a pôsobením mikroorganizmov. Dôkazom  je aj objav nemeckého virológa Haralda zur Hausena a jeho kolegov, ktorí potvrdili príčinnú súvislosť medzi infekciou ľudskými papilomavírusmi a rakovinou krčka maternice. Za tento vedecký objav dostal nemecký virológ Nobelovu cenu, ale predovšetkým sa odštartovala nová éra v primárnej prevencii niektorých nádorových ochorení.

Storočie vakcín

20. storočie je často hodnotené ako storočie antibiotík, 21. storočie by sa mohlo nazývať storočím vakcín. Do 70. rokov minulého storočia bol výskum v oblasti vývoja očkovacích látok založený na skúsenostiach a výrobe očkovacích látok s oslabenými alebo usmrtenými pôvodcami infekcií. U nových vakcín sa kladie dôraz na poznanie ich vplyvu na imunitný systém, ich spôsobu ochrany v organizme očkovaného jedinca ale aj na bezpečnosť vakcín. Moderné technológie v súčasnosti umožňujú vyvíjať vakcíny, ktoré obsahujú podstatne menej prídavných látok s cieľom, aby sa čo najviac zvýšila bezpečnosť vakcín.               
Budúcnosť spočíva vo vývoji vakcín, u ktorých sa využívajú poznatky nielen z imunológie, ale aj molekulárnej biológie a genetického inžinierstva.

Očkovanie v Slovenskej republike

V našej krajine sa očkovanie realizuje v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o rozsahu uhrádzanej zdravotnej starostlivosti a v súlade s Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 544/2011 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa Vyhláška MZ SR č 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Uvedené legislatívne dokumenty obsahujú podrobný popis povinných a odporúčaných očkovaní pre jednotlivé skupiny obyvateľstva v určenom veku, vrátane osôb, vystavených zvýšenému riziku infekcií alebo osôb profesionálne vystavených riziku vzniku vybraných infekčných ochorení.
Úrad verejného zdravotníctva, v zastúpení hlavným hygienikom Slovenskej republiky vydáva spravidla každoročne očkovací kalendár v súlade s platnou legislatívou, prípadne aj vtedy, pokiaľ sú v kalendári aktuálne zmeny.
Od 1. januára tohto roka sa zrušilo povinné očkovanie novorodencov proti tuberkulóze na základe priaznivej epidemiologickej situácie v našej krajine, ako aj na základe zhodnotenia benefitu očkovania proti tejto infekcii v porovnaní s rizikom vzniku ochorenia. Podľa novely Vyhlášky sa ponechalo povinné očkovanie pre vybrané rizikové skupiny zdravotne alebo profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu nákazy.
S účinnosťou od 01.01.2012 je platný nový očkovací kalendár pre povinné pravidelné očkovanie detí a dospelých.
•    Dojčatá sa očkujú v rámci základného očkovania troma dávkami šesťzložkovej očkovacej látky proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B a hemofilovým inváznym infekciám. Súčasne sa podávajú vakcíny proti pneumokokovým inváznym ochoreniam (10-valentná alebo 13-valentná).
•    Od 15.-18.mesiaca sa očkujú deti proti osýpkam, mumpsu a ružienke, preočkovanie proti týmto infekciám sa realizuje v 11. roku veku.
•    V 6. roku veku sa podáva prvé preočkovanie proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a prenosnej obrne, pričom druhé preočkovanie je v 13. roku veku.
•    Dospelí sa očkujú proti tetanu a záškrtu každých 15 rokov.

Národný imunizačný program SR sa plní v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie a praxou krajín Európskej únie, ako aj podľa epidemiologickej situácie v našej krajine. Ochrana pred infekčnými chorobami v dobe otvorených hraníc je totiž stále aktuálna.