hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Pasívna a aktívna imunizácia


Mgr. Adriana Mečochová
RNDr. MUDr. Ján Mikas
Úrad verejného zdravotníctva SR

Aj napriek zlepšeniu sociálno-ekonomických podmienok, zdravotnej starostlivosti a životnému štýlu sa v súčasnosti nedá vylúčiť, že pri masívnom cestovaní a migrácii sa budú infekčné choroby ľuďom vyhýbať. Infekcie totiž nepoznajú hranice.

Aby sa organizmus dokázal brániť pred nebezpečnými nákazami, je vyvinutý účinný obranný mechanizmus – imunitný systém. Imunitný systém je zodpovedný za odolnosť organizmu voči mikroorganizmom – za vytváranie imunity. Existujú viaceré spôsoby navodenia imunity organizmu a to buď pasívne alebo aktívne, umelo alebo prirodzene. Proces vytvárania nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede v organizme na podaný antigén sa nazýva imunizácia.

Pasívna imunizácia

Pri pasívnej imunzácii sa do organizmu vpravia pripravené protilátky –  globulíny, alebo protilátky dostane novorodenec od matky transplacentárne, resp. materským mliekom. 
Hotové protilátky – globulíny, ktoré sa používajú na pasívnu imunizáciu, môžu byť vo forme zvieracích (heterológne globulíny) alebo ľudských (homológne)  imunoglobulíny. Heterológne globulíny sa získavajú z hyperimunizovaných zvierat. Purifikujú sa tak, aby sa znížil výskyt nežiaducich reakcií po ich aplikácii. Homológne imunoglobulíny sa pripravujú z krvnej plazmy obsahujúcej protilátky proti infekčným chorobám. Výhodou takto vyvolanej imunity je okamžitý nástup ochrany osôb, ktorým hrozí riziko nákazy. Naopak nevýhodou je krátkodobá ochrana organizmu ako aj možné alergické reakcie. Pasívna imunizácia sa najčastejšie používa pri postexpozičnej profylaxii proti vírusovej hepatitíde typu A a B, tetanu, besnote a podobne.

Aktívna imunizácia

Aktívna imunizácia znamená, že si organizmus sám vytvára protilátky po stretnutí s antigénom. Môže to byť buď po prekonaní samotnej infekcie alebo po očkovaní. Podstatnou úlohou očkovania je stimulácia a aktivácia buniek imunitného systému, ktoré začnú vytvárať špecifické protilátky a tzv. pamäťové bunky, čo je dôkazom centrálnej úlohy imunitného systému v boji s infekčnými ochoreniami. Najúčinnejšiu prevenciu proti infekčným ochoreniam poskytuje očkovanie. Očkovanie a imunizácia nie sú totožné. Očkovanie je proces vpravenia očkovacej látky do organizmu, imunizácia je vytváranie imunitnej odpovede v organizme na podaný antigén. Očkovanie nepochybne patrí medzi najvýznamnejšie a zároveň vysoko účinné opatrenia v prevencii infekčných ochorení. V súčasnosti je veľmi diskutovanou témou a tejto problematike venuje nielen odborná, ale aj laická verejnosť obrovský záujem.
Imunizácia prináša výhody nielen pre očkovaného, ale aj pre celú spoločnosť. Je prevenciou vzniku infekčných ochorení, znižuje výskyt prípadných komplikácií a úmrtnosti na infekčné ochorenia, klesajú náklady na liečbu ochorení. Dochádza k prerušeniu cirkulácie pôvodcov infekčných ochorení v populácii, k eliminácii vybraných infekcií a navodeniu kolektívnej imunity. Čím viac je v populácii imúnnych osôb, tým sa dosiahne vyššia kolektívna imunita a nepriamo sú tak chránené i osoby, ktoré nie sú zaočkované.

Cieľom je dlhodobá ochrana

Základným cieľom očkovania je vyvolať imunitnú odpoveď, ktorá zaistí dlhodobú až trvalú ochranu očkovanej osoby. Žiadna očkovacia látka nie je stopercentne účinná. Účinnosť imunizácie závisí od viacerých faktorov – najmä od imunitného stavu osoby, vlastností antigénu, spôsobu aplikácie očkovacej látky, typu infekcie, veku očkovanej osoby a pod. Očkovacie látky (vakcíny) svojou podstatou nemôžu vyvolať ochorenie, proti ktorému sa očkuje. Princíp imunizácie nie je založený na umelom vyvolaní „samotného ochorenia“, ale na aktivácii imunitného systému očkovacou látkou. Hlavnou zložkou očkovacích látok je antigén, ktorý aktívne pôsobí na imunitný systém. Očkovacie látky obsahujú aj pomocné látky, ktoré sú potrebné pre stabilitu a bezpečnosť očkovacej látky. Patria sem adjuvans (látky zosilňujúce odpoveď organizmu na antigén, na zaistenie výraznejšej imunitnej odpovede), antibiotiká (znižujú rast kontaminujúcich mikroorganizmov), konzervačné prostriedky (používajú sa pri viacdávkových baleniach, v prípade rizika kontaminácie), stabilizátory (slúžia na  udržanie funkcií stability antigénu a ostatných aktívnych zložiek očkovacej látky). Očkovacie látky sa pripravujú z baktérií, vírusov, príp. ich častí alebo látok produkovaných pôvodcom ochorenia. Podľa prípravy a spôsobu získania rozlišujeme živé (atenuované) očkovacie látky, inaktivované, ďalej toxoidy (anatoxíny), subjednotkové vakcíny, konjugované vakcíny a rekombinantné vakcíny. Očkovacie látky môžu byť monovalentné, polyvalentné alebo kombinované (proti viacerým infekčným ochoreniam). Aplikácia očkovacích látok môže byť intradermálna, intramuskulárna, subkutánna, perorálna alebo intranazálna.

Správna imunizácia znižuje riziko nežiaducich reakcií

Po očkovaní sa môžu okrem vytvárania ochrany organizmu objaviť i nežiaduce reakcie. Môžu byť lokálne alebo celkové, očakávané alebo neočakávané. Najčastejšími reakciami býva bolesť, opuch a zdurenie v mieste vpichu, začervenanie, zvýšená teplota, nevoľnosť. Väčšinou ide o prirodzenú „fyziologickú“ reakciu organizmu na očkovanie, čo je prejavom toho, že imunitný systém zareagoval na podanú očkovaciu látku. Závažné nežiaduce reakcie sa vyskytujú veľmi vzácne. Zásadami správnej imunizácie možno znížiť riziko postvakcinačných reakcií a dosiahnuť maximálny efekt imunizácie. Medzi princípy správnej imunizácie patrí individuálny prístup k očkovaniu, dodržiavanie kontraindikácií očkovania, správna očkovacia technika, dodržiavanie chladového reťazca pri transporte a uchovávanie očkovacích látok, spôsob aplikácie, dodržiavanie odstupov medzi očkovaniami, vhodná kombinácia očkovacích látok a pod.
Očkovanie je v Slovenskej republike upravené v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov a vo vyhláške MZ SR č. 585/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov. Zahŕňa povinné očkovanie detí a dospelých, očkovanie osôb vo vysokom riziku infekcie vzhľadom na vek, základnú diagnózu alebo na profesiu a očkovanie všeobecne odporúčané v záujme prevencie ochorení. Celoplošné povinné očkovanie sa v Slovenskej republike vykonáva od konca 40. rokov minulého storočia. V súčasnosti sa povinné očkovanie realizuje proti desiatim infekčným ochoreniam: záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke. Celoslovenská zaočkovanosť proti ochoreniam, proti ktorým sa na Slovensku dlhodobo povinne očkuje, prevyšuje 95 % odporúčaných Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Je potrebné si uvedomiť, že nízky výskyt infekčných ochorení preventabilných očkovaním, je zabezpečený vďaka vysokej zaočkovanosti populácie a vysokej kolektívnej imunite. Aj keď sa v Slovenskej republike niektoré závažné infekčné ochorenia vďaka očkovaniu v súčasnosti nevyskytujú, stále hrozí riziko ich zavlečenia na naše územie. A práve z tohto dôvodu sa musí v očkovaní pokračovať. V opačnom prípade môže dôjsť k objaveniu už dávno zabudnutých infekčných ochorení a k vzniku a šíreniu epidémií v populácii.