hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Prevencia chrípkových ochorení

RNDr. MUDr. Ján Mikas
Mgr. Katarína Krajčírová
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Chrípka a chrípke podobné ochorenia patria do skupiny respiračných nákaz.  Vstupnou bránou infekcie je sliznica dýchacích ciest a najčastejším mechanizmom prenosu pôvodcu nákazy je vdýchnutie (inhalácia). Ochorenia sa prenášajú vzduchom, kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest chorého. Niektoré z tejto skupiny nákaz sa môžu prenášať aj kontaminovanými rukami alebo predmetmi.

Okrem vírusu chrípky môžu byť takéto ochorenia spôsobené aj inými vírusmi (najčastejšie adenovírus, respiračno-syncyciálny vírus, vírus parachrípky, ECHO vírus, koronavírus, rinovírus, coxasckie vírus) alebo baktériami (napr. mykoplazmy, chlamýdie, hemofily, streptokoky a stafylokoky). Chrípka a chrípke podobné ochorenia sa najčastejšie prejavujú vysokou horúčkou, bolesťou svalov a kĺbov, kašľom, nádchou, bolesťou hrdla, ale aj inými symptómami.
Ide o ochorenia, ktoré sa vyznačujú vysokou chorobnosťou, najmä v prípade najmladších a najstarších vekových skupín, niektoré aj vysokou smrtnosťou. Vyskytujú sa na celom svete sporadicky v lokálnych i rozsiahlych epidémiách. Väčšina týchto nákaz má sezónny charakter (chladné mesiace roka). Typický pre ne je opakovaný hromadný výskyt v cyklických obdobiach. Pre svoj každoročne vysoký výskyt sú najmä chrípka, ale aj ostatné akútne respiračné ochorenia, vážnym zdravotným i ekonomickým problémom.

Všeobecná a špecifická prevencia

Prevencia chrípkových ochorení zahŕňa všeobecné zásady prevencie pred respiračnými nákazami a špecifickú prevenciu chrípky, ktorú predstavuje očkovanie.

Medzi všeobecné zásady prevencie chrípkových ochorení patrí:

- zvyšovanie odolnosti organizmu dodržiavaním zásad zdravého životného štýlu:

  • správna výživa - dostatok ovocia, zeleniny a tekutín
  • dostatočný pobyt na čerstvom vzduchu
  • otužovanie
  • dostatok spánku a odpočinku


- dodržiavanie zásad osobnej hygieny:

  • časté umývanie rúk (po každom kýchnutí, kašľaní a vyfúkaní nosa)
  • používanie jednorazových vreckoviek


- primerané obliekanie
- časté a účinné vetranie, najmä v škôlkach, školách a na pracoviskách
- potrebné je vyhýbať sa priestorom s vysokou koncentráciou ľudí, rovnako ako aj kontaktu s chorými osobami
- obmedzenie podávania rúk

Zloženie vakcín

Najdostupnejšou a najúčinnejšou špecifickou ochranou pred chrípkou je očkovanie. Princípom očkovania je tvorba ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku ochorenia, prípade zmierňujú jeho priebeh a znižujú riziko komplikácií a úmrtia. Vakcína proti chrípke nechráni pred všetkými pôvodcami chrípke podobných ochorení, ale poskytne spoľahlivú ochranu pred tými vírusmi chrípky, ktorých antigény sa nachádzajú v očkovacej látke pre danú chrípkovú sezónu.

Chrípkové vírusy neustále podliehajú genetickým zmenám a imunita získaná po predchádzajúcej chrípkovej infekcii alebo po očkovaní v predchádzajúcom roku, nemusí ochrániť pred zmenenými chrípkovými vírusmi. Z toho dôvodu musí byť chrípková vakcína každý rok aktualizovaná. Zloženie chrípkovej vakcíny stanovuje skupina expertov Svetovej zdravotníckej organizácie na základe vyhodnotenia medzinárodnej surveillance chrípky a sledovania cirkulácie vírusov v predchádzajúcej sezóne.

Svetová zdravotnícka organizácia odporučila pre nadchádzajúcu chrípkovú sezónu 2013/2014 pre severnú pologuľu nasledujúce zloženie chrípkových vakcín:

- trivalentné vakcíny by mali obsahovať nasledujúce kmene chrípkových vírusov:

  • A/California/7/2009 (H1N1)pdm09-like virus (pandemický vírus),
  • A/Victoria/361/2011 (H3N2),
  • B/Massachusetts/2/2012-like virus.


- tetravalentné vakcíny, obsahujúce dva kmene vírusu chrípky typu B, by mali okrem vyššie uvedených troch kmeňov chrípkových vírusov obsahovať aj B/Brisbane/60/2008-like virus.

Najvhodnejší čas na očkovanie

Dať sa zaočkovať je vhodné počas jesenných aj zimných mesiacov až do objavenia epidémie chrípky. Očkovať sa možno aj v čase zvýšenej aktivity chrípky, existuje však riziko, že očkovaná osoba môže ochorieť skôr, ako si stihne vytvoriť dostatočné množstvo protilátok. Ochranné protilátky si organizmus vytvára postupne, približne v priebehu desiatich až 14 dní po očkovaní. Očkovanie sa vykonáva podaním jednej dávky vakcíny optimálne každý rok. Deťom, ktoré ešte neboli v minulosti očkované, sa má podať druhá dávka po intervale najmenej štyroch týždňov.
Očkovanie je určené predovšetkým osobám, ktoré majú najvyššia pravdepodobnosť vzniku komplikácií, resp. pre tých, ktorí sú najväčšmi vystavení

zvýšenému riziku chrípky:

  • osoby s iným, najmä chronickým ochorením,
  • osoby so zníženou obranyschopnosťou organizmu vrodenou alebo získanou (malé deti s nedostatočne vyvinutým imunitným systémom, osoby staršie ako 59 rokov),
  • osoby žijúce v kolektívnych zariadeniach (domovy dôchodcov, sociálne ústavy, geriatrické centrá a podobne).


Ďalšie skupiny osôb:

  • osoby, ktoré môžu preniesť chrípku na rizikové skupiny (lekári, zdravotné sestry, zamestnanci ošetrovateľských ústavov),
  • cestujúci do cudziny v čase predpokladanej epidémie chrípky (najmä športovci cestujúci na medzinárodného súťaže),
  • zamestnanci strategických podnikov, bánk a dopravy.


Očkovanie proti chrípke je kontraindikované v prípade akútnej infekcie alebo horúčkovitého ochorenia, pri zistenej alergii na vaječnú kuraciu bielkovinu, alebo na inú zložku vakcíny. Najčastejšie vedľajšie účinky po podaní chrípkovej vakcíny sú reakcie v mieste vpichu (začervenie, opuch, bolesť, zatvrdnutie). Z celkových príznakov to môže byť bolesť hlavy, potenie, bolesť svalov, kĺbov, nevoľnosť, triaška, únava. Tieto reakcie obyčajne odznejú v priebehu jedného až dvoch dní bez liečby. Z raritných reakcií sa uvádza neuralgia, parestézie (pálenie, svrbenie; nepríjemné pocity v svaloch či kostiach – pozn. red.), kŕče, prechodná trombocytopénia (zníženie počtu krvných doštičiek – pozn. red.). Vzácne sa môže vyskytnúť alergická reakcia a šok.
Očkovanie proti chrípke je v Slovenskej republike nedostatočne využívaným  preventívnym opatrením. Zaočkovanosť celkovej populácie, ktorá sa sleduje od roku 1996, bola najvyššia v chrípkovej sezóne 2008/2009, kedy dosiahla 12,8 %. Odvtedy klesá. V chrípkovej sezóne 2012/2013 dosiahla zaočkovanosť 4,6 %  (Graf č. 1). 

Graf 1: ZAOČKOVANOSŤ CELKOVEJ POPULÁCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V CHRÍPKOVEJ SEZÓNE 2012/2013 V POROVNANÍ
S PREDCHÁDZAJÚCIMI SEZÓNAMI



Súčasné odporúčania SZO pre očkovanie rizikových skupín sú podľa priority zoradené nasledovne:

1.    osoby žijúce v ošetrovateľských zariadeniach (osoby staršie alebo postihnuté);
2.    osoby s chronickým ochorením;
3.    staršie osoby,
4.    ďalšie skupiny ako tehotné ženy, zdravotnícki pracovníci, osoby s mimoriadne dôležitými funkciami v spoločnosti a deti od šiestich  mesiacov do dvoch rokov veku.

V Slovenskej republike bolo v chrípkovej sezóne 2012/2013 hlásených spolu 226 126 prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení, čo predstavuje chorobnosť 7 274/100 000 osôb v starostlivosti hlásiacich lekárov. V porovnaní s predchádzajúcou chrípkovou sezónou počet hlásených prípadov vzrástol o 36,4 %. Hlásených bolo 228 prípadov SARI (Severe Acute Respiratory Infection – závažné akútne respiračné infekcie vyžadujúce hospitalizáciu), z toho 27 pacientov ochoreniu podľahlo, v prípade deviatich zomrelých bol potvrdený vírus chrípky, ani jeden z nich nebol očkovaný proti chrípke.