hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Probiotiká a cestovateľská hnačka

Prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc.

Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave

Komplex mikroorganizmov v čreve, najnovšie nazývaný črevná „mikrobiota“, pozostáva najmenej z 1 000 druhov baktérií, mikroskopických húb a prvokov.

Priateľské črevné mikroorganizmy majú nezastupiteľnú úlohu pri trávení potravy a pri ochrane proti patogénom. Zostava črevnej mikroflóry sa vyvíja od narodenia až do dospelosti, v dospelom organizme je relatívne stabilná. Priateľské baktérie v čreve bránia prichytávaniu a množeniu baktérií a vírusov tzv. bariérovým efektom. Vyvážený stav a stabilitu mikróbneho komplexu v čreve môžu poškodiť mnohé faktory. Dezintegrujú ho napríklad antibiotiká, pretože zasahujú nielen patogénne, ale aj priateľské baktérie, v dôsledku čoho vzniká črevné ochorenie zvané postantibiotická hnačka.

Hnačka  cestovateľov

Na začiatku turistickej sezóny je vhodné spomenúť aj cestovateľskú hnačku súvisiacu s cestovaním do iných, najčastejšie exotických geografických oblastí. Hlavnou príčinou cestovateľskej hnačky je psychický stres spojený s cestovaním, nové zloženie potravy, kontaminovaná voda a potraviny. Podľa údajov WHO cestovateľská hnačka ročne postihne najmenej 12 miliónov turistov. Frekvencia výskytu cestovateľskej hnačky sa pohybuje v rozmedzí 5 až 60 %, čo závisí od navštívenej  turistickej destinácie. Rozšírená je najmä v krajinách s nižším hygienickým štandardom. 80 % cestovných hnačiek spôsobujú baktérie, najmä patogénne kmene Escherichia coli, Shigella, Salmonella, Campylobacter a Vibrio, zriedkavejšie aj baktérie Plesiomonas a Aeromonas. Vírusy, najmä vírus Norwalk (norovírus) a rotavírusy vyvolávajú 10 % hnačiek a prvoky 5 %. Z prvokov spôsobujúcich cestovateľskú hnačku sa najčastejšie uvádza Giardia intestinalis a Entamoeba histolytica.

Najväčšie riziko cestovateľskej hnačky, ktorá postihuje vyše 50 % turistov zaznamenali v niektorých oblastiach Afriky, Latinskej Ameriky, Juhozápadnej Ázie a Stredného východu. Osobne som takúto hnačkovú pohromu zažil počas plavby po Amazonke v septembri 1964. Vypukla v luxusnom vládnom parníku asi šesť hodín po tom, čo zakotvil v Manause. „Montezumova pomsta“ v nasledovných dvoch dňoch zasiahla až 90 % z celkového počtu 500 cestujúcich. Tieto skúsenosti ma motivovali k výskumu probiotík pred ďalšou cestou do Amazónie v roku 1992. Prvotnou príčinou tejto nákazy bola znečistená voda. Kontaminovaná voda a potraviny sú najčastejšími zdrojmi nákazy. Skúsení cestovatelia odporúčajú piť iba prevarenú vodu alebo z originálne balených fliaš. K šíreniu nákazy významne prispieva aj zlyhanie základnej hygieny. Preto by sa pravidelne mali umývať ruky a keď takáto možnosť neexistuje, je vhodné používať antibakteriálny gél alebo antibakteriálne obrúsky. Infekcia sa šíri aj od miestnych obyvateľov, ktorí nemajú žiadne klinické príznaky ochorenia, ale sú nosičmi patogénov. Preto veľkým rizikom je tepelne neupravená potrava v pouličných stánkoch, ako aj ručne lisované ovocné šťavy, najmä s prídavkom ľadu.

Na dovolenku do exotických krajín sa odporúča pribaliť si aj prípravky na nápravu cestovateľskej hnačky, od rehydratačných prípravkov až po črevné dezinficiens, ako je klasický Endiaron alebo novší Endiex.

Prevencia probiotikami

Medzi sľubné prístupy patrí aj prevencia probiotikami. Viaceré vedecké štúdie potvrdzujú, že niektoré probiotiká podávané preventívne znižujú frekvenciu cestovateľskej hnačky. Presvedčivé výsledky sa dosiahli s probiotickými prípravkami obsahujúcimi laktobacily (najmä Lactobacillus acidophillus, L. rhamnosus a L. casei) a kvasinky Saccharomyces boulardii. V iných štúdiách vykázali pozitívne výsledky aj prípravky obsahujúce zmes laktobacilov a bifidobaktérií. Potvrdilo sa, že účinok týchto probiotík spočíva v udržovaní zdravej zostavy črevnej mikroflóry a v posilňovaní imunitného systému významného pre zneškodňovanie patogénov. Z probiotických prípravkov si treba vybrať také, ktoré sú stabilné aj v extrémnych podmienkach. Sú to najmä tie, v ktorých sú lyofilizované probiotické mikroorganizmy obalené ochrannou vrstvou. Celkom nevhodné sú prípravky, ktoré sa musia prechovávať  v chladničke.

Účinnosť preparátov je spravidla viazaná na konkrétny, dobre definovaný probiotický kmeň otestovaný podľa prísnych kritérií, pretože môžu existovať rozdiely v účinnosti aj medzi jednotlivými kmeňmi v rámci toho istého druhu. Dôležité tiež je dodržiavať aj dennú dávku probiotika. Najčastejšie sa odporúča aplikovať dvakrát  denne 1010 KTJ (10 miliárd živých zárodkov), iní výrobcovia navrhujú dávky zvýšiť na dvakrát denne 1011 KTJ (100 miliárd). Zistilo sa, že ochranný účinok konkrétneho preparátu nemusí byť rovnaký vo všetkých destináciách. Najmarkantnejšie sa to prejavilo s aplikáciou jedného prípravku obsahujúceho Saccharomyces boulardii. Kým v severnej Afrike presvedčivo znižoval výskyt cestovateľskej hnačky, ten istý výrobok v Indii nevykazoval takmer žiadne ochranné účinky. Súvisí to najmä s odlišnosťou patogénov v konkrétnych exotických destináciách. Významný vplyv na vznik cestovateľskej hnačky má aj vek turistu. Náchylné sú na ňu deti, osoby vyššieho veku, ako aj osoby s oslabenou imunitou. Väčšina štúdií odporúča začať užívať probiotiká pár dní (asi štyri až sedem) pred nástupom cesty a ukončiť až niekoľko dní po návrate z dovolenky. V niektorých turistických destináciách pomáhajú chrániť pred cestovateľskou hnačkou alebo ju zmierňovať živé jogurty, kefír a iné tradičné fermentované mliečne výrobky. Rozhodne sa však treba vyhýbať surovému, tepelne neošetrenému mlieku a z neho pochádzajúcich produktov.