hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Tri otázky o diabete

Odpovedá doc. MUDr. Emil Martinka, PhD,  primár Diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu n. o. v Ľubochni a predseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Je pravdou, že počet diabetikov neustále narastá?

Každých dvadsať rokov sa počet diabetikov zdvojnásobí. V súčasnej dobe  máme v porovnaní s rokom 1990 dvakrát viac chorých na diabetes. Trend je teda zjavný. Počty narastajú nielen tým, že sa zvyšuje počet obyvateľov, ale narastá aj samotný podiel populácie s diabetom. Keď som končil medicínu, uvádzal  sa podiel diabetikov okolo 3,7 percenta z celkovej populácie Slovenska. V súčasnosti hovoríme o siedmich až ôsmich percentách. Keď sa pozrieme na štatistiky v Európskej únii, kde sa už dnes uvádza, že asi desať percent  obyvateľstva má diabetes, musíme rátať s tým, že v priebehu nasledujúcich 15 až 20 rokov budeme aj my na Slovensku hovoriť pravdepodobne o čísle 12 až 15 percent obyvateľov. Okrem 400 000 diabetikov, ktorých dnes evidujeme, máme tiež veľký podiel „budúcich“ pacientov, ktorí o svojom ochorení zatiaľ nevedia, resp. ktorí sú v štádiu takzvaných prediabetických syndrómov. Ide, o pacientov s rizikom diabetu 2. typu. Predpokladá sa, že takýchto ľudí je na Slovensku asi 150 až 200 tisíc. Majú buď hraničné hodnoty glukózy v krvi alebo už zjavný diabetes, aj keď nerozpoznaný. Problém je totiž v tom, že ľahko zvýšené glykémie, dokonca aj do takých hodnôt, ako je glykémia okolo  8 až 10 mmol/l pacientovi nemusia spôsobovať žiadne subjektívne problémy. Organizmus si na takéto hodnoty postupne zvyká, zákerne a nebadane sa však začínajú rozvíjať komplikácie. Ak pacient neabsolvuje pravidelné preventívne prehliadky, diabetes sa môže diagnostikovať neskoro, až na základe komplikácií, ktoré odhalí napríklad vyšetrenie u oftalmológa či kardiológa. Našťastie, aj vďaka našej snahe o edukáciu verejnosti  o dôležitosti prevencie a preventívnych vyšetrení, takýchto prípadov ubúda a darí sa nám diagnostikovať diabetes čoraz častejšie, už v ranných štádiách, respektíve v štádiách prediabetu.

Prevencia je lacnejšia ako liečba – platí rovnako pre diabetes ako pre akékoľvek iné ochorenia.

Diabetes mellitus je heterogénne ochorenie a rozdiely sú aj v jeho preventabilite. Diabetu mellitu 1. typu, ktorý obvykle postihuje už najmenšie deti s nutnosťou celoživotného podávania inzulínu od samého začiatku   predchádzať zatiaľ nevieme. Preventabilný je však diabetes mellitus 2. typu, ktorý začína v dospelom veku a ktorý predstavuje viac ako 85 percent zo všetkých pacientov s cukrovkou. Hoci aj toto ochorenie má silné genetické pozadie, do veľkej miery je podmienené práve nesprávnym životným štýlom, predovšetkým nadmerným energetickým príjmom, príjmom nezdravých zdrojov potravín a nízkou fyzickou aktivitou. Tieto faktory sa uplatňujú od detstva, ba dokonca od intrauterinného vývoja v súvislosti so životosprávou matky. K dispozícii máme celý rad vedeckých prác, ktoré ukázali, že ozdravením životného štýlu je možné ochoreniu predísť aj v prípade vysokorizikových jednotlivcov alebo aspoň oddialiť jeho začiatok.  Prevencii diabetu 2. typu je preto potrebné venovať sa už od detstva a to jednak v rodine, ale aj intervenciou na školách a následne v zamestnaní s vytváraním podmienok pre zdravú životnú voľbu. Zdravé životné prostredie by malo byť samozrejmosťou. Aj keď intervencia musí byť celoplošná, náklady na prevenciu sú nižšie než náklady na liečbu ochorenia a jeho komplikácií. Cukrovka je v súčasnej dobe totiž najčastejšou príčinou slepoty, zlyhania obličiek či amputácií na nohách, čo sú finančne veľmi náročné ochorenia.
Pokiaľ ide o individuálnu prevenciu, je potrebné zamerať sa na celkové ozdravenie spôsobu života. Spočíva v pravidelnej primeranej fyzickej aktivite. Odporúčame športovať denne aspoň 30 až 45 minút v rozsahu stredne náročnej aktivity. Ako zdroj živín preferovať tzv. zdravé potraviny, kam patria napríklad celozrnné potraviny, zelenina, ovocie, ryby a morské živočíchy, orechy, dostatok vlákniny, a naopak, eliminácia príjmu nasýtených tukov (živočíšne tuky ako slanina, maslo, údeniny, vnútornosti)  a ich náhrada mononenasýtenými (olivový olej) či polynenasýtenými tukmi (morské ryby, rastlinné oleje), preferencia zdrojov sacharidov s nízkym glykemickým indexom a pod. Energetický príjem by mal byť vyvážený s výdajom. Ak človek trpí nadváhou alebo obezitou, je potrebná redukcia telesnej hmotnosti. Veľmi dôležité je tiež naučiť s zvládať stres.

Minulý rok ste ako diabetológovia v zastúpení Slovenskej diabetologickej spoločnosti predložili Ministerstvu zdravotníctva Národný diabetologický program. Očakávate v blízkej budúcnosti jeho schválenie?

Národný diabetologický program je materiál, ktorý vychádza z nášho programu a súčasne ide o dokument požadovaný odbornými partnermi Európskej únie a OECD. Hlavnými bodmi programu sú prevencia diabetu 2. typu, včasná diagnóza a včasná adekvátna liečba diabetu, implementácia „evidence based“ medicíny do praxe s určením štandardu úrovne starostlivosti a zabezpečením  možností jeho realizácie, multidisciplinárna spolupráca so zlepšením koordinácie  a organizácie starostlivosti a vytvorenie databázy údajov ako východisko pre strategické rozhodnutia. S rámcovou kostrou programu sa ministerstvo stotožnilo a program sa pripravuje na schválenie vo Vláde SR. V materiáli zdôrazňujeme multirezortný prístup. Problematika prevencie civilizačných ochorení, kam patrí aj cukrovka, prestáva totiž byť výsostne medicínskou záležitosťou. Stáva sa doslova multirezortným problémom od životného prostredia, urbanistiky, cez školstvo, pôdohospodárstvo, legislatívu až po kultúru. Potrené je, aby bola jasne definovaná účasť a definícia spolupráce  ministerstva školstva, pôdohospodárstva, kultúry, výstavby či životného prostredia. Už pri projektovaní obytných zón by sa malo myslieť na to, aby boli oddelené od  priemyselných, aby ich súčasťou boli ihriská, športoviská či cyklotrasy, ale aby napríklad aj školské športoviská a telocvične boli pre deti prístupné aj mimo vyučovania a bez poplatku. Práve v týchto dňoch budeme o problematike zdravého života, ako súčasti jedného z našich programov, rokovať so zástupcami ministerstva školstva, pôdohospodárstva a kultúry. Názory na život a teda aj na životný štýl sa tvoria už v detstve vo veku detí základných škôl. Naším cieľom je napríklad zaviesť výučbu o zdravom živote a predchádzaní civilizačným ochoreniam ako predmet priamo do školských osnov. Súčasťou našich cieľov na školách je aj priama intervencia v stravovaní detí v školských zariadeniach, odstránenie automatov s vyokoenergetickými nápojmi a potravinami z areálov škôl a samozrejme vytvorenie optimálneho prostredia pre deti, ktoré už majú diabetes mellitus 1. typu. Pokiaľ ide o rezort pôdohospodárstva, tam máme najmä očakávania týkajúce sa označovania potravín. Dnes si síce spotrebiteľ môže na každom výrobku prečítať, aké množstvo základných živín obsahuje a koľko má využiteľnej energie, tieto údaje sú však z praktického hľadiska nedostatočné.  Preto chceme navrhnúť takzvaný semaforový systém označovania potravín, kde by jednotlivé farby označovali zdravé, menej vhodné a nezdravé potraviny a súčasne by označovali množstvo doporučených dávok takto značenej potraviny na deň. Pre diabetikov by sa súčasne uvádzal počet sacharidov v systéme sacharidových jednotiek. Národný diabetologický program je teda ešte stále pred oficiálnym schválením, no my v Slovenskej diabetologickej spoločnosti sa snažíme cestou edukácie verejnosti o zdravom životnom štýle, prostredníctvom médií, ale napríklad aj takých projektov ako je Modrý kruh  – napĺňať ho už teraz. Tohto roku sme Modrý kruh, určený pre žiakov základných škôl, organizovali už po druhý raz. Podobný projekt s názvom DIATEENS, organizujeme aj pre študentov stredných škôl. Tínedžerský vek je totiž tiež zlomovým obdobím dôležitým pre tvorbu názorov týkajúcich sa zdravého štýlu života. V polovici júna sa v Bratislave konali Diabetologické dni, ktoré sme otvorili Behom proti cukrovke. Aj cieľom tohto podujatia bolo upozorniť na riziko civilizačných ochorení, rovnako ako tiež na to, ako im predchádzať.