hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Zdravá strava už od detstva – prevencia ochorení srdca a ciev

MUDr. Peter Minárik
ONLIFE, s. r. o.
Centrum zdravia a výživy
Poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl

Všeobecné stravovacie a výživové odporúčania pre prevenciu kardio-vaskulárnych ochorení detí, mládeže aj dospelých sformulovali mnohé odborné spoločnosti a mienkotvorné osobnosti. Jednotlivé citované zdroje sa vo svojich radách nijako významne neodlišujú. Nižšie uvedený stručný súhrn zásad európskych výživových odporúčaní pre prevenciu kardio-vaskulárnych ochorení je súčasťou odporúčaní komplexného manažmentu zníženia celkového rizika ochorení srdca a ciev v populácii detí, mladistvých aj dospelých:

 

 

 

 

  1. Strava má byť pestrá (čo najpestrejšia) – zlepšia sa tak podmienky pre optimálny príjem všetkých potrebných živín. Žiadna potravina neobsahuje všetky potrebné živiny v optimálnom zložení a pomere. Je preto potrebné zdravé potraviny primerane striedať.
  2. Celodennú stravu treba rovnomerne rozdeliť v priebehu dňa – najlepšie do piatich až šiestich denných jedál.
  3. Príjem energie v potrave sa má prispôsobiť veku, pohlaviu a výdaju energie tak, aby nedochádzalo k neprimeranému a nechcenému priberaniu na telesnej hmotnosti a neželanému rozvoju nadváhy a obezity. V praxi to znamená zabrániť aktívnemu (príliš mnoho jedla, neúmerne veľké porcie) i pasívnemu (mastné, tučné, smotanové a neraz i sladké potraviny) prejedaniu a častému maškrteniu. Treba však myslieť aj na to, že tuku by sa nemalo konzumovať viac ako 30 % z celodenného energetického príjmu (Príklad: pri dennom príjme energie: 2000 kcal/8400 kJ; tuk kryje nie viac ako 2000 x 0,3 = 600 kcal / 8400 x 0,3 = 2520 kJ. To predstavuje najviac 66 g tuku). Nasýteného tuku má byť z toho najviac jedna tretina (pri 2000 kcal / 8400 kJ, to je najviac 180 kcal / 756 kJ. To predstavuje najviac 20 g nasýtených mastných kyselín denne).
  4. Preferovať rastlinné potraviny (najmenej 2/3 z celodenného stravovania) na úkor živočíšnych potravín (najviac 1/3). Rastlinné potraviny neobsahujú cholesterol, ich tuk je bohatý na nenasýtené mastné kyseliny (skratka MK) a chudobný na nasýtené MK; navyše rastliny obsahujú vlákninu, ktorá výdatne prispieva k prevencii ochorení srdca a ciev, ako aj dôležité vitamíny, minerálne látky (napríklad pre srdce potrebný draslík) a rastlinné antioxidanty / fytonutrienty (flavonoidy, polyfenoly, vitamíny E a C).
  5. Ovocie a zeleninu konzumovať päť až šesťkrát denne a v dostatočných množstvách; napríklad dve porcie ovocia (2 x 150 = 300 g) a tri porcie zeleniny (3 x 250 = 450 g).
  6. Príjem vlákniny zvýšiť na 25 – 30 g denne (zdroj: všetko ovocie a zelenina, strukoviny, celozrnné obilniny a obilné klíčky, orechy a rastlinné semená).
  7. Denný príjem tuku by nemal prekročiť 30 % z celodenného energetického príjmu (v potrave). Preferovať treba príjem nenasýtených MK (mononenasýtených MK – MUFA, viacnenasýtených MK – PUFA) na úkor nasýtených MK (nasýtené MK – SAFA). Príjem transmastných MK – TFA by mal byť minimálny. (Bežne sa odporúča, aby príjem SAFA nepresiahol 10 % a TFA nepresiahol 1 % z celodenného energetického príjmu). Dá sa to dosiahnuť podporou konzumácie rýb (najmä morských, predovšetkým mastných rýb), chudého bieleho mäsa z hydiny, čo najchudšieho červeného mäsa (pozor: nie viac ako 500 g za týždeň!), nízkotučných mliečnych výrobkov, a najmä rastlinných olejov, orechov a semien – s osobitným dôrazom na olivový olej (bohatý na MUFA).
  8. Obsah cholesterolu v potrave by nemal byť vyšší ako 300 mg denne; v prípade ľudí s kardio-vaskulárnymi ochoreniami, obezitou alebo cukrovkou sa niekedy udáva ešte prísnejšie odporúčanie, maximálne 200 mg denne. Cholesterol sa vyskytuje výlučne v živočíšnych potravinách (predovšetkým vnútornosti, mastné mäso a vaječný žĺtok). Vstrebávanie cholesterolu účinne znižuje rastlinná vláknina (najmä rozpustná) a rastlinné steroly. Existujú funkčné potraviny (potraviny s osobitným zdravotne pozitívnym účinkom), ktoré sú obohatené o rastlinné steroly (fytosteroly). Vhodné sú predovšetkým pre ľudí, ktorí majú vysoké hladiny cholesterolu v krvi v rámci poruchy tukového metabolizmu (HLP).
  9. Denný príjem sacharidov má pokryť 55 – 60 % z celodenného energetického príjmu. Majú to byť prevažne zložité sacharidy s obsahom vlákniny (celozrnné obilniny, ryža naturál, zemiaky, strukoviny, sója). Jednoduché sacharidy – cukry s rýchlym vstrebávaním (glukóza, fruktóza, sacharóza) majú tvoriť maximálne 10 % z celodenného energetického príjmu. (Príklad: pri príjme 2000 kcal/8400 kJ to znamená prijať najviac 200 kcal/840 kJ v podobe cukru, čo je 50 g cukru denne).
  10. Príjem soli (pod pojmom „soľ“ sa myslí  kuchynská soľ s obsahom sodíka = NaCl) by nemal prevyšovať 5 g za deň. Soľ podporuje zvyšovanie krvného tlaku a pri systematickej neúmerne veľkej konzumácii (najmä z údenín) zvyšuje riziko rakoviny žalúdka. Okrem zavrhnutia bezdôvodného dosoľovania hotového jedla sa predovšetkým treba vyhýbať konzumácii slaných potravín (slané oriešky, zemiakové lupienky, údeniny, konzervové potraviny). Zvlášť nevhodné sú slané údeniny. Naopak zdravie srdca a ciev podporuje príjem potravín bohatých na draslík (ovocie a zelenina).
  11. Pravidelný príjem vitamínov v plnej pestrosti a z rôznych potravinových zdrojov. Ako sľubný sa ukazuje aj význam predovšetkým niektorých vitamínov zo skupiny B, najmä priaznivý vplyv vitamínov B6, B12 a kyseliny listovej na hladinu LDL cholesterolu v krvi, ako aj na zápalové parametre, ktoré sa podieľajú pri vzniku aterosklerózy. Publikované výsledky sú však zatiaľ ešte málo presvedčivé. Pozitívny vplyv majú pravdepodobne aj vitamíny s antioxidačným účinkom (vitamín C a vitamín E).
  12. Odporúčanie pre denný príjem alkoholu sa týka predovšetkým dospelých ľudí. Vzhľadom na to, že časť ľudí začína s pravidelnou konzumáciou alkoholických nápojov už v období dospievania, nevynecháme pre istotu ani tento bod. Deťom ani mládeži však akýkoľvek konzum alkoholických nápojov neodporúčame! U dospelých denný príjem alkoholu nemá prekročiť 10 g (maximálne 20 g) v prípade žien a 20 g (maximálne 30 g) v prípade mužov. V praxi to môže znamenať pre ženu jedno malé pivo, deci vína a ¼ deci destilátu a pre muža jedno veľké pivo, dve deci vína a ½ deci destilátu. Pravidelná konzumácia malého množstva červeného vína podporuje cievne a srdcové zdravie vďaka  obsahu resveratrolu. Je to rastlinný flavonoid – látka, ktorá má antioxidačný, protizápalový a ochranný účinok na stenu ciev a okrem iného znižuje zrážanlivosť krvi, t. j. pohotovosť k tvorbe krvných zrazenín a upchávaniu ciev. Podobnú službu – avšak bez alkoholu – urobí aj užívanie lieku s obsahom kyseliny acetylosalicylovej.
  13. Absolútny zákaz fajčenia (najmä cigariet, ale aj ostatných tabakových výrobkov) platí pre deti a mládež, a, samozrejme, v ideálnom prípade aj pre dospelých.
  14. Strava a výživa detí a dospievajúcich sa týka predovšetkým dospelých, ktorí stravovanie svojich ratolestí ovplyvňujú. Úloha rodičov a rodiny ako takej, je nezastupiteľná. Zdravú výživu a správne stravovacie (ako aj pohybové) návyky musia dodržiavať všetci členovia rodiny. Bez pozitívnych príkladov rodičov možno iba ťažko očakávať od detí odlišné návyky. Návyky zafixované v detstve zväčša ostanú nezmenené počas celého života jedinca.