hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

 

RUBRIKA DUŠEVNÉ ZDRAVIE

TÉMU PRINÁŠA

Ako si dobíjať baterky

 

Večne vás niečo tlačí. Termíny, povinnosti. Ešte treba urobiť to, dokončiť tamto, nezabudnúť, stihnúť, vybaviť, vyriešiť, splniť... Hoci niekedy môže byť bežný denný stres aj dobre fungujúcim motorom pracovného výkonu, ak ho zažívame neprestajne a navyše sme zabudli relaxovať, „zarábame si" na problémy - nielen psychické, ale aj zdravotné.

 

Hrozí vám syndróm vyhorenia?

Počúvame to často a z viacerých strán. Nejeden kolega si vzdychne, že má všetkého dosť, nestíha, nezvláda. Keď už pracovné a iné povinnosti prerastajú človeku cez hlavu, o „obyčajný" stres dávno nejde. Pretože ten sa pri dobrom time manažmente dá zvládnuť. Ak sa však človek dlhodobo cíti fyzicky, duševne a emocionálne vyčerpaný, hovoríme o syndróme profesionálneho vyhorenia. Zatiaľ čo stres môžeme dostať pod kontrolu, v druhom prípade ide o viac než napríklad iba o prechodne zlú náladu, ktorá nás krátkodobo oberá o energiu. Vyhorenie je dlhodobý stav, ktorému dominujú pocit únavy, vyčerpanosti, depresie a beznádeje. Ide o dlhodobú a závažnú záležitosť, ktorá môže človeka, ak takýto stav nerieši, pripraviť nielen o zdravie, ale v najťažších prípadoch aj o prácu. Navyše, takéto stavy môžu sprevádzať aj psychosomatické symptómy ako poruchy spánku, žalúdočné ťažkosti, kožné problémy, bolesť pri srdci, slabosť, malátnosť, svalové napätie, nespavosť, zažívacie problémy a znížená imunita.

Podľa psychológov sa do stresu môže dostať každý človek, syndróm vyhorenia však najčastejšie hrozí ľuďom intenzívne zaujatým svojou prácou, ktorí majú vysoké pracovné a osobné ciele a pracujú v náročných profesiách. A nemusí ísť iba o manažérsku prácu, náročné sú v tomto smere všetky profesie vyžadujúce empatiu a komunikáciu. Syndróm vyhorenia - ako stav silného citového a duševného vyčerpania - vzniká ako dôsledok pracovného preťaženia a neschopnosti regenerovať sily a týka sa predovšetkým ľudí, ktorí nevedia relaxovať alebo majú na seba a svoj výkon priveľké nároky. Keď z nejakého dôvodu človek dlhodobo ignoruje prirodzené potreby svojho organizmu, vrátane potreby aktívneho aj pasívneho oddychu a dostatku spánku, telo dáva rôznymi výstražnými signálmi najavo, že treba spomaliť. Keď varovania dlho ignorujete, vyhoríte."

 

Psychické aj fyzické príznaky

Syndróm vyhorenia známy tiež pod pojmom burnout syndróm je stavom fyzického, duševného a emocionálneho vyčerpania. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má tri atribúty: emočné vyčerpanie, depersonalizáciu a pocit osobného zlyhania. Emočné vyčerpanie vyjadruje pocit, že už nemáte iným viac čo dať. Vaše emócie prišli takpovediac nakoniec, vyčerpali sa. Človek zažíva pocity bezmocnosti, depresie, hnevu, nepriateľstva. Depersonalizácia  sa prejavuje pocitmi odcudzenia a osobné zlyhanie vyvoláva pocit, že človek nedosiahol stanovené ciele a ak aj áno, považuje výsledky za bezcenné.

 

Vyhorenie a problémy s pamäťou

Pri prvých príznakoch vyčerpania či problémoch s pamäťou, ktoré sú súčasťou syndrómu vyhorenia, môže pomôcť dodať telu viac nenasýtených omega-3 mastných kyselín, extrakt z ginkga laločnatého, kyselinu listovú a vitamíny E a B12.

  • Omega-3 mastné kyseliny zohrávajú dôležitú rolu v správnej funkcii membrán neurónových buniek, ktoré sa zúčastňujú pri spracovávaní informácií v mozgu.
  • Vitamín B12 prispieva k správnej funkcii nervového systému, k správnej látkovej premene homocysteínu a k zníženiu vyčerpania a únavy.
  • Kyselina listová prispieva k správnej funkcii psychiky a podobne ako vitamín B12 prispieva k zníženiu vyčerpania a únavy.
  • Vitamín E prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom a extrakt z ginkga zasa k dobrej krvnej cirkulácii v mozgu.

 

Čo spôsobuje vyhorenie?

Je veľmi veľa faktorov, ktoré môžu spôsobiť syndróm vyhorenia. Okrem potrieb a zdrojov ich naplnenia zohrávajú v súvislosti s vyhorením dôležitú rolu predstavy o sebe samom a nerešpektovanie vlastných potrieb, ale aj očakávania okolia v podobe nereálnych nárokov. Podľa psychológov práve nerovnováha medzi týmito dvoma atribútmi môže smerovať k syndrómu vyhorenia. Predstavme si niekoho, kto sa k svojmu okoliu spáva permanentne milo a empaticky. Okolie ho však vníma ako nedostatočne „energického" a jeho potreby ignoruje. Môže ísť napríklad o učiteľa alebo sekretárku. Nedostatok pozitívnych reakcií v spojitosti s dlhodobou pracovnou  záťažou môže viesť k vzniku špecifických symptómy a ak situáciu nebudú včas riešiť, hrozí im vyhorenie. Či sa tak stane alebo nie, má súvislosť aj s tým, ako zaobchádzame so svojimi zdrojmi, rovnako ako aj s tým ako nám okolie potrebné zdroje poskytuje. Ak niekto potrebuje k spokojnému životu viac ocenenia od okolia, môže vyhorieť ak sa mu ocenenia nedostáva, rovnako ako niekto, kto si neoddýchne ani počas víkendu.

 

Naučme sa relaxovať

Najlepšou prevenciou vyhorenia je rešpektovať svoje potreby. Je veľmi dôležité naučiť sa povedať STOP veciam a záležitostiam, ktoré nás stresujú, určiť si isté hranice. Naučiť sa odpútať od bežných denných záležitostí, odpočívať. Pomôže to zmierniť alebo odstrániť stres, odbúrať napätie a dosiahnuť duševný pokoj a vyrovnanosť. Dobré je preto naplánovať si určitý pevný čas, ktorý budeme venovať práci a čas, kedy sa budeme venovať oddychu, či lepšie povedané oddychovej aktivite. Súčasťou aktívneho oddychu môže byť napríklad aj pestovanie zdravých stravovacích návykov, výlety do prírody alebo pobyt vo welness centre. Niekomu robí dobre spoločnosť priateľov, ďalší má rád divadlo či hudbu a niekto zasa adrenalínové športy.

Aj zamestnávatelia si uvedomujú, že spokojný a oddýchnutý pracovník je pre firmu užitočnejší ako vystresovaný kolega, ktorý okrem seba znervózňuje aj všetkých naokolo. Z tohto dôvodu mnohé spoločnosti ponúkajú svojim zamestnancom školenia o time manažmente, zvládaní stresu, budujú pre oddychové a relaxačné zóny, ponúkajú flexibilný pracovný čas či prácu z domova.

 

Ako zmeniť postoje voči sebe

Prevenciu stresu a vyhoreniu máme vo svojich rukách. Dôležité je stanoviť si jasné a dosiahnuteľné ciele, ktoré zvládneme, rovnako ako aj podeliť sa o zodpovednosť za ich splnenie a o rozhodovanie so spolupracovníkmi. Ak nám profesionálne vyťaženie okliešťuje a zužuje priestor na osobný život, je dobré vedieť povedať stop. Človek dokáže zmeniť svoj postoj k práci aj k sebe, ak pochopí, že najdôležitejším pracovným nástrojom je on sám. Že nie je stroj, ktorému stačí vymeniť súčiastku, a nedá sa ako dosluhujúce auto vymeniť za nový model. Tak dokáže zmeniť svoj životný štýl a zaradiť si do pracovného času napríklad prechádzku, začať sa venovať viac rodine či osobným koníčkom. Keď sa naučíme rešpektovať naše vlastné hranice, naučí sa ich rešpektovať aj naše okolie.

 

Ivana Baranovičová