hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

 

RUBRIKA RESPIRAČNÉ OCHORENIA

Na zvládnutie astmy stačí 15 sekúnd. Každý deň

 

Počet pacientov s chronickým ochorením pľúc je na svete i u nás čoraz vyšší. Pre plnohodnotný a aktívny život pacientov s astmou je však dôležité pristupovať k ochoreniu zodpovedne.

 

Astma je chronické ochorenie pľúc, ktoré spôsobuje problémy s dýchaním. Medzi jeho najznámejšie klinické príznaky patria dýchavica, kašeľ, sipot  (pískanie na prieduškách pri vydychovaní)  a pocit tlaku na hrudníku. Jednotlivé príznaky sa líšia v početnosti a závažnosti, môžu sa meniť v priebehu času, od pacienta k pacientovi i medzi rôznymi vekovými skupinami pacientov. Pri zanedbaní liečby môžu viesť príznaky astmy až k zrýchlenej strate pľúcnych funkcií. Dostupnosť farmakologickej liečby však v dnešnej dobe prináša pacientom rýchlu úľavu a veľkú šancu na plnohodnotný život s astmou. Postupne sú k dispozícii stále účinnejšie lieky, ktoré majú pohodlné dávkovanie iba raz denne a vývoj sa nezastavil ani pri inhalačných pomôckachtak, aby sa do pľúc dostala minimálna účinná dávka liekov a boli pre pacientov - deti i starších - veľmi jednoduché a nenáročné.


Svetový deň astmy: Ako môžete ovládať svoju astmu

Napriek rozšírenej zdravotnej starostlivosti a novým liečebným postupom patrí astma stále k najrozšírenejším a najbežnejším chronickým ochoreniam, ktoré na celom svete postihujú viac ako 300 miliónov ľudí. Na Slovensku astmou v súčasnosti trpí vyše 100-tisíc pacientov. Prvý májový utorok aj tento rok patril Svetovému dňu astmy, ktorý chce pomôcť zvýšiť povedomie o tomto závažnom a rozšírenom ochorení. Nielen piaty máj, ale i celý mesiac patrí vo svete podujatiam, ktoré zvyšujú povedomie o samotnom ochorení, ale i o celosvetových opatreniach či prevencii tohto ochorenia.Témou aktuálneho ročníka Svetového dňa astmy i celého mesiaca venovaného tomuto chronickému ochoreniu je „Ako môžete ovládať svoju astmu". Prevencia a liečba sú veľmi výraznými faktormi prispievajúcimi k bezproblémovému životu s astmou. Pravidelné kontroly, vzdelávanie, no najmä dôsledná liečba môžu zmeniť život pacienta s astmou na nepoznanie.

 

Príčiny a spúšťače ochorenia

Počet dospelých i detských pacientov trpiacich astmou sa zvyšuje nielen na Slovensku, ale na celom svete. Jednotná príčina vzniku tohto ochorenia dýchacích ciest stále nie je známa, spúšťačom astmy však môže byť niekoľko predispozičných faktorov. Okrem genetickej anamnézy na vznik astmy môže vplývať napríklad fajčenie, telesná hmotnosť či vystavenie dráždivým látkam v pracovnom prostredí. Častými spúšťačmi astmy môžu byť rôzne alergie či respiračné infekcie, ale i telesná námaha. Znečistenie ovzdušia je ďalším závažným faktorom, ktorý prispieva k vzniku i zhoršeniu chronickej astmy. Aktívne i pasívne fajčenie zas zhoršuje nielen príznaky ochorenia, ale i reakciu pacienta na lieky.

 

Najvýraznejšou klinickou črtou astmy bývajú okrem miernejších príznakov exacerbácie, teda opätovné vzplanutie ochorenia v podobe astmatických záchvatov. Pacienti trpiaci astmou môžu zaznamenať akútne zhoršenie príznakov v porovnaní s normálnym stavom ochorenia, čo má často za následok intenzívnu liečbu, hospitalizáciu a môže zvýšiť i riziko smrti. Astmatické záchvaty vytvárajú obrovskú záťaž na pacientov i na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Medzi špecifiká príznakov astmy patrí zhoršenie symptómov v noci či v skorých ranných hodinách, ale i rýchle zmiernenie príznakov po podaní inhalačného lieku. Astma sa typicky vyskytuje v mladšom dospelom veku, v dospelosti, ale aj v detstve.

Viaceré metódy diagnostiky

Diagnostika astmatických ochorení prebieha najmä pomocou merania pľúcnych funkcií vyšetrením, ktoré nazývame spirometria. Astmu však môžu odhaliť aj iné testy, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na zápaly a alergie. Symptómyastmy napriek množstvu dostupných liekov môžu mnohým pacientom stále pretrvávať, hovoríme o nekontrolovanej alebo čiastočne kontrolovanej astme.Až 41 % pacientov s astmou cíti obmedzenie vo svojich každodenných aktivitách.Musia sa vyhýbať niektorým športom, pobytu v prírode a vďaka istým sprievodným javom, pociťujú obmedzenia aj v spoločnosti. Príznaky ochorenia sa objavujú i v noci, čo zhoršuje kvalitu spánku.Je veľmi dôležité pátrať po príčinách. Pritom dobre kontrolovaný astmatik môže žiť úplne bez príznakov a obmedzení. Prítomnosť symptómov môže byť spôsobená ochorením samotným, vonkajšími podmienkami (peľová sezóna, stres),ale neraz aj neporiadnosťou pacientov, ktorí neužívajú lieky pravidelne, alebo ich užívajú nesprávnou inhalačnou technikou, keď sa do pľúc liek nedostane v potrebnom množstve a zostáva v ústach.

Prečo treba dodržiavať liečbu?

Veľa pacientov má veľmi slabé povedomie o vedľajších účinkoch liekov a chýba im disciplína v dodržiavaní predpísanej liečby. Príčiny nedodržiavania liečebného režimu sú rôzne, pacienti liekom nedôverujú, obávajú sa nežiaducich účinkov, sami si liečbu upravujú a vynechávajú, keď sa cítia dobre, na užitie lieku zabúdajú. Doktorka Bergendiová vysvetľuje: „Stáva sa, že pacienti majú miernu kortikofóbiu, najmä ak si prečítajú množstvo vedľajších účinkov, a je jedno, že patria do kategórie veľmi zriedkavých. Pacientom zvyknem vysvetľovať, že dnes sú k dispozícii moderné lieky, ktoré aj s vedľajšími účinkami predstavujú menšie zlo, ako keby liek neužívali.Neuvedomujú si, že pri liečbe zhoršenej astmy sa do ich organizmu dostávajú oveľa vyššie dávky liekov v porovnaní s tým, keby lieky užívali pravidelne podľa odporúčaní lekára."Neadekvátne liečenie príznakov potom vedie k ich zhoršeniu, k častejším astmatickým záchvatom a väčšej frekvencii návštev v lekárskych ambulanciách. Väčšina lekárov i pacientov si tiež myslí, že stále existuje priestor na zlepšenie a rozšírenie liečebných možností pre pacientov s astmou.

Nad otázkou, prečo je práve v prípade astmy disciplína v liečbe taká dôležitá, sa zamýšľa MUDr. Marta Hájková, CSc., hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu a ftizeológiu, z Kliniky pneumológie a ftizeológie SZU a UN v Bratislave: „Priedušková astma je zápalové ochorenie, ide o istý druh alergického zápalu, ktorý sa dá liečiť kortikoidmi. Aby sme zbytočne nezaťažovali celý organizmus a aby kortikoidy necirkulovali v celom tele, podávajú sa inhalačnoui cestou  a pôsobia priamo v mieste alergického zápalu, teda v prieduškách. Kortikoidy, ako kľúčové lieky v liečbe astmy potlačia príznaky ochorenia. Ťažší astmatici potrebujú tiež lieky na rozšírenie priedušiek, dokonca sú k dispozícii preparáty, ktoré obsahujú obe zložky. Nástup účinku je veľmi rýchly, zvyčajne do piatich minút a pôsobia 12 až 24 hodín. Ak sú pacienti disciplinovaní, nemusia mať žiadne príznaky, a môžu sa venovať akýmkoľvek aktivitám. Paradoxom je, že máme veľmi dobré lieky, ale aj svetové štatistiky hovoria, že až 60 % pacientov nedodržiava liečbu pravidelne. Napríklad aj preto, že mu liečba zaberá, tak neinhalujú každý deň. Stačí potom, aby sa pridružila napríklad infekcia alebo vyššia miera stresu, ochorenie sa môže zhoršiť."

Pri astme je veľmi dôležitá voľba najvhodnejšej liečby, stratégie dávkovania a inhalačnej pomôcky na základe individuálnych potrieb pacientov. Manažment pacienta by mal byť podporený cieleným vzdelávaním zameraným na to, aby sa programovo vyhýbal rizikovým faktorom, dodržiaval liečebný režim a nácvik inhalačnej techniky.

Pacientov s astmou pribúda

Napriek mnohým liečebným možnostiam sa výskyt astmy po celom svete zvyšuje. Zatiaľ čo dnes astmou trpí globálne 300 miliónov ľudí, predpoklady hovoria, že v roku 2025 sa tento počet zvýši až na 400-tisíc. Dôvodom sú na jednej strane zvýšené predispozície alergických reakcií, ale i stále narastajúca urbanizácia po celom svete. „Na rozvoji astmy sa okrem genetickej predispozície a prostredia, v ktorom žijeme podieľa aj to, že deti v rodinách s menším počtom súrodencov nie sú vystavené infekčným ochoreniam, a tým pádom sa ich imunita nedostatočne stimuluje," vysvetľuje MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinická imunologička a alergologička z Centra pre klinickú imunológiu a alergológiuImunoVital v Bratislave. Najviac pacientov s astmou v súčasnosti žije v Severnej a Južnej Amerike, v Austrálii či vo Veľkej Británii, nárast počtu ľudí s astmou sa však predpokladá i pre región Strednej a Východnej Európy a Ruska, najmä kvôli sťahovaniu obyvateľstva do miest a nárastu spotreby cigariet, najmä v Rusku.

 

Astma a šport

Moderná liečba nenúti pacientov k časovo náročnej a vyčerpávajúcej liečbe. Len 15 sekúnd denne stačí na to, aby mohli viesť plnohodnotný život. Netreba sa pritom vyhýbať ani športu, naopak. Trénovaním sa pľúca astmatika udržiavajú v dobrej kondícii. Trénovať ich však treba postupne, aby si zvykli na fyzickú záťaž. Vďaka fyzickým cvičeniam a športu sa nielenže posilňuje svalový korzet, teda trénujú sa svaly chrbta a medzirebrové svaly, čo má potom vplyv na správene pľúcne funkcie.

A aké športy sú pre astmatikov vhodné? Logicky tie, ktoré prispievajú k dobrej kondícii tela aj pľúc samotných, a nevhodné tie, ktoré by mohli pôsobiť negatívne. „Nevhodným pre astmatika je napríklad potápanie, kde by sa súčasne mohlo vyskytnúť viac spúšťačov dýchacieho záchvatu. Už len samotné použitie dýchacích zmesí spojené s fyzickou aktivitou a jemnou fóbiou z obmedzeného priestoru môže vyvolať záchvat," hovorí „Potápanie je totiž pre astmatika až 40-krát nebezpečnejšie ako futbal alebo beh. Podobne môže byť pre astmatika problémom pobyt vo vysokohorskom prostredí, najmä ak pacient nie je trénovaný, riedky studený vzduch by mohol aj v prípader pacienta, ktorý je dobre nastavený na liečbu vyprovokovať záchvat. Veľmi vhodné sú naproti tomu vodné športy. Bezprostredne nad hladinou vody je totiž menej alergénov a peľov ako inde v ovzduší, vďaka čomu má pacient menej klinických príznakov. Počas zimného obdobia je vhodné lyžovanie a vzhľadom na zameranie na správne dýchanie tiež joga a podobné dýchacie cvičenia."

Ak športovec, či rekreačný alebo vrcholový, dodržiava liečebný režim, športovanie môže veľmi dobre zvládať. „Súčasťou stratégie je pravidelná inhalačná liečba, ktorá, ak na ňu pacient dobre reaguje, dokonca umožňuje znížiť dávky kortikoidov alebo kombinovanej protizápalovej liečby na minimálnu dávku. V alergickej sezóne odporúčame vyhnúť sa kontaktu s peľom, netrénovať napríklad v strede mesta, kde je zvýšená koncentrácia smogu a ďalších alergénov v ovzduší. Po tréningu sa odporúča osprchovať a umyť vlasy, aby si pacient zmyl všetky alergény z tela.

V zdravých pľúcach zdravý duch

V minulosti a žiaľ, v niektorých prípadoch aj dnes, sa mnohí rodičia detí s astmou dožadujú oslobodenia z telesnej výchovy, pretože sa obávajú, že pohyb by im mohol napríklad vyvolať aj astmatický záchvat. „Opak je pravdou," dôvodí doktorka Katarína Bergendiová. „Ak sa pacient nehýbe, dostáva sa do bludného kruhu. Pocit dýchavice má totiž dieťa či dospelý pacient nielen z dôvodu bronchiálnej astmy, ale aj preto že nemá kondíciu. Takže už pri minimálnej námahe a fyzickej záťaži je dýchavičný. Fyzická aktivita a postupne sa zvyšujúca fyzická námaha môžu ochoreniu prospieť, a klinický stav sa môže astmatikovi zlepšiť."

Výborným príkladom ako môže astmu zvládať aj vrcholový športovec je olympionička ZuzanaŠtefečeková: "Príbeh mojej astmy je ako z učebnice. Od detstva som si prešla všetkými fázami, od atopickýchexémov, cez potravinové alergie, peľové alergie až po astmu. Na alergológii ma liečili, ale vlastne len symptomaticky, od mojich deviatich rokov. Ak ma svrbeli oči dostala som kvapky. Počas sústredenia, keď som sa pripravovala na preteky, som však dostala záchvaty kašľa a napokon som sa dostala k lekárke, ktorá mi astmu diagnostikovala a začala liečiť. Ak dodržiavam liečbu a naozaj pravidelne inhalujem, môj život moja astma nijako neovplyvňuje. Musím si dávať pozor skôr na to, kedy čo kvitne a musím sa na to pripraviť. Ak si ráno dám lieky, viem svoju ochorenie dobre zvládať." Aj v prípade športovca platí, že stačí 15 sekúnd a aj s astmou sa dá všetko zvládať. Ďalším príkladom športovca s takzvanou pozáťažovou astmou je atlét JozefRepčík: „Po pretekoch som vždy zvracal, dlho sme nevedeli prísť na to, prečo sa to deje. Na vrcholových podujatiach je však takýto stav veľkým problémom, tam musíte byť v kondícii, kedy musíte podať maximálny výkon, niekoľko dní za sebou. Vďaka liečbe, ktorú mi nastavili, dnes môžem súťažiť. Na začiatku som nie vždy liečbu dodržiaval, dnes viem, že bez nej by som výkony nemohol podávať."

 

Aj pri dlhodobej a sústavnej liečbe môžu dnes pacienti s astmou viesť vďaka zodpovednému prístupu plnohodnotný život. Inhalačné lieky si vyžadujú minimum času i pozornosti, takže astme môžu pacienti venovať denne len 15 sekúnd. Zvyšok času môžu venovať svojej rodine, práci či záujmom bez veľkých obmedzení. Dôkazom toho, že astma nemusí byť obmedzujúcim faktorom ani v športe, sú úspešní slovenskí športovci Zuzana Štefečeková či Jozef Repčík. Zatiaľ čo Zuzana Štefečeková sa napriek svojmu ochoreniu aktívne venuje športovej streľbe, Jozefovi Repčíkovi nebráni astma v takej náročnej športovej disciplíne, akou je atletika.

Dá sa astma vyliečiť?

Výrok „vyliečený astmatik" berú lekári zvyčajne s rezervou. „Ak už raz pacientovi astmu diagnostikovali, teda že astmatická reakcia na určitý podnet zvonku už prebehla, je pravdou, že ak v priebehu dvoch rokov mal dobré výsledky, netrpí sezónnymi výkyvmi a mohli sme s liečbou skončiť, neznamená to, že niekedy v živote sa s týmto ochorením už nestretne alebo nebude mať napríklad nejakú nevhodnú reakciu na koži či potravinovú intoleranciu," hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc. „Okrem dostatočnej fyzickej aktivity by si mal pacient s astmou dať pozor aj na stravovanie, najmä na potraviny, s ktorými mal v minulosti zlé skúsenosti." Aj podľa profesora MUDr. Petra Pružinca, CSc., prednostu Ústavu klinickej imunológie, alergológie a orgánových transplantácií SZU je charakteristické, že deti s problémami s alergiou môžu napríklad po puberte mať zdanlivo prestávku: „V tom období nemajú žiadne symptómy, potom, v mladšom  dospelom veku, začnú problémy s astmou. Máme dokonca tiež pacientov, ktorí v päťdesiatke príde s príznakmi alergickej nádchy a o rok mu diagnostikujeme a potvrdíme astmu. Astma sa však dá dobre liečiť, len človek musí byť disciplinovaný."

 

(red)