Čím menej budeme piť, tým budeme zdravší

Čím menej budeme piť, tým budeme zdravší

RUBRIKA Závislosti

Keď sa nás doktor opýta, či pijeme alkohol, odpovedáme väčšinou, že príležitostne. Ako často mávame príležitosť piť alkohol, je samozrejme individuálne. Prednedávnom sa v Lige za duševné zdravie za okrúhlym stolom stretol tím odborníkov a diskutoval na tému Mýty o alkohole. Prinášame ich vyjadrenia, ktoré mnohé napovedia o našich mylných predstavách o popíjaní alkoholických nápojov.  Odborníci už dlho vedia, že užívame alkohol v oveľa väčšej miere, ako je zdravé, len sa o tom málo hovorí.

Akčný plán proti alkoholu

Koncom októbra minulého roka pripravili Liga za duševné zdravie, Ministerstvo zdravotníctva SR, Regionálny úrad WHO pre Európu a Úrad verejného zdravotníctva SR odbornú konferenciu s názvom „Národný akčný plán pre problémy s alkoholom na roky 2013 – 2020: implementácia v praxi“. Cieľom bolo prezentovať Európsky akčný plán na zníženie škodlivých účinkov alkoholu a uviesť do života Národný akčný plán pre problémy s alkoholom. V tejto súvislosti Liga za duševné zdravie pozvala za Okrúhly stôl odborníkov. V diskusii zameranej na postoje slovenskej verejnosti voči alkoholu a tiež na zmeny týchto postojov sa prezentovali riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku MUDr. Darina Sedláková, MPH, MUDr. Ľubomír Okruhlica, hlavný odborník MZ SR pre závislosti, MUDr. Ivana Dušeková, primárka Kliniky drogových závislostí SZU v Psychiatrickej nemocnici PhilippaPinela a Mgr. Anton Heretik, ml., PhD., z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK.

MUDr. Darina Sedláková, riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku

„Alkoholizmus má prioritné postavenie z hľadiska poškodzovania zdravia. Práve preto prijala WHO takzvané globálne stratégie. Dopad na zdravie môžeme posudzovať z hľadiska akútneho a chronického poškodenia zdravia. S akútnymi sme sa asi každý v živote už stretli, v podobe človeka pod vplyvom alkoholu, či už opitého alebo v takzvanom intoxikovanom stave. Z dlhodobého hľadiskaalkohol poškodzuje viaceré orgány v tele, podieľa sa na rozvoji srdcovo-cievnych, metabolických a aj onkologických ochorení a zanecháva stopy na mentálnom zdraví. Práve preto považuje WHO alkohol spolu s tabakom, zlou výživou a nedostatkom pohybu za takzvané „smrtiacekvarteto“ – štyri najvýznamnejšie rizikové faktory, ktoré sa vo veľkej miere podieľajú na rozvoji chronických civilizačných chorôb. Aj z tohtodôvodu sa WHO snaží jednak búrať mýty o alkoholizme a jednak ukazovať cestu, ako sa s týmto problémom porátať. Posledné údaje napríklad uvádzajú, že až sedem percent onkologických ochorení je podmienených alkoholom. Ďalším problémom je, že nástup pitia alkoholu sa stáleposúva do nižších vekových skupín a až 50 % mladých ľudí do 15 rokov malo už nejaké skúsenosti s alkoholom, respektíve so stavom opitosti. Jedným z častých mýtov je, že pijeme na zdravie, a praktikujeme to v rodinách, čo sa zneužíva. S týmto prístupom sú často konfrontované už deti od útleho veku. Aj tam vidieť príčiny toho, prečo sa v štatistikách objavujú čoraz mladšie deti, ktoré mali nejaký problém s alkoholom. Pred dvoma rokmi sme robili prieskum v Detskej fakultnej nemocnici, podľa ktorého počas roka hospitalizovali 170 chlapcov a 140 dievčat vo veku 11 až 19 rokov v totálne alkoholizovanom stave. Vidno, že dievčatá nezaostávajú za chlapcami, a asi ani mladé ženy za mužmi. Platí však pri tom, že v populácii s vyšším vzdelaním sa udáva štatisticky nižšia konzumácia alkoholu ako v populácii s nižším vzdelaním, hoci ani tieto údaje nemožno vnímať čierno-bielo. Súčasne sa zistilo, že študenti, rovnako stredoškolskí, ako aj vysokoškoláci v Bratislave, sú na prvom mieste v pití. Keďže celospoločenská atmosféra k alkoholu je veľmi zhovievavá, a v porovnaní so západnou Európu na Slovensku zaostávame v regulácii reklamy alkoholu – mladí ľudia sa z nej môžu dozvedieť, že alkohol napríklad utužuje vzťahy, uvoľňuje atmosféru, ale nedozvedia sa nič o škodlivosti alkoholu – má to na mladých negatívny účinok. V tomto smere zaostáva aj vzdelávací systém. Ani v rámci neho sa mladí nedozvedia, aké zhubné súúčinky alkoholu.

Alkoholizmus sa tradične spája s ochoreniami pečene. Je to však len jedna kvapka v mori. Príjem alkoholu zvyšuje hladinu glukózy v krvi, čo je cesta k rozvoju diabetu, takže konzumácia alkoholu súvisí tiež s metabolickými ochoreniami. Príjem alkoholu navyše poškodzuje pažerák, pankreas, vasltne celý tráviaci trakt, nielen pečeň. Ženy popíjajúce v mladšom veku môžu mať problémy s otehotnením, nehovoriac o poškodených novorodencoch matiek, ktoré popíjali počas tehotenstva. Nepriame dôsledky sú pády, dopravné nehody, agresia, a ak k tomu pridáme dopad na rodinu, respektíve jej rozpad či stratu zamestnania, vôbec to nepreženieme, ak dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu označíme na tragické.“

MUDr. Ľubomír Okruhlica, hlavný odborník MZ SR pre adiktológiu:

„Skupina odborníkov, špecialistov – psychiatrov v reakcii na pokrok vo vedeckých poznatkoch v oblasti diagnostiky a nových možností terapie závislosti od alkoholu –  sa podujala zo zámerom skvalitnenie našej klinickej praxe pristúpiť k vytvoreniu Smerníc pre diagnostiku a liečbu závislosti od alkoholu. Inštrument z veľkej časti reflektuje obdobné smernice Európskej medicínskej agentúry z roku 2010.

Vďaka stále novým zobrazovacím metódam dochádza k zmene poznania negatívnych účinkov alkoholu. Zistilo sa napríklad, že problémy s alkoholom,respektíve s poškodením zdravia alkoholom, nemajú len ľudia závislí od alkoholu, ale aj tí bez závislosti. Takýto prístup sa už presadzuje v USA, kde sa lekári venujú aj ľuďom, ktorí ešte nie sú závislí, ale pijú alkohol pravidelne. Cieľom je zabrániť nielen psychickým, ale aj telesným následkom užívania alkoholu. Takýto multidimenzionálny prístup čaká Slovensko v roku 2015 s novou medzinárodnou klasifikáciou chorôb WHO. Práve v súvislosti s týmto prístupom sa objavujú v zdravotníckych systémoch viacerých krajín nové metodiky zvládania problémov s alkoholom. Práve tie môžu závislých a aj ľudí, ktorí ešte závislí nie sú, adekvátne motivovať a pomôcť im zvládať abstinenciu. Ide o takzvané prvolíniové intervencie napríklad na úrovni lekárov prvého kontaktu. Pokiaľ ide o liečbu závislosti od alkoholu, na základe nových odporúčaní sa okrem postupu k úplnej abstinencii pripustila aj nová cesta. Je ňou redukcia pitia pre tých, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu prestať piť naraz, na čo sa vyvinuli aj nové lieky. Takýto postup však tiež smeruje k abstinencii.“

MUDr. Ivana Dušeková, primárka Kliniky drogových závislostí SZU v Psychiatrickej nemocnici PhilippaPinela:

„V našej spoločnosti ma stále neprestáva zarážať trend odmietania syndrómu závislosti od alkoholu ako komplexného ochorenia, ktoré sa v medzinárodnej klasifikácii chorôb radí medzi duševné poruchy. Stále sa akoby verejnosť snaží bagatelizovať tento fakt a považovať aj nadmerné pitie za akýsi zlozvyk, neresť či zlú vlastnosť. Pritom toto ochorenie nesie so sebou celý rad psychosomatických príznakov a komplikácií. Stretávame sa s tým u nás na klinike práve v takej súvislosti, že väčšina pacientov vyhľadá lekársku pomoc až v terminálnych štádiách závislosti. Neprichádzajú teda vtedy, keď ešte sú v úvodných štádiách závislosti – teda v štádiu misúzu, čo je zneužívanie alkoholu alebo v abúze, čo je škodlivé nadužívanie alkoholu. Je to kameňom úrazu aj v liečbe. Vždy je totiž, aj v somatike, oveľa ľahšie liečiť ochorenie v jeho počiatkoch ako v terminálnom štádiu. Myslím si, že k takémuto prístupu prispievajú aj určité zaužívané kultúrne aspekty a mýty súvisiace s konzumáciou alkoholu. Za všetky spomeniem len často používaný výrok: veď na Slovensku pijú všetci. Svoj problém aj takýmto spôsobom veľa ľudí zľahčuje. Napríklad, aj naši pacienti sa odvolávajú na takéto mýty. Porovnávaním s inými ľuďmi (nepijem viac ako môj sused, pijem len príležitostne, nikdy som nebol opitý) sa aj pacienti, ktorí sa dostanú k nám, snažia svoj problém bagatelizovať a tieto veľmi relatívne pojmy zneužívajú na ospravedlnenie svojich problémov. Jedným z mýtov je aj predstava, že pijan musí byť permanentne opitý. Nie je to tak, aj človek, ktorí nebýva opitý, pije napríklad epizodicky či kvartálne, môže vykazovať jasné známky nadužívania alkoholu či závislosti od alkoholu. Ďalším problémom je napríklad pivo. Veľa našich pacientov ho totiž nepovažuje za alkohol, a pritom aj  človek, ktorý pije len pivo, sa môže stať závislým. Pacienti si často svoj problém nechcú pripustiť, a aj okolie takéhoto človeka vníma skôr na základe sociálnych aspektov – všíma si jemné, úvodné prejavy v zmene správania alkoholika, v rodine, v zamestnaní, takýto človek sa stáva viac zameraný na seba, je viac egocentrický, nezaujíma sa o to, čo ho predtým zaujímalo. Hranica, kedy sa z bežného príležitostného konzumenta stane človek závislý od alkoholu, je v prípade každého človeka iná. Ak by dvaja ľudia konzumovali rovnaké množstvá alkoholu istý čas, jeden môže naďalej ostať konzumentom a druhý sa stane závislým. Na vzniku syndrómu závislosti od alkoholu sa podieľa viacero faktorov. Nejde len o množstvo či toleranciu k alkoholu. Radíme sem psychické faktory, teda aká je osobnosť jedinca ešte pred tým, ako sa stal závislým. Závislými sa môžu stať ľudia, ktorí sú emočne labilní, úzkostní, majú problémy so spánkom, Môžu začať piť symptomaticky, teda tak, že si ľudovo liečia svoje problémy pohárikom alkoholu. Ďalším faktorom je genetická predispozícia, genetická záťaž pri alkoholizme je totiž preukázaná. Svoje zohrávajú tiež stresové faktory a faktory okolia: aké má človek zázemie, v akých kruhoch sa pohybuje, ako zvláda štúdium či nástup do zamestnania.Jedným z mýtov tiež je, že ľudia veria, že ak si dajú červené víno, urobia niečo pre svoje zdravie, čo nie je pravda. Chronickí alkoholici naopaktrpia anémiou, teda nedostatkom červených krviniek.

Pokiaľ ide o alkohol a ženy, v minulosti tvorili muži asi 90 % osadenstva našej kliniky. Dnes tvoria ženy asi jednu tretinu, pričom najmladšia pacientka hospitalizovaná u nás má osemnásť rokov. Nový fenomén je nárazové pitie mladých ľudí, ktorí pijú nárazovo vo veľkom množstve, pravidelne, každý víkend. Je to veľmi nebezpečné z globálneho medicínskeho hľadiska, takéto pitie môže totiž ohroziť organizmus dokonca fatálne. Zdá sa, že pokiaľ ide o ženy, v poslednom čase vystupuje do popredia ďalší problém: jednak ženy pijú čoraz viac, začínajú s pitím čoraz mladšie, a pijú tajne, osamote, fľaše si doma schovávajú. V ich prípade sa často nadužívanie alkoholu spája s nadužívaním psychofarmák. Užívajú ich práve preto, aby viac utajili svoje pitie, svoj problém. Na rozdiel od mužov, pre ktorých pitie predstavuje skôr spoločenskú záležitosť a preto pijú v skupinách, ženy viac pijú osamote.“

Mgr. Anton Heretik, ml., PhD.,Katedra psychológie FiF UK

„V konzumácii alkoholu existujú aj regionálne rozdiely v jednotlivých krajinách, rovnako ako aj v regiónoch Slovenska. Aj toto vplýva na vnímanie človeka závislého od alkoholu jehookolím, rovnako ako aj na to, ako okolie jeho pitie toleruje a ako sa rozvíja problém s alkoholom. Asi je nám ľuďom prirodzené, že podliehame akémusi nereálnemu optimizmu. Ľudia si ospravedlňujú svoje pitie predstavou, že sú na tom oveľa lepšie ako ich bezprostredné okolie. Svoje opäť môžu zohrávať mýty ako napríklad predstava, že za socializmu sa pilo viac. Pravdou je, že dnes máme k dispozícii oveľa relevantnejšie výskumy, ktoré poukazujú napríklad na už spomenutú hranicu znižovania veku, kedy mladí ľudia s alkoholom začínajú a na problematiku alkoholizmu žien. Stretávame sa s tým, že aj keď sú už ochotní pripustiť, aspoň v malej miere, že majú problém, vzápätí si ho ospravedlnia tým, že aj tak to vlastne nikomu nevadí. Napriek tomu, že pijú alkohol povedzme už od rána.

DO PLOCHY

Podľa údajov WHO sa v Európe vypije 80 % všetkého vypitého alkoholu na svete, pričom vo Východnej Európe sa tento údaj šplhá k 40 %.

35 COMMENTS

LEAVE YOUR COMMENTS