hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

ANGIOLOGICKÉ KONZULTÁCIE

CHRONICKÁ ŽILOVÁ CHOROBA  A DIABETES MELLITUS

doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.,
predseda Angiologickej sekcie Slovenskej lekárskej komory (AS SLK)

Otázka: Sme dve sestry, jednovaječné dvojčatá. Už ako 12-ročné sme zbadali, že sa nám vytvárajú kŕčové žily. Až do 25. roku veku sme boli vo všetkom, aj so zdravím, rovnako, ale vtedy mi zistili diabetes mellitus, pichám si denne inzulín. Odvtedy je medzi nami všetko iné. Kŕčové žily mám oveľa väčšie, predkolenia mám hnedočierne, viackrát som prekonala zápaly žíl aj žilovú trombózu, nohy mám už stále opuchnuté, zle sa mi chodí. Môžu tieto choroby medzi sebou nejako súvisieť? Martina a Michaela

Z vášho listu vyplýva, že obidve sestry máte chronickú vénovú chorobu dolných končatín (CHVCHDK), čo je závažná cievna žilová choroba, ktorá v stredoeurópskom regióne postihuje priemerne každého druhého človeka, ženy i častejšie.
Podľa havajskej (CEAP) klasifikácie z roku 1994 rozlišujeme (okrem nultého) šesť klinických štádií: V 1. štádiu (C1) vznikajú telangiektázie („metličky“), čo sú kožné, nepravidelne vinuté a nepravidelne rozšírené žilky (venuly) s priemerom do 1 mm a/alebo retikulárne podkožné vény s priemerom do 4 mm; v 2. štádiu (C2) sa objavujú varixové vény (varixy – „kŕčové žily“) s priemerom väčším ako 4 mm; v 3. štádiu (C3) sa pridáva opuch (edém), obvykle za vnútornými členkami dolných končatín; v 4. štádiu (C4) vznikajú hyperpigmentácie (tmavohnedé škvrny), indurácie (stvrdnutia), zápal kože a podkožia a iné tzv. trofické zmeny; v šiestom štádiu (C6) nastáva odumretie tkanív (tkanivový defekt; vred predkolenia – ulcus cruris). Ak sa podarí vred zahojiť, aj tak to obvykle nezostáva bez následkov, ale zostávajú jazvy a atrofia kože, čo sa podľa Havajskej klasifikácie označuje ako piate štádium CHVCHDK (C5), ktoré často prechádza do 6. štádia (C6).

Medzi všeobecne uznávané žilové cievne rizikové faktory patrí genetická predispozícia, ktorej expresiu ovplyvňujú ďalšie faktory ako vek, ženské pohlavie, nadhmotnosť – obezita, diabezita, angiometabolický syndróm X, gravidita, zamestnanie a práca v stoji, ale tiež naopak sedavý spôsob života, nosenie sťahujúceho šatstva (korzety), nevyhovujúca obuv, chôdza po tvrdých mestských chodníkoch, nedostatok vlákniny v potrave spojený s obstipáciou, traumatizácia žíl, fajčenie, alkoholizmus a iné. Medzi jednotlivými vénovými rizikovými faktormi jestvujú jednak vzájomné spätné vzťahy a jednak vzájomné spätné vzťahy jednotlivých rizikových faktorov s dysfunkciou cievneho endotelu (vrstva buniek vnútornej strany priesvitu ciev), ktorá môže byť vrodená, primárna i sekundárna (mnohonásobný bludný cievny kruh – multicirculus vitiosus vasorum). Čoraz viac je zrejmá aj spätosť orgánovovaskulárnych artériových aterosklerotických chorôb a chronickej vénovej choroby dolných končatín. Vzájomné väzby sú aj medzi artériovou hypertenziou, vénovou hypertenziou a mikrovaskulárnou hypertenziou.

Diabetes mellitus (cukrovka) je skupina endokrinno-metabolicko-cievnych porúch/chorôb charakterizovaných chronickým zvýšením hladiny cukru v krvi – hyperglykémiou, ktorá vzniká v dôsledku poruchy sekrécie inzulínu, poruchy účinku  inzulínu alebo ich kombináciou s následnou komplexnou poruchou metabolizmu nielen sacharidov, ale aj tukov a bielkovín.

Už z týchto základných údajov vyplýva, že tieto zdanlivo úplne odlišné  a zdanlivo nesúvisiace choroby majú v skutočnosti veľa spoločných patofyziologických mechanizmov, ktoré sa neraz vzájomne ešte aj zosilňujú. Dnes je už dostatok údajov, ktoré dokazujú, že cievny endotel je hmotnosťou a plochou rozsiahly a veľmi výkonný multifunkčný orgán, ktorý sa zúčastňuje na regulácii mnohých funkcií v organizme. Endotelové bunky patria medzi esenciálne zložky nielen cievnej a cirkulačnej regulácie, ale aj homeostatickej regulácie hlavného (neuro-endokrinno-imunitného) homeostatického systému a ďalších homeostatických systémov. Akákoľvek (aj minimálna) kvantitatívna a/alebo kvalitatívna zmena hociktorej z jeho viac ako 300 rôznych funkcií (dysfunkcia endotelu), môže mať vážne následky nielen v cievach, tkanivách a orgánoch, ale v celom organizme. V prevencii aj liečbe obidvoch chorôb sú dôležité tri imperatívy: Nefajčiť! (Nezabúdať pritom, že škodí aj pasívne fajčenie.) Zdravo jesť a piť! Viac sa aktívne pohybovať!