hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

 

Rubrika PSYCHIATRIA

Človek v depresii len prežíva, svoj život žije v sivých tónoch

 

Depresia spojená s úzkosťou, trvalo smutnou náladou či iným prejavmi narušenia psychiky ľudí často prekvapí. Psychické poruchy sú však epidémiou dnešnej doby a ľudí, ktorých postihujú, stále pribúda. Naše duševné zdravie ohrozuje stres, rýchly životný štýl, prepracovanosť, náročné vzťahy v rodinách, sociálna neistota i nevyriešené traumy z minulosti. Máme pocit, že psychohygiena s dostatkom spánku a aktívneho odpočinku sú luxus. Pritom sa depresia dá veľmi dobre liečiť, len si to vyžaduje spoluprácu pacienta, hovorí MUDr. Mária Králová z Psychiatrickej kliniky LF UK a Univerzitnej nemocnice v Bratislave, nemocnica Staré Mesto.

 

Depresia je porucha nálady. Laici  si však skutočnú poruchu neraz zamieňajú s obyčajným, chvíľkovým smútkom....

Je to tak, aj krátkodobú skleslosť ľudia často nazývajú depresiou. Smútok je prirodzená ľudská emócia, ktorá je namieste vtedy, ak je reakciou na nejaké smutné okolnosti či nešťastnú životnú udalosť. Bolo by neprirodzené, ak by človek v takejto situácii nezosmutnel. Smutná nálada môže trvať krátko, ale aj dlhšie. Najintenzívnejšie smútime po strate blízkeho človeka, ale tento „normálny" smútok prechádza určitými fázami, postupne sa zmierňuje a napokon končí vyrovnaním s novou realitou. Aj počas takéhoto „normálneho" smútenia človek postupne dokáže čoraz lepšie fungovať vo svojich životných rolách a vracia sa mu schopnosť prežívať aj pozitívne emócie. Naproti tomu chorobná depresia má okrem „smutnej" nálady ešte množstvo iných príznakov, psychických aj telesných, ktoré chorého celkom premôžu a významne mu obmedzujú každodenné fungovanie. Takáto depresia je svojou intenzitou a trvaním celkom neprimeraná podnetu, ktorý jej predchádzal, dokonca často ani žiaden zrozumiteľný podnet nenájdeme. Bez liečby sa takáto depresia nezlepšuje, naopak, narastá riziko samovražedného konania.

 

Štatistiky uvádzajú, že počet ľudí, ktorí trpia psychickými problémami,  v populácii narastá. Platí to aj pre depresiu? Je to tým, že žijeme naozaj v uponáhľaných časoch, kde na klasickú psychohygienu niet priestor?

Dnešná doba je skutočne komplikovaná, uponáhľaná a azda viac stresujúca ako kedysi, čo, samozrejme, poskytuje väčšie množstvo podnetov, ktoré môžu k rozvoju depresie prispieť. Výskyt viacerých psychických porúch, vrátane depresie, celosvetovo narastá, ale rozsah tohto fenoménu súvisí aj s lepšou diagnostikou, ktorá zvyšuje záchyt týchto ochorení.

 

V súvislosti s depresiou sa často spomínajú pojmy anhedónia a dystýmia. Priblížite nám ich?

Anhedónia je veľmi podstatným príznakom depresie. Ide o neschopnosť prežívať radosť, tešiť sa, čokoľvek si užívať, prežívať pozitívne emócie. Týka sa nielen významnejších radostných udalostí, ale aj každodenných maličkostí, takže človek v depresii žije v akejsi „šedivosti", len „prežíva". Dystýmia je konkrétna duševná porucha, istý druh depresie. Oproti klasickej depresii, ktorá býva hlbšia a prichádza v tzv. fázach či epizódach, je dystýmia dlhotrvajúca porucha nálady (depresívna nálada a ostatné príznaky trvajú aspoň dva roky), ktorá sa fázickej depresii podobá, ale spravidla nebýva taká hlboká.

 

Aké sú príčiny vzniku porúch nálad? Hovorí sa o endogénnej depresii, ktorá má „vnútornú" príčinu, a potom je tu celý rad ďalších, vonkajších faktorov...

V predošlej medzinárodnej klasifikácii chorôb sa rozlišovali dva typy depresie - tzv. endogénna, biologicky podmienená a reaktívna, ktorej vznik sa pokladal za v zásade psychologicky zrozumiteľnú reakciu na nejakú záťaž. Dnes chápeme depresiu ako poruchu, ktorá má v každom prípade istý „vnútorný", biologický základ, pri ktorom hrá úlohu aj dedičnosť. Nededí sa však porucha, depresia, ale predispozícia, možno povedať náchylnosť k nej. Túto predispozíciu tvoria rôzne „chyby" vo funkčnej organizácii tých oblastí a systémov mozgu, ktoré sú zodpovedné za našu náladu a ostatné prejavy depresie. Tieto chyby môžu byť vrodené (aj zdedené), ale môže k nim dôjsť aj v raných štádiách života vplyvom rôznych biologických, ale aj psychologických činiteľov. Ak je ich veľa, teda predispozícia je silná, depresia môže vzniknúť aj bez vyvolávacieho podnetu, akoby z ničoho nič. Ak je predispozícia  menšia, prvá fáza prepukne spravidla po nejakej záťažovej udalosti, ktorou môže byť psychologický stres, ale napríklad aj telesná choroba.

 

Depresia poznačí nielen psychiku, ale má aj telesné prejavy...

Telesné znaky a príznaky depresie sú veľmi významné. K typickej depresii patrí charakteristická, veľmi vyčerpávajúca porucha spánku, pokles chuti do jedla, často aj s poklesom hmotnosti pacienta, prežívanie skľúčenosti aj v telesnej oblasti, napríklad ako ťažoby na hrudi, prežívanie absolútneho nedostatku energie a ďalšie. Veľmi časté sú rozmanité nepríjemné telesné pocity, najmä bolesti, najčastejšie bolesti hlavy, svalov a kĺbov a mnohé ďalšie. Existuje podtyp depresie, ktorej hovoríme larvovaná alebo maskovaná depresia, pri ktorej nie je zjavná smutná alebo úzkostná nálada a v popredí sú výlučne telesné prejavy.

 

Antidepresíva a psychoterapia - platí, že pri ľahších formách depresie môže pomôcť len samotná psychoterapia?

Terapia depresie by mala byť vždy komplexná, teda mala by obsiahnuť všetky spôsoby, ktorými vieme pacientovi pomôcť. Pri ľahkých formách depresie môže pomôcť len samotná psychoterapia, musí však byť cielená a systematická a musí trvať istý čas. Ak sa používa samotná, výsledky sa obvykle dostavia za dlhší čas, ako by to bolo pri farmakoterapii. Problém so systematickou psychoterapiou spočíva v jej menšej dostupnosti a značne vyššej nákladnosti v porovnaní s klasickou psychiatrickou starostlivosťou. V našich podmienkach sa teda liečba aj pri ľahších formách depresie spravidla kombinuje.

 

Dá sa depresia vyliečiť? Ako dlho to zvyčajne trvá? Zvyknú sa depresívne epizódy zopakovať, ak už niekto takouto poruchou trpel?

Depresia je určite liečiteľné ochorenie, liečba však vyžaduje dlhší čas a najmä spoluprácu pacienta. Depresívna epizóda trvá niekoľko mesiacov, priemerne pol roka. Samozrejme, pri úspešnej liečbe príznaky ustúpia a depresiu už „nie je vidieť". Obdobie po skončení epizódy sa nazýva remisia a počas nej by pacient nemal mať žiadne zjavné prejavy depresie, mal by to byť ten istý človek ako pred chorobou. Žiaľ, nie vždy sa takáto kvalitná remisia dá dosiahnuť. Čo však platí v každom prípade, pre depresiu je celkom charakteristické, že epizódy majú tendenciu sa opakovať, vracať sa. Preto aj úspešná liečba depresie znamená nielen odstránenie akútnych prejavov epizódy, ale aj udržanie stavu remisie, teda zabránenie vzniku ďalšej epizódy.

 

Aké preventívne opatrenia pred vznikom psychických porúch odporúčate svojim pacientom, prípadne by ste odporučili čitateľom Bedekra zdravia?

Svojim pacientom, teda ľuďom, ktorí už psychickú poruchu majú, môžem odporúčať postupy, ktoré im pomôžu udržať si stav zdravia a pohody, resp. stav bez akútnych prejavov poruchy. Medzi také patrí napríklad usporiadať si život tak, aby sme dokázali zredukovať všetky záťaže a stresy, ktorým sa dá vyhnúť, dopriať si odpočinok, najmä aktívny, užívať si kontakty s blízkymi. Ľuďom, ktorí psychickú poruchu nemajú, sa dá vo všeobecnosti odporučiť „zdravo žiť" so všetkým, čo k tomu patrí - vrátane zdravej stravy, dostatku pohybu, dostatku sociálnych kontaktov, tréningu psychických aktivít, schopnosti naučiť sa pravidelne a aktívne relaxovať a vyhýbať sa potenciálne návykovým látkam.

 

Stretávate sa s tým, že ľudia považujú psychické problémy stále ešte za tabu, za niečo, za čo sa treba hanbiť?

Za roky môjho profesionálneho pôsobenia v tejto oblasti sa situácia značne zlepšila, ale takéto prípady sa občas vyskytnú. Práve z tohto dôvodu sa k nám pacienti dostávajú v pokročilejších štádiách ochorenia, prípadne je vnímanie psychickej poruchy ako stigmy dôvodom pre nespoluprácu pacienta pri liečbe, čo je veľká škoda. V súčasnosti máme k dispozícii toľko terapeutických možností, že veľkej väčšine našich pacientov vieme pomôcť vrátiť sa do plnohodnotného aktívneho života.

 

Venujete sa aj gerontopsychiatrii. Aké psychické problémy najčastejšie riešite s pacientami seniorskeho veku?

Oproti mladším dospelým sú pre pacientov vyššieho veku charakteristické organické psychické poruchy, najmä demencie. Z nich jednoznačne najčastejšia je demencia pri Alzheimerovej chorobe. Demencie sú však veľmi rôznorodou skupinou porúch, môžu byť cievneho pôvodu, môžu byť dôsledkom závažného telesného ochorenia, chýbania niektorých dôležitých zložiek výživy, napríklad vitamínov, a mnohých ďalších situácií, pri ktorých dochádza k poškodeniu mozgu. Niektoré z týchto stavov sú plne zvrátiteľné, teda demencia sa dá úplne vyliečiť, ako napríklad demencia, ktorá vznikla následkom deficitu vitamínu B12. Dôležité však je, aby sa stav zachytil a začal liečiť čo najskôr. Pre najčastejšie demencie, teda demenciu pri Alzheimerovej chorobe a cievne demencie, máme dnes k dispozícii len symptomatickú liečbu. Aj tá však dokáže spomaliť progresiu ochorenia a darovať tak pacientovi roky kvalitného života navyše, ktoré môže stráviť v kruhu svojej rodiny. Podmienkou úspešnosti tejto symptomatickej liečby je však opäť začať s ňou v čo najskoršom štádiu ochorenia. Tragické je, že k nám odborníkom sa najmä pacienti s Alzheimerovou chorobou dostávajú neskoro. Zachytávať demencie v začiatočných štádiách nie je úlohou psychiatrov či neurológov, ktorí demencie liečia, ale úlohou praktických lekárov, prípadne geriatrov, ktorí pacienta poznajú roky a mali by si všimnúť, aké psychické zmeny sa s ním dejú. V tejto oblasti však máme u nás ešte obrovské rezervy.

 

Ako je to vôbec s gerontopsychiatriou u nás? Máme dostatok odborníkov? Pacientov s takýmito problémami pribúda a zvyčajne ich blízki ani poriadne nevedia, na koho sa obrátiť...

Špecializovaných gerontopsychiatrických ambulancií či lôžkových pracovísk u nás nie je veľa, ale to neznamená, že nemáme dosť odborníkov v tejto oblasti. Ani ja sama nie som gerontopsychiatrička, ale o problematiku gerontopsychiatrie, resp. organickej psychiatrie mám špeciálny záujem, takže sa jej venujem. Rovnako je na tom mnoho kolegov vo všeobecných psychiatrických ambulanciách, ktoré riešia problematiku všetkých dospelých psychiatrických pacientov, vrátane pacientov seniorskeho veku. Pacient, respektíve jeho blízki sa teda môžu obrátiť na ktorúkoľvek psychiatrickú ambulanciu pre dospelých, nemusia hľadať špecializovaného gerontopsychiatra. Psychiatrické ambulancie všetkých druhov sú navyše bezbariérové, na psychiatrické vyšetrenie nie je potrebné žiadne odoslanie od praktického lekára.

 

Pripravila Ivana Baranovičová