hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

OBEZITOLÓGIA

Čo je nové v detskej obezite?

MUDr. Katarína Prochotská PhD., prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH

 

Pre našich predkov bola schopnosť ukladať kalórie v podobe tuku výhodou, pretože im umožnila dlhšie prežiť počas obdobia hladovania. Doba sa zmenila a väčšina z nás netrpí nedostatkom jedla. Práve naopak, naše porcie sú čoraz väčšie, chutia nám vysokokalorické potraviny, ktoré uprednostňujeme aj preto, že sú neraz lacnejšie. Sedavý životný štýl, menej spánku, fajčenie, ale aj zvýšená spotrebaniektorých druhov liekov (antidepresíva, antipsychotiká, antihistaminiká) prispievajú k nárastutelesnej hmotnosti a vzniku obezity dospelých, ale aj detí.

Napriek tomu, že detskej obezite sa venuje mnoho pozornosti zo strany lekárov, rodičov a médií, žiadne z doterajších opatrení nemá dlhodobý efekt. Za posledných 30 rokov sa výskyt obezity v detskom veku zdvojnásobil, ale v prípade dospievajúcich je nárast až štvornásobný. Môžeme sa preto právom obávať následkov, ktoré túto populáciu v budúcnosti očakávajú. Šanca, že z obézneho dieťaťa sa stane obézny dospelý je 80percent. Obezita spôsobená hormonálnym či genetickým ochorením je veľmi zriedkavá, vo väčšine prípadov ide o následok nesprávnej životosprávy s nedostatkom pohybu.

Dospelý človek vie, že v životenesieme následky svojich rozhodnutí. Toto deti často nevidia, majú tendenciu žiť v prítomnosti a nemyslieť na dlhodobé dôsledky. Ani my dospelí si niektoré dlhodobé negatíva obezity často neuvedomujeme. V dôsledku obezity sa už aj deťom rozvíja súbor negatívnych zmien (nazývaných metabolický syndróm), ktoré vedú k vzniku srdcových ochorení a cukrovky 2. typu. Rizikové je najmä nadmerné nahromadenie brušného tuku, ktoré sprevádza vysoký krvný tlak, abnormálne hladiny tukových látok v krvi a hyperglykémia (vysoká hladina cukru v krvi). Takmer každé druhé obézne dieťa (42,9percenta) má dyslipidémiu. Okrem známeho cholesterolu bývajú v krvi zvýšené triacylglycerolya takzvaný „dobrý cholesterol" býva naopak znížený. Hormonálna nerovnováha môže spôsobiť skorší nástup puberty.

 

Metabolický syndróm už v adolescencii

Vysoký krvný tlak ani vysoká hladina cholesterolu nebolia, preto sú tieto nálezy nezriedka prekvapením.Napriek tomu, viac ako tretina obéznych dospievajúcich má metabolický syndróm. Viaceré z chorôb spojených s obezitou sa kedysi považovali za ochorenia výhradne dospelého veku. Ale napríklad, cukrovka 2. typu, označovaná tiež ako „cukrovka dospelých", sa teraz objavuje už aj v detstve, v školskom veku. To znamená, že na rozdiel od dospelých, sa detský organizmus musí vyrovnávať s takýmto chronickým ochorením počas nezvyčajne dlhého obdobia. Mali by na to myslieť najmä rodičia, pretože sú to práve oni, kto môže podniknúť kroky pre zdravšiu budúcnosť svojich detí.

Obézne deti ich hendikep chtiac-nechtiac diskriminuje vo viacerých oblastiach života. Problémom je zaviazať si šnúrky na topánkach, vyjsť po schodoch bez zadýchania, či nájsť dobre padnúce oblečenie. Psychický stres zo sociálnej interakcie môže byť v prípade obéznych detí rovnako závažný ako niektoré zdravotné zmeny.

 

Obézne deti pod lekárskou kontrolou

Ako vidíme, obézne deti zvyčajne potrebujú pravidelné sledovanie lekárom a v niektorých prípadoch dokonca aj liečbu. Vyšetrenie je potrebné hneď z viacerých dôvodov. V úvode je nutné vylúčiť ochorenia, ktoré by mohli ako jeden z príznakov spôsobiť nárast hmotnosti (ide najmä o endokrinné ochorenia). V ďalšom kroku sa identifikujú následky, ktoré si obezita vyberá na zdraví dieťaťa. Počas ďalšieho sledovania nás výsledky vyšetrení informujú o dodržiavaní režimových opatrení či úspešnosti liečby. Na rozdiel od dospelých, liečba detí statínmi nie je povolená. Úprava krvných tukov sa musí dosiahnuť správnou životosprávou. Rovnako sa nepoužívajú žiadne medikamenty na zníženie hmotnosti. Medzi lieky, ktoré môže pacient s obezitou dostávať, patria lieky na dnu, keďže obézne deti majú často vysokú hladinu kyseliny močovej, ktorá sa môže ukladať v kĺboch. Ďalším z používaných liekov sú lieky proti diabetu, ak sa napriek prísnym opatreniam nepodarí metabolizmus cukrov upraviť.

 

Ako znížiť riziko

Ak má dieťa obezitu alebo diagnostikovaný metabolický syndróm, nemusí to nutne znamenať, že bude mať cukrovku. Pre väčšinu detí postačuje na zníženie rizika tohto závažného ochorenia zmena životného štýlu. Veľa rád a odporúčaní je známych, preto pridávame niektoré, o ktorých je možno menej počuť.

Rodičia často prichádzajú do ambulancie s názorom, že príčinou obezity ich dieťaťa je genetika. Tak ako boli oni v detstve silnejší (prípadne im to ostalo doteraz) predpokladajú, že s ich potomkom je to podobne. Nesporne, genetika hrá pri rozvoji obezity dôležitú úlohu. Štúdie porovnávajúce adoptované deti so svojimi adoptívnymi a biologickými rodičmi zistili, že množstvo a rozloženie telesného tuku sa dedí na 30 až 70 percent. Pravdepodobnosť, že dieťa, ktoré má oboch rodičov obéznych, bude v dospelosti tiež obézne, je trikrát vyššia v porovnaní s dieťaťom so štíhlymi rodičmi. Avšak tento fakt neodráža len genetické faktory. Vo veľkej miere je daný vplyvom rodinného prostredia, vzájomných vzťahov či zvyklostí, ktoré priamo ovplyvňujú príjem a výdaj energie. Dedí sa najmä bazálna spotreba metabolizmu, spôsob stravovania, preferencia potravín a reakcia metabolizmu na prejedanie. Prítomnosť ochorení, ako sú cukrovka a vysoký krvný tlak v rodine zvyšuje riziko, že dieťa ich bude mať tiež.

Väčšina detí nasleduje príklad svojich rodičov, ktorí im tak odovzdávajú svoje či už pozitívne alebo negatívne zvyky. Práve ovplyvnenie výberu potravín je v liečbe detskej obezity kľúčové. Rodičia sú tí, ktorí kupujú potraviny, pripravujú jedlá a rozhodujú, kedy sa budú konzumovať. Nezdravé potraviny nie sú vhodné pre nikoho z rodiny, treba ich teda mať doma? Rodič má byť pozitívnym vzorom pre svoje dieťa. Cieľom by mal byť rozumný alebo takzvaný „smart" výber potravín. Redukčné diéty a výrazné obmedzenia nie sú vhodné. V období detstva potrebujeme dostatok živín na správny rast a vývoj, čím sa vytvára asi najväčší rozdiel v liečbe obezity detí a dospelých.

 

Na prvom mieste je pravidelnosť

Základným kameňom správneho stravovania detí je pravidelnosť. A to zahŕňa aj pravidelné raňajky. Nenahradí ich desiata, aj keď ju deti zjedia počas prvej prestávky v škole. Bolo dokázané, že deti, ktoré vynechávajú raňajky, majú vyššiu hmotnosť oproti tým, ktoré denne raňajkujú. V istej štúdii zistili, že ak sa deťom strava s rovnakou kalorickou hodnotou podáva počas dňa v menšom počte porcií, vedie to v porovnaní s pravidelným stravovaním k nárastu hmotnosti. Zriedkavé a nepravidelné jedávanie vyvoláva komplexné zmeny metabolizmu, ktoré sa označujú ako adaptívna hyperlipidogenéza, ktorá vedie k ukladaniu tuku. Pomôže, ak sa stanoví pravidelný harmonogram jedál a cvičenia. Podávaťje potrebné primerané porcie, deti nepotrebujú zjesť toľko ako dospelí. Pravidelné raňajky deťom zabezpečia nielen dostatočnú výživu, zlepšenie krvných tukov, ale zároveň znižujú riziko obezity. Pri výbere sa odporúča dostatok vlákniny, ovocia a mliečnych výrobkov.

 

Mlieko a ovocné džúsy

Ovocné džúsy sa, na rozdiel od sladených sýtených nápojov, považujú za zdravé potraviny. Deti ich pijú rady a často vo veľkých množstvách. Výskumy však ukázali, že medzi ich konzumáciou a vznikom obezity je pozitívny vzťah. Pre deti v predškolskom veku majú už tri decilitre ovocného džúsu takýto negatívny vplyv. Aj mlieko, ak ho deti pijú v nadmernom množstve, spôsobuje prírastok na hmotnosti. Iné je to s materským mliekom počas dojčenia, ktoré v porovnaní s umelými formulami ochraňuje deti pred obezitou. Tento vplyv konzumácie mlieka vedci pozorovali ešte aj v pubertálnom veku.

Na trhu je dostupné veľké množstvo mliečnych výrobkov, z ktorých je niekedy ťažké si vybrať. Napriek snahe o zníženie obsahu tukov v strave sa neodporúčajú varianty s nulovým obsahom tukov, keďže aj obsah vitamínov, minerálov a bielkovín nevyhnutných pre rast detí je nedostatočný. Pre deti sú mliečne výrobky dôležitou zložkou stravy, obsahujú hodnotné bielkoviny, vápnik a vitamíny A a D. Na etikete vždy môžeme nájsť presný obsah tukov, ktorý by nemal prekračovať dve až tri  percentá. Deťom starším ako dva roky sa odporúča polotučné mlieko. Ak môžeme, vyhneme sa sladeným variantom, jogurty môžeme ochutiť domácim lekvárom, orechmi či čerstvým ovocím. Denne by malo dieťa dostať dve až tri mliečne porcie (t.j. pohár mlieka, jogurt, kúsok syra veľký ako zápalková škatuľka).

 

Nielen prirodzené vitamíny?

V poslednej dobe sa náš príjem vitamínov zvyšuje. Okrem rastlinných (napr. ovocie a zelenina) a živočíšnych potravín ich prijímame aj z „umelých" zdrojov. Často ani nevieme, že mnohé potraviny, ktoré konzumujeme, sú obohatené vitamínmi. Z doteraz získaných poznatkov vyplynulo, že zvýšený príjem vitamínov skupiny B (B1, B2 a niacín) je spojený so zvýšeným výskytom obezity a cukrovky. Aj detské formuly obohatené nadbytkom vitamínov skupiny B môžu pôsobiť na syntézu tukov, a tak viesť k nadmernému nárastu hmotnosti. Na druhej strane, existujú dôkazy, že vitamín D môže tvorbu tuku znižovať. V našom tele reguluje hladinu vápnika, ktorý má na telesnú hmotnosť tiež pozitívny vplyv. Aj dlhodobé štúdie detí ukázali, že vyšší príjem vápnika v podobe mliečnych porcií je spojený so znížením telesného tuku.

Je dobré si uvedomiť, že chudnutie vyžaduje určitý čas. Aj malé zmeny v stravovaní a pohybe, dosiahnuté formou povzbudenia a pozitívnej motivácie, ktoré sa dodržiavajú dostatočne dlho, môžu zabezpečiť veľké zmeny v telesnej hmotnosti a zdraví vášho dieťaťa. Buďte trpezliví!