hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

 

RUBRIKA SPÝTALI SME SA ZA VÁS

Dá sa hypertenzii predísť?  Funguje tu prevencia?

 

Odpovedá doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc., z Kliniky kardiológie a angiológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

 

V medicíne nič nie je čiernobiele. Často sa aj v médiách dáva priestor informáciám, že ak budeme zdravo žiť, dostatočne sa hýbať, nesoliť, hypertenzia nám nehrozí. Nie je to také jednoduché. Aj keď súčasťou zásad primárnej prevencie, aby sa nám srdcovo-cievne ochorenia nerozvinuli priveľmi zavčasu, je naozaj dodržiavať zásady správneho životného štýlu. Patrí sem zbytočne priveľa nesoliť, dostatočne sa hýbať, mať svoju telesnú hmotnosť pod kontrolou, nefajčiť, vedieť dostatočne oddychovať a dopriať si dostatok spánku. Ak aj toto všetko splníme, nemáme stopercentnú záruku, že zabránime vzniku srdcovo-cievneho ochorenia, teda aj hypertenzie. Dodržiavaním uvedených zásad však máme v moci nástup ochorení oddialiť, a ak už vzniknú, tak oddialiť tiež rozvoj ich obávaných komplikácií. Najobávanejšími a súčasne najčastejšími komplikáciami sú cievne ochorenia srdca, mozgu a obličiek (angína pektoris, srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, obličkové zlyhávanie), poruchy látkovej výmeny tukov a cukrovka. Máme k dispozícii niekoľko veľmi kvalitných vedeckých údajov o tom, ako možno mať hypertenziu pod kontrolou. Napríklad v Kanade  v provincii Ontario urobili celoplošné sledovanie všetkých dospelých obyvateľov so zameraním na hypertenziu vo vzťahu k ďalším rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. Len kontrolou rizikových faktorov pomocou životosprávy (správna výživa, kontrola telesnej hmotnosti, nefajčenie, pohyb a ďalšie) sa riziko vzniku hypertenzie nedá odstrániť. Zistilo sa, že ak sa stanoví diagnóza hypertenzie, bez liekov proti vysokému krvnému tlaku nie je možné dostať ochorenie pod kontrolu, teda dosiahnuť bezpečné hodnoty tlaku krvi. Ale ak pacient dlhodobo zladí zdravý životný štýl s liečbou liekmi proti vysokému tlaku, môže aj roky až desiatky rokov žiť vo veľmi dobrej kondícii a bez vzniku obávaných komplikácií. Napriek všetkému medicínskemu úsiliu a celospoločenskej osvete počet hypertonikov v populácii narastá. Štatistiky hovoria, že polovica dospelého obyvateľstva vo vyspelých krajinách medzi 18. až 80. rokom veku má hypertenziu. Mladých jedincov sa to, samozrejme, týka oveľa menej často, ale pokiaľ ide o staršie ročníky, viac ako 60 % obyvateľov nad 65 rokov už hypertenziu má. Kvalitný život, dobrá a včasná diagnostika a liečba predlžujú ľudský život a výsledkom je, že vyspelé krajiny populačne nápadne starnú. Je to jeden z pochopiteľných a logických dôvodov, prečo častosť hypertenzie v týchto krajinách narastá, respektíve neklesá. Keď človek starne, starnú aj jeho cievy. Tento proces spolu s rozvojom aterosklerotických zmien v nich negatívnym spôsobom ovplyvňuje hodnoty krvného tlaku. Starnutie obyvateľstva je problémom, a treba s ním rátať, je to realita dneška. Avšak nie je starnutie a starnutie. V starobe je možné zachovať si vysoký stupeň kvality života. Starší vek predsa nutne neznamená výrazné obmedzenie života srdcovo-cievnou alebo inou civilizačnou chorobou. Rozhodujúce pri chronickom ochorení, akým je tiež hypertenzia, je zabrániť vzniku komplikácií, ktoré som už spomenula a ktoré vedú k pobytom v nemocnici, ďalším životným obmedzeniam, najmä k strate pohybovej, psychickej sebestačnosti a strate nezávislosti, najmä sociálnej (napr. odkázanosť na opatrovateľskú starostlivosť pre chorobný stav). Dnes sú aj osemdesiatroční a starší jedinci aktívni, samozrejme potrebujú kvalitnú zdravotnú starostlivosť a liečbu.

Ako sme na tom na Slovensku?

Ak rátame s tým, že na Slovensku máme 3, 6 milióna dospelých obyvateľov, tak podľa štatistík sú polovica z nich hypertonici. Máme teda najmenej 1,5 milióna hypertonikov. To je už vážna informácia nielen pre zdravotníkov, ale pre celú spoločnosť. Keďže hypertenzia pred vznikom komplikácií „nebolí", ani významnejšie neobťažuje chorého v bežnom živote, tak táto situácia spôsobuje problémy s včasnou diagnostikou. Preto sa hypertenzia, podobne ako cukrovka, označuje za „tichého zabijaka", skrytú „mínu". Nebolestivé závažné ochorenie nemotivuje k vyhľadaniu lekárskej pomoci. Neskoré rozpoznanie hypertenzie, a teda aj neskorý začiatok správnej liečby, sú závažným celosvetovým problémom. Vo vyspelých krajinách sa v celkovej populácii diagnostikuje a lieči priemerne 50 až 60 % hypertonikov. Ak je toto percento vyššie, pokladáme to za významný úspech.

Najnepriaznivejším scenárom je, ak sa hypertenzia rozpozná až pri vzniku ťažkej komplikácie, keď akoby z plného zdravia dostane skrytý hypertonik srdcový infarkt, život ohrozujúcu poruchu rytmu alebo mozgovú príhodu.                                                                                                                                                                                                                                                                                                           Práve z týchto dôvodov má význam absolvovať pravidelné preventívne prehliadky. Vtedy je šanca jedincov s klinicky nemými, neodhalenými ochoreniami, ako sú hypertenzia alebo cukrovka, cielene vyhľadať a začať ich účinne liečiť. Na preventívne prehliadky má každý občan nárok a plne ich hradí zdravotný poisťovací systém. Absolvovanie preventívnej prehliadky však nie je, okrem niekoľkých výnimiek, povinné. Viacerým veľkým zamestnávateľom, ako sú veľké podniky, školy, banky táto situácia nestačí a sami aktívne zabezpečujú a hradia svojim zamestnancom preventívne vyšetrenia zamerané na dve najdôležitejšie oblasti - srdcovo-cievne a nádorové ochorenia. Je potešiteľné, že aj zdravotná uvedomelosť jednotlivcov na Slovensku sa postupne zvyšuje. V porovnaní s minulosťou sú obyvatelia viac aktívni a sami sa preventívnych prehliadok dožadujú. Ak takí nie sú, dobrý všeobecný lekár by mal prevziať iniciatívu a obyvateľov v svojej starostlivosti by mal na preventívnu prehliadku pozývať. Väčšina z nich to robí. Možnosti včas zachytiť začiatočné štádiá civilizačných ochorení teda máme. Na preventívnych prehliadkach sa vyšetrujú základné parametre: hladina glukózy v krvi, hladiny tukov, obličkové a pečeňové funkcie, krvný tlak, EKG, očné vyšetrenie, gynekologické vyšetrenia žien a urologické vyšetrenie mužov, vyšetrenie na okultné krvácanie v stolici. Tak by nemali včasnej diagnostike uniknúť najčastejšie ohrozujúce ochorenia. Základná zásada stále platí: choroba rozpoznaná v počiatočnom štádiu sa ľahšie lieči, má lepšiu šancu na vyliečenie, respektíve na dlhodobú úspešnú kontrolu a stojí zdravotníctvo aj pacienta menej prostriedkov. Je jednoduchšie a úspešnejšie liečiť hypertenziu v počiatočnom štádiu ochorenia ako pacienta po mozgovej príhode alebo napríklad so srdcovým zlyhávaním - stavmi spôsobenými dlhodobo nepoznanou a / alebo dostatočne neliečenou hypertenziou. Nielen pre medicínu, ale aj pre celú spoločnosť je dôležité, aby sa ľudia dožili čo najvyššieho veku v čo najlepšej kondícii, t. j. v dobrej kvalite života. Aby dôchodca u nás už nebol synonymom každodenného návštevníka ambulancií a nemocníc. Aby neplatilo, že dôchodca rovná sa chronicky chorý človek. Bolo by pozitívne, aby si aj naši seniori, podobne ako v mnohých iných vyspelých krajinách, život po dlhoročnej aktívnej práci vo väčšej miere plnohodnotne užívali. Čo najdlhšie bez významnejších obmedzení chorobami.