hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Depresia

doc. MUDr. Ľubica Forgáčová, PhD.

Psychiatrická klinika LF SZU, UNB Ružinov

 

Depresia je psychická porucha, ktorá sa v psychiatrickej klasifikácii zaraďuje medzi poruchy nálady. Patrí medzi najčastejšie duševné poruchy. Vyskytuje sa v každom veku, postihuje milióny ľudí na celom svete a významne zhoršuje kvalitu života. Zapríčiňuje zlyhávanie vo všetkých oblastiach pôsobenia človeka (bežné denné činnosti, zamestnanie, rodina, záľuby, medziľudské vzťahy).

Najstaršie zmienky o tejto poruche pochádzajú z dôb antiky. Hipokrates (asi 450 rokov pred Kristom) popísal stav, ktorý sa prejavoval nechutenstvom, skľúčenosťou, nespavosťou, dráždivosťou a nepokojom a označil ho termínom melanchólia. Podľa vtedajších názorov tento chorobný stav súvisel s nadmerným vylučovaním čiernej žlče (gréc. mélan cholé). V priebehu storočí sa v psychiatrickej terminológii na celom svete udomácnil termín depresia, ktorý je odvodený z latinského slova deprimere, čo prenesene znamená deprimovať, skľučovať, stiesňovať, zarmútiť. Termín melanchólia sa dnes používa na označenie veľmi ťažkej, psychotickej depresie.

Depresia môže trvať niekoľko týždňov alebo mesiacov a môže sa v priebehu života viac krát opakovať, vtedy hovoríme o tzv. návratnej (rekurentnej) depresii. Diagnózu depresie možno spoľahlivo určiť vtedy, ak je väčšina príznakov depresie prítomná nepretržite najmenej 14 dní a najmenej jeden z príznakov musí byť depresívna nálada alebo zníženie až strata záujmov a schopnosti prežívať radosť.

Psychické a telesné príznaky depresie

 

Pri depresii (depresívnej poruche) dochádza k vystupňovaniu normálneho smútku do chorobných rozmerov. Normálny smútok (zármutok, citová bolesť) má zrozumiteľný dôvod, napríklad strata blízkej osoby. Postupne, ako sa človek s nepriaznivou životnou udalosťou vyrovnáva, smútok skôr či neskôr odznieva. Chorobný smútok, (označuje sa termínom depresívna nálada), nemá pre ostatných zrozumiteľný dôvod, trvá neprimerane dlho a svojou hĺbkou prekračuje bežnú skúsenosť ľudí. Depresívna nálada poznačí celý psychický život chorého človeka. Ovplyvní jeho myslenie a aktivitu, jeho postoje k sebe samému a k svojmu okoliu. Vyvoláva pocity viny a pocity vlastnej neschopnosti, bezmocnosti a zbytočnosti. Depresívny človek je skleslý, nemá záujem o svoje záľuby, stráca schopnosť tešiť sa, byť šťastným. Ráno sa budí unavený, s pocitom, že nezvládne bežné denné nároky, nevie sa na nič sústrediť. Musí sa premáhať, aby čokoľvek urobil, obáva sa zlyhania, má strach z maličkostí. Prehodnocuje minulosť, mučivo prežíva prítomnosť a neverí v pozitívnu budúcnosť. Jeho život sa stáva bezcenným, objavujú sa úvahy o smrti a samovražde.

Pri depresii sa manifestujú okrem psychických aj rôzne sprievodné telesné príznaky. Medzi najčastejšie patria pokles chuti do jedla, pokles telesnej hmotnosti a zažívacie ťažkosti. Pocity ťažoby v končatinách, bolesti chrbta, bolesti hlavy, bolesti vo svaloch a úbytok energie sú spojené s výraznou unaviteľnosťou. Spánok je prerušovaný, objavujú sa úzkostné sny, chorí sa prebúdzajú v skorých ranných hodinách. Zriedkavejšie sa zisťuje zvýšená chuť do jedla, priberanie na hmotnosti a nadmerná spavosť. Ženy mávajú poruchy menštruačného cyklu a v prípade oboch pohlaví prichádza k zníženiu až strate sexuálnej túžby. Depresívne príznaky môžu v priebehu dňa kolísať, typické je „ranné pesimum", kedy sú depresívna nálada a všetky ostatné príznaky výraznejšie. Pri depresii je nápadný telesný vzhľad - skleslé držanie tela, utlmená motorika a strnulá, depresívna mimika.

Anhedónia, neschopnosť tešiť sa

 

Anhedónia, strata schopnosti tešiť sa alebo strata záujmu o aktivity, ktoré predtým boli príjemné a spojené s potešením, sa považuje za základný príznak depresie. Je takmer vždy prítomná aspoň v určitej miere. Termín anhedónia pochádza z gréčtiny a v preklade znamená an (zápor) hédoné (radosť). Prieskumy depresie ukazujú, že depresívna nálada a neschopnosť tešiť sa spolu so stratou záujmov, sú najčastejšie príznaky rovnako v ženskej, ako aj v mužskej populácii. Neurovedy prinášajú poznatky o tom, že anhedónia v prípade  depresívnych pacientov vzniká v dôsledku nedostatočného zapojenia štruktúr, ktoré regulujú pozitívne emócie (radosť, šťastie, záujem, pocit pohody) a procesy tzv. mozgového systému odmeny. Porucha tohto systému vedie k strate emočnej reaktivity a podmieňuje stav, pri ktorom je ťažké z čohokoľvek sa potešiť. Stráca sa motivácia vyhľadávať potešujúce zážitky, čo má za následok, že tie spôsoby správania, ktoré k potešujúcim zážitkom smerujú, sa ani nehľadajú (napr. potešenie z televízie, z čítania, potešenie s rodinou a priateľmi, potešenie zo športovania, z kúpeľa, vône kvetov, obľúbeného jedla, nápoja a bežných drobností). V prípade osôb s depresiou je veľká pravdepodobnosť, že sa takýto hedonický deficit rozvinie. Subjektívne opisujú stav nešťastia a utrpenia, úplnú neschopnosť tešiť sa z čohokoľvek v živote. Ich príbuzní často pozorujú prerušenie sociálnych kontaktov alebo zanedbávanie aktivít, ktoré im predtým prinášali zábavu a potešenie.

Príčiny depresie sa kombinujú a vzájomne ovplyvňujú

 

Príčiny depresie možno rozdeliť do niekoľkých skupín. Najvýznamnejšiu skupinu tvoria príčiny, ktoré sú dôsledkom vrodenej, dedične podmienenej náchylnosti na depresiu. Prejavujú sa na úrovni funkčných zmien mozgu (zmeny činnosti mozgových štruktúr, zmeny mozgových receptorov, mediátorov a hormónov, ktoré riadia emočné prejavy človeka a regulujú zmeny nálady. Výsledky medicínskeho výskumu ukazujú, že pri depresii je v niektorých oblastiach mozgu (limbický systém) znížené množstvo mozgových mediátorov (sérotonínu, noradrenalínu a dopamínu). Vznik psychických aj telesných príznakov pri depresii možno do istej miery prisúdiť chemickým zmenám v mozgu. Zistilo sa, že v pokrvnom príbuzenstve depresívnych pacientov je trikrát častejší výskyt depresie (genetické riziko). Vrodená náchylnosť sa môže mobilizovať vonkajšími príčinami, ktoré vytvára sociálne prostredie. Nepriaznivé životné udalosti alebo „stresy", partnerské a pracovné problémy, nezamestnanosť, osamelosť, odcudzenosť a mnohé ďalšie, tak môžu zohrávať úlohu „spúšťačov" depresie. Riziko vzniku depresie v prípade tých, ktorí boli vystavení nepriaznivým udalostiam, je oproti ostatným šesťkrát vyššie. V týchto prípadoch sú dôležité aj povahové vlastnosti človeka, jeho schopnosť prekonávať a zvládať záťažové situácie. Medzi ďalšie možné príčiny depresie patria drogové závislosti a niektoré telesné alebo mozgové choroby (endokrinné, neurologické, onkologické, infekčné, kardio-vaskulárne a ochorenia spojené s bolesťou).

Výskyt depresie postupne narastá

 

Epidemiologické prieskumy z rôznych krajín sveta ukazujú, že počet prípadov depresie postupne narastá. Ochorenie postihuje asi 20 % obyvateľstva, dvakrát častejšie ženy ako mužov. Výsledky nedávneho epidemiologického prieskumu na Slovensku hovoria o tom, že v priebehu skúmaného polročného obdobia ľahšie formy depresie zasiahli približne 5 % a ťažká forma depresie približne 13 % populácie. Zastáva sa názor, že k nárastu depresie prispieva široké spektrum nepriaznivých životných udalostí, ktoré prináša novodobý konzumný životný štýl, existenčné problémy a nízka odolnosť populácie voči frustrácii (nedostatočnému uspokojovaniu potrieb). Pokiaľ ide o vyšší výskyt depresie žien, berú sa do úvahy rôzne faktory, ktoré by tento jav mohli vysvetliť. Poukazuje sa na vyššiu pracovnú záťaž žien, starostlivosť o deti a o domácnosť. Vyššia citová zraniteľnosť žien prispieva k tomu, že sú menej odolné voči pôsobeniu nepriaznivých životných udalostí. Svoj diel pri vzniku depresie v ženskej populácii zohrávajú aj hormonálne zmeny, ku ktorým dochádza počas menštruačného cyklu, v popôrodnom období a v klimaktériu.

 

Depresia je liečiteľná psychická porucha

 

Nerozpoznaná a neliečená depresia predlžuje utrpenie, podmieňuje dlhodobú práceneschopnosť a zvyšuje riziko samovražedného konania. Správna a včasná liečba je dôležitým predpokladom priaznivého ovplyvnenia ochorenia. V súčasnosti jestvuje široké spektrum moderných účinných a bezpečných antidepresív, ktoré majú mierne nežiaduce účinky a pacienti s depresiou ich dobre znášajú. K očakávaným zmenám však nedochádza ihneď. Plný liečebný účinok antidepresív sa dostaví najskôr po šiestich až ôsmich týždňoch liečby. Je veľmi dôležité neprerušiť liečbu antidepresívami predčasne. Cieľom liečby nie je len dosiahnutie stavu, kedy vymiznú všetky depresívne príznaky (remisia), ale aj zabránenie tomu, aby sa depresia v budúcnosti opakovala. Liečba depresie je preto dlhodobá, mala by pokračovať najmenej pol roka po vymiznutí príznakov. Antidepresíva ani pri dlhodobom užívaní nevyvolávajú návyk. Po ukončení liečby sa vysadzujú postupne. Účinnosť liečby liekmi sa zvýši, ak sa súčasne aplikuje aj psychoterapia. Liečbu depresie musí riadiť lekár, ktorý je dôkladne oboznámený so stratégiami správnej antidepresívnej liečby.