<div class="search"> <form action="/vyhladavanie" method="post"> <input type="text" name="keyword" value="" /> <input type="submit" value="hľadaj" /> </form> </div>
hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

RUBRIKA ROZHOVOR


Domáce meranie tlaku krvi

Hodnoty svojho krvného tlaku by mal poznať každý dospelý človek. Nejde totiž len o ukazovateľ na posúdenie zdravotného stavu hypertonikov. Domáce merania majú viacero pozitívnych prínosov pre pacienta. O tom, ako správne merať tlak krvi v domácich podmienkach rozpráva doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc., z Kliniky kardiológie a angiológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Prečo je dôležité merať si krvný tlak?
Krvný tlak, srdcová frekvencia a počet dychov za minútu sú najzákladnejšie a ľahko dostupné ukazovatele  toho, ako funguje srdcovo-cievny  obeh. Táto hodnota predstavuje základnú fyziologickú  veličinu, ktorá je pre lekára dôležitou informáciou nielen pokiaľ ide o posúdenie hypertonikov –  pacientov s vysokým krvným tlakom, ale je rovnako dôležitá pre prácu všetkých lekárov zo všetkých odborov. Výhodou je, že sa dá pomerne jednoducho odmerať. Jednou zo základných zásad je merať s krvným tlakom súčasne aj srdcovú frekvenciu. V súčasnosti to zvládne skoro každý, aj poučený laik, vďaka tomu, že na meranie máme k dispozícii automatické  tlakomery. Najnovšie tlakomery sú „inteligentné“ a schopné napríklad registrovať aj srdcovú frekvenciu, zachytiť poruchy rytmu či poskytnúť  ďalšie informácie a uchovať merania v pamäti prístroja. Hodnoty svojho krvného tlaku by mal poznať každý dospelý človek. Tiež by mal poznať, aké sú normálne (fyziologické) hodnoty tejto veličiny. V nie dávnej minulosti sa medicína viac prikláňala k názoru, že čím je človek starší, tým môže mať tlak krvi vyšší. Návodom bolo prirátať si k svojmu veku číslovku sto a tak mala vyjsť optimálna hodnota. Za „dobrý“ sa teda považoval, v prípade 70-ročného človeka, systolický krvný tlak okolo 170 milimetrov ortuťového stĺpca (mmHg). Minimálne posledných 15 až 20 rokov vieme, že to tak nie  je. V medicíne považujeme za fyziologický systolický krvný tlak (laici vravia aj horný) taký, ktorý sa pohybuje v rozmedzí hodnôt od 115 do 140 mmHg. Je to tlak, pod ktorým ľavá komora srdca vyvrhuje do celého tela okysličenú krv. Druhú uvádzanú hodnotu nazývame diastolický krvný tlak (laicky dolný). Nepriamo nás informuje o tom, ako fungujú cievy v jednotlivých orgánoch. Normálne hodnoty diastolického tlaku krvi sa pohybujú od 70 do 90 mmHg.

Znamená to, že často zdôrazňovaná hodnota 120/80 mmHg je možno ideálna, ale v jednotlivých prípadoch veľmi odlišná?
Presne tak. Na každú životnú situáciu organizmus reaguje tak, že sa tlak krvi zmení podľa toho, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje krvný obeh. Zdravý dospelý človek môže mať v spánku bežne systolický tlak 110 až 130 mmHg, prípadne menej. Keď vystúpime  niekoľko poschodí, aj zdravému môže systolický tlak prechodne stúpnuť na hodnoty 140 až 160, alebo viac. Srdce sa totiž prispôsobuje požiadavkám, ktoré pri rôznych výkonoch alebo aj pri psychickom strese naň takéto situácie kladú. Za vysoký (hraničný) považujeme systolický tlak krvi v rozmedzí 135 až 139 mmHg  a diastolický 85 až 89 mmHg. Hodnoty, o ktorých som doteraz hovorila, sú hodnoty, ktoré meriame pacientovi v ambulancii, alebo si ich zmeria sám doma, v pokoji a v sede. Vtedy hovoríme o tzv. kazuálnych, teda príležitostných hodnotách. Pre lekára je veľmi cenné meranie tlaku krvi samotným pacientom alebo rodinným príslušníkom v domácich podmienkach, lebo tieto hodnoty sa najviac približujú bežným životným podmienkam, s vylúčením stresu z pobytu v ambulancii alebo v nemocnici. Ak chceme pacientovi monitorovať krvný tlak počas celého dňa, teda 24 hodín, používame na to špeciálne prenosné tlakomery, pacienti ich poznajú pod názvom „tlakový holter“. Vtedy však platia prísnejšie kritériá pre horné normálne hodnoty – iné pre merania počas dennej aktivity a iné pre hodnoty počas nočného pokoja.

Ako si má pacient správne merať krvný tlak?
To je dôležitá a praktická otázka zároveň. Bežne robia zdraví jedinci i pacienti množstvo chýb v tom,  kedy a ako si krvný tlak merajú. Mali by si ho merať v sede, ideálne po 10 až 15-minútovom pokoji, nemali by sa v tomto čase nechať ovplyvňovať vonkajšími podnetmi, teda rozprávať sa, rozptyľovať,  rozčuľovať, možno ani pozerať TV správy či riešiť akékoľvek konfliktné súkromné alebo pracovné problémy. Meranie by mali minimálne dvakrát za sebou, po niekoľkých minútach, zopakovať. Najsprávnejšie je opakovať merania trikrát za sebou a zapísať si najnižšiu z hodnôt (býva to najčastejšie tá posledná) a nerobiť z nameraných hodnôt žiadne priemery. Správne je, ak lekár alebo sestrička pacienta o postupe merania vopred poučia. Krvný tlak si však nemerajú len hypertonici. Jeho hodnoty sú rovnako dôležité pre väčšinu pacientov s rôznymi inými ochoreniami. Tlak krvi sa meria aj zdravým jedincom, napríklad športovcom v pokoji a počas výkonu, v pracovnom lekárstve počas výkonu rôznych profesií (napr. v letectve, v prevádzkach s horúcim pracovným ovzduším a pod.). Pravidelne merať by si ho mali pacienti po srdcovom infarkte či s rôznymi srdcovými chybami, po mozgovocievnych príhodách a mnohí ďalší. Snáď ani netreba zdôrazňovať, že aj domáci tlakomer by mal byť a kvalitný, s manžetou na rameno a nie na zápästie a pacient by si ho mal nechať pravidelne skontrolovať, kalibrovať. Nesprávny spôsob merania a technicky nekvalitné tlakomery spôsobujú zbytočný stres, mylné informácie o hypertonikovi a pridávajú prácu lekárovi, ktorý sa oňho stará.

V akých intervaloch by si pacient mal krvný tlak merať?
Závisí to od rôznych okolností. Algoritmy sú rôzne. Keď pacienta – hypertonika začíname liečiť, alebo z nejakých dôvodov sa liečba musí meniť, je potrebné merať tlak krvi častejšie, niekedy až dvakrát  alebo viackrát denne po určité obdobie, ktoré odporučí lekár. Veľa ľudí na návštevu nemocnice či ambulancie reaguje stresovo, zvýšením krvného tlaku. Takýmto pacientom odporúčame, aby si tlak  merali aj doma, aby sme mohli merania porovnať a odhaliť prípadný účinok ambulantného stresu na hodnoty krvného tlaku a tak správnejšie posúdiť hypertenziu. Hodnoty je dobré si prehľadne zapisovať. Na to slúžia tlačené denníky merania tlaku krvi. Inteligentné tlakomery je možné napojiť na počítač a tak uchovávať a vytlačiť namerané hodnoty. Keď sa hypertonik dlhodobo lieči stabilnou liečbou, merať si tlak krvi každý deň je vzhľadom na bežné denné povinnosti zaťažujúce a zbytočné. Vtedy odporúčame odmerať si tlak krvi raz, maximálne dvakrát týždenne, aj ráno aj večer, vždy pred užitím liekov. Dobré je vybrať si jeden pracovný deň a jeden deň oddychu. Keď z nejakých dôvodov meníme liečbu, tak počas určitého obdobia by sa mal krvný tlak kontrolovať častejšie. Ak chceme poznať hodnoty tlaku krvi v priebehu 24 hodín veľmi podrobne, môžeme inštruovať pacienta merať si ho pred aj po užití liečby ráno, na obed a večer a, samozrejme, hodnoty si zapisovať.  Je to však náročné na spoluprácu pacienta a nie vždy možné, najmä v prípade pracovne aktívnych ľudí. Druhou možnosťou intenzívnejšieho sledovania zmien v priebehu dňa je už spomenutý 24-hodinový monitoring tlaku krvi. Pacientov zaťažuje v menšej miere, umožní dozvedieť sa hodnoty tlaku krvi aj počas spánku, počas pracovnej činnosti a počas iných situácií, napríklad informuje o reakcii krvného tlaku na užitie liečby. Pre lekára je veľmi dôležitá informácia o tom, či krvný tlak v spánku a v noci dostatočne  klesne.  Ak v spánku dostatočne neklesá, prípadne dokonca stúpa, je to nepriaznivý ukazovateľ  ochorenia. Keď to zhrniem, merania závisia od toho, v akom štádiu ochorenia a liečby sa pacient nachádza, respektíve aké hodnoty krvného tlaku potrebujeme poznať.  Znova zdôrazňujem, že hodnoty, ktoré si nameria sám pacient, sú pre lekára dôležitou informáciou. Aj medzinárodné medicínske odporúčania prisudzujú dôležitosť meraniam v bežných domácich podmienkach, v známom prostredí, pretože sa najviac približujú skutočnosti. Domáce meranie má aj ďalší pozitívny prínos pre pacienta – aktívnejšie pristupuje k vnímaniu svojho ochorenia a k liečbe, zvyšuje sa jeho „liečebná  disciplína“,  spolupráca s lekárom, menej zabúda na užitie liekov, lepšie sa stotožní s potrebou dodržiavania odporúčanej životosprávy a celého liečebného režimu. Pochopiteľne, že sa cíti viac vtiahnutý do liečby svojho chronického ochorenia, nespráva sa k liečeniu pasívne, ak cíti, že aj on sám sa môže v prospech svojho zdravia niečo urobiť. Avšak niekedy má aj domáca kontrola svoje úskalia. V prípade pacientov, ktorí sa priveľmi sledujú a sú na seba a svoju chorobu príliš zameraní, môže mať takýto selfmonitoringnežiaduci stresujúci efekt a tlak krvi sa im môže paradoxne zvyšovať.  Lekár musí byť preto aj dobrý psychológ, aby vedel posúdiť a rozhodnúť, pre koho nie jedomáca kontrola krvného tlaku vhodná.
Zhovárala sa Iva Baranovičová
Foto Valéria Zacharová