hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

RUBRIKA OCHORENIA KOŽE

Hidradenitída - málo známe bolestivé kožné ochorenie

 

Možno ste o ňom ešte nepočuli. Aj pacienti, ktorí ním trpia, sa k diagnóze svojej choroby dopracujú až po dlhom hľadaní. Povedomie o nej nie je malé len v laickej verejnosti, ale aj v časti odbornej. Po diagnóze sa často dlho pátra, a k liečbe bolestivých zápalov kože sa pristupuje rôzne. Pritom novú nádej pacientom prináša biologická liečba, ktorá sa ukazuje ako veľmi účinná.

 

Hidradenitída? Čo to je?

Hidradenitída jechronické neinfekčné kožné ochorenie spojené s poruchou autoimunity. Prejavuje sa v oblastiach, kde sa nachádzajú pachové potné, tzv. apokrinnéžľazy. Ide o oblasti pazúch, zadku, slabín v okolí vonkajších pohlavných  orgánov a ženy mávajú postihnuté aj miesta pod prsiami. „Za posledné roky sa významne zmenil pohľad na toto ochorenie," vysvetľuje prednosta Dermatovenerologickej kliniky JLF UK Univerzitnej nemocnice v Martine prof. MUDr. Juraj Péč, CSc. „Kedysi sa predpokladalo, že je to ochorenie potných žliaz, dnes vieme, že ide o postihnutie vlasových vačkov, ich upchanie a prasknutie, čo úplne mení aj pohľad na liečbu. Pravdou je, že potné žľazy ústia do vlasových vačkov, a prebiehajúci zápal je mimoriadne bolestivý. Následne podmieňuje tvorbu abscesov, fistúl a jaziev v koži. Prejavom je tak nielen bolesť, ale aj nepríjemne zapáchajúci výtok. Zápal v najťažších prípadoch deštruuje celé podkožie a dokonca môže zasiahnuť až kosť, ba dokonca až kostnú dreň. V extrémnych prípadoch sa na tomto podklade rozvinie rakovina kože, čo potom ohrozuje pacienta na živote. Ale aj samotné hnisanie vyvoláva v tele pacienta ďalšie imunologické deje, na podklade ktorých môže vzniknúť až leukémia, nehovoriac o tom, ako sa organizmus vyčerpáva."

V súčasnosti existuje niekoľko spôsobov liečby hidradenitídy. Závisí to však od štádia ochorenia, ktoré môže byť ľahké, stredne závažnéalebo závažné. Ľahké štádium sa zväčša lieči konzervatívne. Ide o lokálnu medikamentóznu liečbu masťamia  antiseptickými roztokmi alebo celkovú liečbu antibiotikami. Pokročilejšie formy si vyžadujú ajchirurgické odstránenie poškodenej kože, ale je to vždy na individuálnom posúdení stavu každého pacienta. Chirurgický zásah so sebou prináša na jednej strane nádej na vyliečenie, na druhej riziko pooperačných komplikácií. Časti pacientov môže ochorenie prepuknúť znovu aj po operácii. „Zaujímavé je," zamýšľa sa profesor Péč, „že ak sa ochorenie od začiatku prejavuje v ľahkej forme, zvyčajne takým ostáva po celý život. Naopak, keď hneď v úvode prejde do ťažkej formy, tiež takým ostáva. Asi 20 percent pacientov má ťažkú formu hidradenitídy."

 

Neľahká cesta k diagnostike

Na pracovisku profesora Péča v Martine majú s hidradenitídou skúsenosti už viac ako dvadsať rokov. „Pravdou však je, že veľká časť pacientov sa k diagnóze prepracúva roky, dokonca aj medzinárodné zdroje uvádzajú, že to môže byť až osem rokov. Svoje zohrával aj fakt, že šte pred takými štyrmi rokmi liečba úplne absentovala. Často sa ochorenie zamieňalo za aknózny zápal vlasových vačkov či infikované cysty, alebo za kožný prejav Crohnovej choroby, ak boli lézie v blízkosti konečníka. Crohnova choroba sa skutočne aj spája s týmto ochorením, a pri nasadení biologickej liečby sa zistilo, že pozitívne ovplyvňuje aj hidradenitídu."

Štatistiky odhadujú, že ochorením trpí približne percento populácie. Reálne správne a včas sa podarí diagnostikovať iba 19 percent pacientov. Ochorenie sa začína prejavovať po puberte, častejšie postihuje ženy a ľudí s anamnézou ochorenia v rodine. Výskumy ukazujú, že výskyt hidradenitídy má súvislosť s fajčením a obezitou. Najčastejším faktorom, ktorý znižuje kvalitu života ľudí postihnutých touto chorobou, je bolestivosť a zápach po prasknutí abscesov. Vzhľadom na bolestivosť ochorenia, prítomnosť, rozsah a lokalizáciu hnisavých rán, hidradenitída zaťažuje každodenný život pacientov omnoho viac ako psoriáza alebo atopický ekzém.

 

Nový spôsob liečby

Novinku v liečbe predstavuje biologická liečba.„Jej úspech spočíva najmä v minimalizovaní zápalových prejavov,vďaka čomu sa zmierni výtok,zníži sa zápalová aktivita ochorenia a jeho bolestivosť. Biologickú liečbu možno pacientovi naordinovať aj pred plánovaným chirurgickým zákrokom, čím sa zmierni zápal. Následne môžeme pristúpiť k chirurgickému odstráneniu ložiska a udržiavať stav pod kontrolou pomocou biologickej liečby.V ťažkých štádiách ochorenia je chirurgický zásah často nevyhnutný, preto je dôležité ochorenie odhaliť čonajskôr, aby sa predišlo ťažkým formám hidradenitídy,prípadne jej komplikáciám, ako je rakovina kože," hovorí profesor Juraj Péč.

V biologickej liečbe hidradenitídy, ako hovorí profesor Péč, sa používa najintenzívnejšia liečebná schéma, dokonca intenzívnejšia ako pri Crohnovej chorobe. „Dlho sa hľadala optimálna liečebná schéma, ale pozitívne je, že keď sa našla, pacienti na ňu rýchlo a veľmi dobre zareagujú už po mesiaci. Po troch či šiestich mesiacoch sa ložiská vyliečia priemerne na 80 percent. Ak pacienti do pol roka nezareagujú na liečbu, nemá zmysle ďalej pokračovať. Po chirurgickom odstránení hnisajúcich ložísk a dobrej reakcii na biologickú liečbu sa síce ochorenie môže vrátiť, ale zvyčajne už len v miernejšej forme, kedy sa opäť nasadí biologická liečba."

 

Kožné ochorenie vplýva aj na psychiku človeka

Okrem bolestivých fyzických prejavov ochorenie zasahuje aj sebavedomie a celkové psychické prežívanie pacienta. Príznaky v pokročilom štádiu hidradenitídy znižujúschopnosť človeka zaradiť sa do pracovného procesu, užívať si bežné aktivity ako kúpanie v bazéne či nosenie ľahkého oblečenia. Ochorenie narúša sexuálny život a spôsobuje pacientom traumy, ktoré z pocitu hanby amenejcennostiv sebe potláčajú.„Okrem fyziologickej funkcie má koža aj psychologický význam. Tvorí určitú hranicu medzi osobnosťou človeka a svetom. Ak človek trpí niektorou z vážnych kožných chorôb, dostáva sa do stredobodu pozornosti okolia. Kožné ochorenia sa tak stáva určitým stresorom a môžu zapríčiniť stavy ako úzkosť, pocity hnevu, frustrácie, beznádeje alebo depresiu,"tvrdí klinická psychologička PhDr. Linda Katona, PhD., ktorá pracuje na Psychiatrickom oddelení FNsP v Nových zámkoch a venuje sa psychickým problémom pacientov s kožnými ochoreniami.

Kožné ochorenia sa prejavujú zvyčajne na viditeľných miestach, a tak či ich nositeľ chce či nechce, okolie jeho postihnutie vníma. Práve negatívne psychické prežívanie napokon vedie k tomu, že sa pacienti vyhýbajú svojmu okoliu, redukujú svoje aktivity, izolujú sa. „Na takomto podklade potom vznikajú pocity menejcennosti, pacienti sa prehnane pozorujú, svoje myšlienky venujú len svojej chorobe. Sú prehnane úzkostliví, stále sa vopred obávajú, čo s ich ochorením bude, či sa zlepší či nezlepší. V závažnejších prípadoch sa môže rozvinúť úzkostná depresívna porucha až samovražedné sklony." Takéto prežívanie vo veľkej miere ovplyvňuje psychiku pacientov. Pomôcť môže psychoterapia a najmä spolupráca medzi dermatológom, psychiatrom a psychológom. „O psychických problémoch pacientov s hydradenitídou sa vie zatiaľ len málo. Zdôrazňuje sa depresia, úzkosť, zhoršená kvalita života a bolesť. Samozrejme, psychické prežívanie závisí od nastavenia, niektorí jedinci sú citlivejší a vnímavejší, čo sa potom odráža na tom, ako svoje ochorenie vnímajú. Bolesť však má nielen fyzickú, ale aj psychickú stránku a pacienti s kožnými ochoreniami ju aj horšie prežívajú. Prejavuje sa to v komunikácii, v správaní a mimike, pacienti podliehajú negativistickým myšlienkam s bezperspektívnymi obsahmi." Niet sa čo čudovať, že sa pacienti s hidradenitídov izolujú. Ich ochorenie sa považuje za najtraumatizujúcejšie a najzaťažujúcejšie kožné ochorenie. Každý piaty pacient navyše zažíva stavy depresie. „V psychoterapii sa snažíme edukovať pacienta o súvislosti jeho psychického prežívania s kožným ochorením a viesť ho k zvládaniu stresu prostredníctvom lepších, adaptívnejších stratégií. Pomôcť môžu relaxačné techniky na zvládanie napätia a úzkosti, ktoré na fyziologickej úrovni vedú k posilneniu imunity." Ak sa pacient zameria na niečo, čo mu spôsobuje radosť, odbúra napätie a stres, dokáže potom lepšie zvládať aj nápor na svoju psychiku. V prípade takého zaťažujúceho ochorenia, akým je hidradenitída, kedy pacienti každý deň, obrazne povedané, idú s kožou na trh, to platí niekoľkonásobne.

Pripravila Iva Baranovičová

 

Príbeh pacientky s hidradenitídou

S biologickou liečbou je úplne iný život

„Moje ochorenie sa začalo v adolescentnom veku, keď som mala 16 rokov," rozpráva dnes 28-ročná Elena. „Prvé prejavy sprevádzalo začervenanie a malé vyrážky v oblasti slabín a rozkroku. Keď som zašla za mojím lekárom, nevenoval mu priveľa pozornosti. Dostala som nejaké masti, ale problém sa neriešil. Samozrejme, moje ochorenie gradovalo, neskôr som navštívila aj kožného lekára, ale ani on si nevedel rady a prvou diagnózou bolo, že ide o nejakú zvláštnu formu akné, ktorá sa prejavuje v takejto nezvyčajnej oblasti. V čase, kedy som sa snažila moju situáciu riešiť -  počas asi šiestich či siedmich rokov, som navštívila šiestich kožných lekárov a zamerala som sa aj na alternatívnu liečbu, keďže mi nikto nevedel pomôcť. Asi pred piatimi rokmi som sa dostala k pánu profesorovi Péčovi do Martina, a ten mi konečne pomohol."

Elena sa snažila svoje ochorenie zvládať naozaj sama. Vedeli o ňom len najbližší, nezdôverovala sa nikomu v širšej rodine, ani priateľom. Ochorenie je nielen nepríjemné a bolestivé, vyžaduje si dôkladnú hygienu, no napriek tomu hnisajúce vyrážky na koži nepríjemne zapáchajú. „Veľmi som sa hanbila, a hoci som sa niekedy sprchovala aj trikrát denne, nikdy som nevedela, aj napriek tomu, že postihnuté miesta som mala prekryté sterilnou gázou, či na oblečení alebo niekde na sedadle neostanú po mne stopy. Rany som neustále nosila prekryté, vždy som mala so sebou dezinfekčný prípravok, kamkoľvek som sa pohla. Samozrejme, nehrozila mi ani návšteva kúpaliska a už vôbec nie intímny život. Odhliadnuc od toho, že v niektorých štádiách je hidradenitída veľmi bolestivé ochorenie, bola som veľmi utiahnutá a psychicky som dosť trpela. A neustále som riešila hygienu, oblečenie, nemohla som nosiť nič svetlé, či obtiahnuté, stále som zvažovala, kde a ako si sadnem."

Keď sa Elena dostala k odborníkovi, ktorý si s jej diagnózou konečne vedel rady, život sa jej od základu zmenil. „Keď som prišla k pánu profesorovi, moje ochorenie bolo už v najťažšom štádiu, kedy biologická liečba zaberala predovšetkým na potlačenie a vyliečenie zapálených hnisajúcich ložísk. Po potlačení zápalu som podstúpila chirurgické odstránenie poškodenej kože, ktorá bola v oblasti postihnutia jedno hnisajúce ložisko." Na otázku, ako sa cíti dnes, Elena hovorí: „Som na biologickej liečbe a dva roky som v stabilizovanom štádiu, je to oveľa lepšie. Cítim sa oveľa sebavedomejšie, a naozaj som šťastná, že nemusím riešiť žiadne obväzy, dezinfekcie. Je to skrátka úplne iný život."

Počas ochorenia prešla Elena naozaj ťažkú, strastiplnú cestu. Od pocitov izolácie a hanby za svoju chorobu sa dnes dostala k tomu, že dokáže o všetkých problémoch spojených s jej neľahkým osudom otvorene rozprávať. „Myslím si, že je veľmi dôležité práve takýmto spôsobom zdvihnúť povedomie v laickej verejnosti, aby sa pacienti bezprostredne po tom, čo sa im príznaky objavia, dostali k špecialistovi.  Aby choroba nemala šancu prejsť do závažného štádia."

 

(iba)