hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

 

RUBRIKA ONKOLOGICKÉ OCHORENIA

Karcinóm pľúc sa netýka len fajčiarov

 

Každých 30 sekúnd na svete niekto zomiera na rakovinu pľúc. Pritom až do 20. rokov minulého storočia ju považovali skôr za raritu, ktorá vzbudzovala záujem odborníkov. Neuveriteľný zvrat v negatívnom zmysle slova však prinieslo masové rozšírenie nového produktu - cigariet. Fajčenie je totiž jedným z najvýraznejších rizikových faktorov rozvoja tohto ochorenia.

Dávno už neplatí, že rakovina pľúc sa týka výlučne fajčiarov a starých ľudí, hoci priemerný vek, v ktorom sa objaví, sa pohybuje na pomedzí piatej a šiestej dekády. Dnes postihuje, hoci v menšej miere, aj tých, ktorí s fajčením pred rokmi prestali, nefajčiarov a čoraz mladšie vekové ročníky. A oveľa častejšie ženy. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva SR sa ročne zaznamená 2 000 nových prípadov. Rakovina pľúc patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce rakovinové ochorenia vôbec. V prípade mužov ide dokonca o druhé najčastejšie ochorenie rakovinového typu, hneď za rakovinou hrubého čreva a konečníka. O druhú priečku sa delí s rakovinou prostaty. Pripisuje sa aj zhoršenému stavu ovzdušia, väčšej koncentrácii priemyselných splodín a masovému používaniu chemikálií v poľnohospodárstve. Ešte pred niekoľkými rokmi sa pľúcna rakovina považovala za nevyliečiteľné, smrteľné ochorenie. „V posledných dvoch až troch desaťročiach zaznamenávame celosvetovo nárast karcinómu pľúc v rozvojových krajinách. V tzv. západných krajinách síce klesá počet mužov s týmto ochorením, zato dramaticky stúpa počet žien, ktoré na rakovinu pľúc ochorejú, hovorí doc. MUDr. Peter Beržinec, CSc., z Onkologického oddelenia Špecializovanej nemocnice sv. Svorada v Nitre. Samozrejme, aj dnes je strašiakom - chorobu vo väčšine prípadov diagnostikujú v pokročilejšom štádiu, navyše sa aj po liečbe často vracia a niektoré nádory pľúc rýchlo metastázujú. Dôkladné a pravidelné preventívne prehliadky u praktického lekára, ktorých súčasťou je v prípade nejakého podozrenia aj rtg. vyšetrenie hrudníka, môžu odhaliť ochorenie v čase, keď sa ešte dá úspešne liečiť.

 

Príznaky ochorenia

Varovné príznaky si ľudia často zamieňajú s pretrvávajúcou infekciou dýchacích ciest. Až štvrtina pacientov s rakovinou pľúc nemá žiadne príznaky ochorenia. „Hlavný problém včasného zistenia ochorenia je v tom, že často prebieha bez akýchkoľvek príznakov. Keď sa už príznaky prejavia, obyčajne ide o pokročilý nádor. Dlhodobý fajčiari by si mali všímať najmä zmenu tzv. fajčiarskeho kašľa. Prítomnosť krvi v hliene pri vykašliavaní už väčšinou vedie k rýchlej návšteve lekára. Keď sa však človek „iba" zadýchava, nechutí mu jesť či pokašliava, vyšetrenie väčšinou odkladá. Pozornosť by sa mala venovať aj strate telesnej hmotnosti, a podozrivé môžu byť aj opakujúce sa a na liečbu nereagujúce zápaly priedušiek a pľúc, či napríklad bolesť ramena," hovorí docent Beržinec. Keď sa takéto varovné príznaky ignorujú, o tom, že majú nádor pľúc, sa obyčajne ľudia dozvedia po preventívnej röntgenovej snímke hrudníka alebo po CT vyšetrení.

 

Aké varovné príznaky si treba všímať?

  • pretrvávajúci kašeľ
  • zmena charakteru chronického kašľa fajčiarov (zmena množstva a charakteru vykašľaného hlienu)
  • bolesť v hrudníku pri dýchaní, kašli, hlbšom nádychu
  • dýchavičnosť alebo sipot pri činnostiach, pri ktorých človek v minulosti tieto problémy nemal
  • chrapot
  • vykašliavanie krvi
  • strata chuti do jedla alebo nechcený úbytok hmotnosti
  • opakované zápaly priedušiek
  • únava, nechutenstvo

 

Rizikové faktory

Fajčenie

Fajčiar, ktorý fajčí 20 cigariet denne počas 20 rokov, má 20-krát vyššie riziko rakoviny pľúc. Najúčinnejšou prevenciou je prestať fajčiť. Skoncovať s fajčením má význam v akomkoľvek veku, hoci platí fakt, že čím skôr, tým lepšie. Fajčenie je najrozšírenejšia toxikománia, vo svete fajčí asi 1,6 miliardy ľudí.  Spolu s vysokým cholesterolom a vysokým tlakom krvi patrí pritom k preventabilným faktorom zapríčiňujúcim úmrtia. Ročne tento neduh zabije len v Európe 1,2 milióna ľudí. A celosvetovo každých osem sekúnd zomrie na dôsledky fajčenia jeden človek. „Hoci nie všetci pacienti s karcinómom pľúc boli v kontakte s tabakom, či aktívne alebo ako pasívni fajčiari, ukazuje sa, že je to väčšina z nich. Aj preto ako prevencia stále platí klasické: nefajčiť, ani aktívne ani pasívne," dopĺňa docent Peter Beržinec.

Pasívne fajčenie

Cigaretový dym ohrozuje aj nefajčiarov, ktorí sú nútení zdržiavať sa v zadymených priestoroch. V posledných rokoch, žiaľ, rastie výskyt tejto choroby aj v prípade ľudí, ktorí nikdy v živote nefajčili. Istú úlohu pravdepodobne zohráva aj genetická predispozícia.

Faktory životného prostredia

Zvýšenú pozornosť riziku ochorenia by mali venovať ľudia, ktorí sú vystavení radónu v stavebnom materiáli, takí, ktorí prichádzajú do kontaktu s azbestom, výfukovými plynmi, žijú v znečistenom ovzduší v priemyselných oblastiach alebo pracujú v prašnom prostredí. Narastá tiež počet prípadov rakoviny pľúc ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve, ktorí dlhodobo prichádzajú do kontaktu s pesticídmi a sírou.

Dedičnosť

Genetická predispozícia môže tiež zohrávať úlohu pri vzniku nádorového ochorenia pľúc, tieto súvislosti však stále nie sú objasnené.

 

Typy rakoviny pľúc

1. malobunkový karcinóm pľúc

Je najzhubnejší typ rakoviny pľúc, tvorí 15 až 25 % všetkých nádorov pľúc. Vyznačuje sa rýchlym a agresívnym rastom a včasným metastázovaním.

2. nemalobunkový karcinóm pľúc

Je najčastejšie sa vyskytujúci typ rakoviny pľúc, tvorí 75 až 85 % prípadov. Prevažne rastie lokálne a jeho prognóza závisí od štádia ochorenia a výskytu metastáz.

Ďalej sa delí na:

a) karcinóm z dlaždicového epitelu (typický nádor fajčiarov)

b) adenokarcinóm (karcinóm žľazového epitelu, najčastejšia forma v prípade nefajčiarov a žien)

c) veľkobunkový karcinóm (pomerne zriedkavý)

Diagnostika

Podozrenie na rakovinu pľúc vznikne často náhodne pri bežnom lekárskom vyšetrení. Riziku sa vystavuje predovšetkým každý fajčiar nad 50 rokov, pretože po päťdesiatke riziko rakoviny pľúc prudko stúpa. Okrem anamnézy patrí k základom diagnostiky rtg. snímka hrudníka - poskytuje dvojrozmerný obraz hrudných orgánov. Mala by byť pravidelnou súčasťou prevencie, najmä rizikových skupín. V prípade podozrenia na karcinóm patrí medzi základné vyšetrovacie metódy endoskopické vyšetrenie dýchacích ciest - bronchoskopia. Pri biopsii sa odoberá tkanivo na histologické vyšetrenie. Inými technikami sa môžu odobrať bunky na cytologické vyšetrenie. Histológia je však nevyhnutná pre presnú diagnostiku (určenie typu a charakteru nádorových buniek). Nápomocné sú aj ďalšie diagnostické metódy ako počítačová tomografia (CT) - dokáže zobraziť aj veľmi malé nádory a zároveň aj ďalšie rozšírenie nádoru.

Magnetická rezonancia (MRI) a pozitrónová emisná tomografia (PET).

Liečba ochorenia

Podľa docenta Beržinca je problém najmä v tom, že včasné štádiá ochorenia, ktoré by dobre reagovali na liečbu, sa zisťujú veľmi zriedkavo. Súčasťou liečby sú nasledovné postupy:

Chirurgický zákrok

Nádor je možné odstrániť, ak je ešte malý a nestihol sa rozšíriť do iných častí tela. Ide o základný liečebný postup najmä pri nemalobunkovom type karcinómu pľúc. Vo včasnom štádiu choroby prináša najvyššie šance na úspech.

Rádioterapia

Je pôsobenie vysokoenergetických lúčov s cieľom zničiť nádorové bunky a zmenšiť nádor. Často sa využíva v kombinácii s inými typmi liečby.

Chemoterapia

Patria sem lieky, ktoré zastavujú rast alebo ničia nádorové bunky. Pri liečbe sa môže podávať jeden alebo viacero typov chemoterapie súčasne. V prípade rakoviny pľúc je štandardom tabletková chemoterapia, ktorú možno užívať doma.

Cielená biologická terapia

Látky, ktoré dokážu vyhľadať a „zaútočiť" priamo na nádorové bunky. „V súčasnosti sú dostupné dve skupiny vysoko cielených biologických liekov zameraných na mutácie v receptore epidermálneho rastového faktora. Sem patria účinné látky afatinib, erlotinib a gefitinib. Druhú skupinu tvoria lieky zamerané na špecifický gén, prítomný v asi piatich až desiatich percentách prípadov rakoviny pľúc," vysvetľuje docent Beržinec. Biologické lieky sa naviažu na určité miesto na povrchu nádorových buniek, a tak im zabránia napríklad v raste, množení či tvorbe ciev, ktoré nádor vyživujú, alebo ovplyvňujú ďalšie mechanizmy nádorového bujnenia.

(red)