hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

RUBRIKA IMUNITA

Lymfatický systém

 

Lymfatický systém je dôležitou súčasťou nášho imunitného systému. Okrem lymfatických ciev a uzlín sú jeho súčasťou aj slezina, mandle, týmus, slepé črevo a kostná dreň. Môžeme si ho predstaviť ako skladačku tenkých trubíc - ciev, vedúcich pozdĺž krvných tepien a žíl tvoriacich hustú sieť vo väčšine telesných orgánov tela. Cez ich steny sa vstrebáva prebytočná tekutina z okolitého prostredia.

Všetky telesné tkanivá obmýva tekutina, ktorá vzniká  z krvi. Každá bunka nášho tela z nej počas látkovej výmeny prijíma kyslík a živiny (cukry, tuky, bielkoviny...) a snaží sa naopak z tela odvádzať odpad (oxid uhlíka a produkty látkovej výmeny).

Lymfatický systém má za úlohu pomocou lymfatických ciev vstrebávať prebytočnú tekutinu spolu s látkami v medzibunkovom priestore a odvádzať ju preč. Táto tekutina sa po vstupe do lymfatických ciev označuje ako lymfa a obsahuje lymfocyty (typ bielych krviniek), bielkoviny, tuky a  odpadové látky.

Väčšina lymfy sa do krvi opäť vracia cez steny kapilár, avšak zvyšok (spolu s určitými bunkami a drobnými časticami, ako sú baktérie) sa transportuje k srdcu práve prostredníctvom lymfatického systému.

Lymfatické uzliny

Na určitých miestach lymfatických ciev sú umiestnené lymfatické uzliny - drobné obličkovité útvary. Sú to malé rozšírenia v určitých miestach lymfatických ciev, ktoré majú rôznu veľkosť - od úplne mikroskopických až po tri centimetre v priemere. Každú uzlinu je tvorí  tenké väzivové puzdro a vnútorné lymfatické tkanivo. Puzdrom prechádza niekoľko drobných lymfatických ciev, ktoré privádzajú lymfu dovnútra a jedna väčšia, ktorá lymfu odvádza preč. Lymfatické uzliny sú  filtre, ktorých úlohou je zachytávať z pretekajúcej lymfy mikroorganizmy a ostatné cudzie častice. Ak dôjde v organizme k infekcii alebo zápalu, lymfatická uzlina, ktorá je najbližšie k miestu zápalu, sa zdurí a stáva sa citlivou - snaží zabrániť preniknutiu infekcie ďalej do organizmu. Uzliny teda fungujú ako akési bariéry, ktoré bránia šíreniu infekcie, pretože dokážu likvidovať baktérie, alebo ich „odfiltrovať" pomocou makrofágov a lymfocytov.

Makrofágy veľké bunky schopné pohlcovať baktérie a iné cudzorodé častice.

Lymfocyty sú biele krvinky, ktoré majú schopnosť neutralizovať a ničiť baktérie a vírusy.

Do lymfatického systému patria

Kostná dreň

Tvorí výplň veľkých kostí.

Je orgánom krvotvorby - vytvárajú sa v nej červené, biele krvinky a krvné doštičky.

Mandle

V  tele máme nosné a krčné mandle.

Sú prvým miestom, kde sa zachytávajú cudzorodé látky, ktoré vstupujú do organizmu nosom alebo ústami.

Týmus

Je uložený za hrudnou kosťou. Postupom veku sa mení na väzivo. V detstve je týmus veľmi dôležitý pre správne fungovanie a vývin imunitného systému. Dozrievajú v ňom T-lymfocyty.

Slezina

Nachádza sa za žalúdkom pri chrbtici. Tvarom pripomína kávové zrno. V slezine vznikajú lymfocyty a monocyty, ktoré po premene na makrofágy odbúravajú odumreté červené krvinky. Preto sa pri ochoreniach sprevádzaných rozpadom krviniek slezina zväčšuje.

Slepé črevo

Obsahuje lymfatické tkanivo.

Pomáha likvidovať baktérie v tráviacom trakte.

 

Lymfocyty

Okrem stavebných buniek alebo buniek so špeciálnou orgánovou funkciou potrebuje ľudské telo aj bunky, ktoré ho chránia pred nebezpečenstvom z vonkajšieho prostredia. Takýmito bunkami sú leukocyty - biele krvinky. Sú súčasťou imunitného systému organizmu a bez nich by sme sa neubránili ani obyčajnému prechladnutiu. Leukocyty však nie sú zastúpené len jedným typom buniek. Môžeme ich rozdeliť na niekoľko druhov buniek, z ktorých každý má inú funkciu. Navzájom sa ovplyvňujú a spoločne ochraňujú organizmus.

40 % zo všetkých leukocytov predstavujú základné imunitné bunky - lymfocyty. Nachádzajú sa nielen v krvi, ale aj v lymfe, týmuse, slezine a koncentrujú sa v lymfatických uzlinách. Rozoznávame dva druhy lymfocytov - B-lymfocyty a T-lymfocyty. Obe skupiny majú úplne odlišnú úlohu v priebehu imunitnej reakcie.

B-lymfocyty (B bunky) sa pri stretnutí s cudzorodou látkou menia na plazmatické bunky, ktoré produkujú protilátky. Tie sa naviažu na baktérie a pritiahnu makrofágy, ktoré baktérie požierajú.

T-lymfocyty (T bunky) sú nemilosrdnými zabijakmi a priamo likvidujú cudzie bunky. Vedia rozpoznať vírusové proteíny a infikované bunky zlikvidovať. Uvoľňujú špeciálne proteíny, cytokíny, ktoré privádzajú krvné bunky do miesta infekcie. T-lymfocyty dokážu zničiť aj nádorové bunky.

Aj keď zhubné bujnenie môže postihnúť oba typy lymfocytov, častejšie zasiahne B-bunky. K bujneniu lymfocytov dochádza v rôznych častiach tela - najčastejšie v lymfatických uzlinách, slezine, kostnej dreni, v krvi, ale aj v ďalších orgánoch.

Lymfocyty a vyšetrenie

Počet lymfocytov v krvi odráža zdravotný stav pacienta a je cenným diagnostickým ukazovateľom množstva chorôb. Stanovuje sa z krvného náteru, v ktorom sa spočítajú jednotlivé druhy buniek zo vzorky krvi. Určenie hodnoty lymfocytov je pravidelnou súčasťou vyšetrenia krvného obrazu. Zvýšenú pozornosť lekára si počet lymfocytov zaslúži v prípade podozrenia na vírusovú nákazu alebo nádorové ochorenia kostnej drene.

Zvýšené množstvo lymfocytov nájdeme:

  • pri vírusových infekciách
  • TBC
  • leukémii
  • pri iných nádorových ochoreniach kostnej drene

(red)