hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

 

Mýty o potravinách

 

 

MUDr. Peter Minárik, PhD.

ONLIFE, s. r. o., Poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl

 

V dnešnej dobe možno pozorovať veľký mediálny tlak zameraný na poskytovanie rozmanitých zaručených rád a návodov, ako sa správne stravovať. Niektoré návody sú racionálne a založené na vedecky overených faktoch. Sú však aj také, ktoré sa nezakladajú na overených pravdách, ale šíria často prehnane zveličené, z celkového kontextu vytrhnuté informácie a rady, ktoré sú neraz na úrovni mýtov.

 

Mýty o potravinách a výžive

Uvedieme niekoľko známych a často v médiách alebo na internete proklamovaných mýtov o potravinách a výžive. Sú to len vybrané príklady ako názorné ukážky. Mýtov o potravinách a výžive je oveľa viac.

 

Mlieko nie je pre človeka vhodné - je to potravina pre „teliatka"

Človek je z fyziologického hľadiska živočíšny druh, ktorého stravovanie sa od iných cicavcov podstatne odlišuje. Ľudské „mláďa" si v porovnaní s ostatnými cicavcami vyžaduje veľmi dlhú starostlivosť. Ľudský organizmus vstrebáva potrebné množstvo vápnika najľahšie z kravského mlieka, a to po celý život. Ak má človek problémy s trávením kravského mlieka, ide v našich zemepisných podmienkach o tráviacu poruchu jedinca, nie ľudského druhu ako takého. Najčastejšou formou neznášanlivosti mlieka je tzv. „intolerancia laktózy", ktorá sa vyskytuje v priemere len asi v prípade 2 až 10 % európskej populácie. Oficiálne zdravotnícke organizácie a inštitúcie vo svojich výživových pokynoch založených na vedeckých dôkazoch odporúčajú piť mlieko a jesť mliečne výrobky, ako sú jogurty alebo syry. Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo zdravotníctva USA vo svojom oficiálnom stanovisku o zdravej výžive pokladajú za dôležité, aby si mlieko zvykli piť už malé deti, pretože ľudia, ktorí si zvyknú piť mlieko v skorom veku, ho väčšinou pijú aj v neskoršom období počas dospelosti.

 

Mlieko zahlieňuje, preto je dobré vylúčiť ho zo stravy

Mlieko vytvára na sliznici tráviaceho traktu ochranný film (emulzia tuku a vody), ktorý sa po veľmi krátkej dobe trávenia rozkladá na základné živiny. Ako príklad môžeme uviesť oficiálne stanovisko kanadských pediatrov k problematike zahlieňovania mlieka detí s astmou. V uvedenom stanovisku z Kanady sa uvádza, že v súčasnosti nie sú žiadne dôkazy o priamom spojení medzi konzumáciou mlieka, zvýšenou tvorbou hlienov a astmou. Lekári by preto mali aj naďalej podporovať rodičov, aby sa riadili oficiálnym odporúčaním Ministerstva zdravotníctva Kanady a pravidelne dávali svojim deťom piť mlieko. Kanadskí zdravotníci odporúčajú dve denné porcie mlieka (0,5 l)pre deti od dvoch do osem rokov a tri až štyri denné porcie mlieka (0,75 až 1,0 l) pre deti od deväť do 13 rokov.

 

Pitie kávy odvodňuje a spôsobuje dehydratáciu

Aj keď má káva mierne močopudné účinky, podľa výsledkov odborných štúdií primeraná konzumácia kávy (do 300 mg denne) nezvyšuje výrazne celodennú tvorbu moču a neovplyvňuje hladinu tekutín v tele. Jedna šálka kávy nemá väčší močopudný účinok než konzumácia rovnakého množstva vody. Inak je to však v prípade prehnanej konzumácie kávy. Negatívne sa prejavuje vylučovaním pre zdravie prospešných látok z tela (minerály, vápnik) a taktiež celkovým odvodnením. Správny a dostatočný pitný režim je prevenciou dehydratácie, a to bez ohľadu na to, či sme konzumenti kávy alebo nie. Ku káve sa preto odporúča piť stredne veľký pohár vody.

 

Sacharidy a cukry sú príčinou nadváhy a obezity

Sacharidy tvoria spolu s bielkovinami a tukmi základnú a významnú zložku ľudskej výživy. Sú zdrojom rýchlo využiteľnej energie. Podľa výživových odporúčaní pre zdravú populáciu sa sacharidy majú podieľať na celkovom energetickom príjme 50 až  60 %. Bielkoviny majú pokryť 10 až 15 % a tuky 20 až 30 % z celodenného príjmu energie potravou. Sacharidy sú teda spomedzi troch základných makroživín v ľudskej potrave najviac zastúpené. Najväčšiu zložku sacharidov by mali tvoriť komplexné polysacharidy (škrob) z obilnín, strukovín, ryže a zemiakov, pričom je dôležité, aby sa prijímali sacharidy s obsahom vlákniny. Jednoduché sacharidy (predovšetkým glukóza a fruktóza) sa rýchlejšie trávia a vstrebávajú do krvi než zložité sacharidy (škroby), a majú vyšší glykemický účinok. Ich konzumácia sa nezakazuje (čo ani nie je možné), má sa však obmedziť na 10% z celodenného energetického príjmu.

Význam sacharidov pri rozvoji obezity je v porovnaní s tukmi podstatne menší. Sacharidy majú nižší obsah (hustotu) energie (17 kJ/g) než majú tuky (38 kJ/g). Pri vyššom príjme sacharidov dochádza k aktivácii sympatického nervového systému, a následne k adaptačnému zvýšeniu ich spaľovania. Vďaka tomu sa zvyšuje energetický výdaj. Výsledky niektorých štúdií poukazujú na to, že predovšetkým jednoduché cukry, najmä fruktóza a sacharóza, stimulujú sympatický nervový systém a zvyšujú energetický výdaj. Tento jav však závisí od množstva skonzumovaného cukru. Pri dlhodobom nadmernom príjme sacharidov, predovšetkým jednoduchých cukrov, sa nadbytočný cukor v tele najmä vplyvom tvorby hormónu inzulínu mení na zásobný tuk. Inštitúcie v niektorých krajinách odporúčajú, aby denný príjem pridaných cukrov bol nižší než 10% z celodenného energetického príjmu, čo pre dospelého, ľahko fyzicky pracujúceho človeka predstavuje obvykle 50 až 60 g pridaného cukru denne. Takéto odporúčanie má napríklad aj česká Společnost pri výživu. V iných krajinách takýto limitovaný príjem neradia. V každom prípade sa odporúča, aby príjem jednoduchých pridaných cukrov zodpovedal objektívnym nutričným potrebám v rámci primeranej a vyváženej stravy.

 

Hnacou silou súčasnej vlny obezity je najmä nevyvážené stravovanie a sedavá životospráva. Zdravá strava by mala obsahovať optimálny pomer tukov, sacharidov a bielkovín. Ak chcete schudnúť a byť zdraví, je potrebné sa vyhýbať drastickým diétam a neustálemu balansovaniu medzi normálnou hmotnosťou a nadváhou. Vo väčšine prípadov stačí pri chudnutí upraviť veľkosť porcií a dohliadať na vyvážený príjem a výdaj kalórií. V spojení s dostatočnou fyzickou aktivitou si ľudia pri chudnutí nemusia odoprieť ani túžbu na sladké. Podľa americkej Vysokej školy pre športovú medicínu sú výkon a vytrvalosť počas dlhej fyzickej aktivity ovplyvnené nielen dehydratáciou, ale aj poklesom hladiny cukru v krvi. Čo má tiež vplyv na vyčerpanie svalových sacharidov (glykogénu). Konzumácia sacharidov v podobe jednoduchých cukrov môže pri dlhodobej fyzickej aktivite pomôcť. Zdrží únavu a zlepší výkon tým, že privádza energiu priamo do mozgu a svalov. Šetrí tak prácu svalov a pečeňového glykogénu. Najznámejšie športové nápoje obsahujú zmes zdrojov sacharidov, ako sú cukry, sacharóza, glukóza, fruktóza, ktoré poskytujú približnú dávku 13 až 19 gramov sacharidov na objem 240 ml. Podľa Americkej vysokej školy telovýchovného lekárstva je to odprúčaná dávka pre optimálny výkon. Americká univerzita športovej medicíny (The American College of Sports Medicine) odporúča konzumovať pri intenzívnom cvičení, ktoré trvá viac než jednu hodinu, 30 až 60 gramov sacharidov za hodinu. Toto môžeme dosiahnuť bez zníženého príjmu tekutín, pitím dostatočného množstva roztoku obsahujúceho 4 až 8 % sacharidov.

 

Maslo je zdravšie ako margaríny

Väčšina rastlinných margarínov, ktoré sú dnes na pultoch predajní, má vyhovujúce zloženie mastných kyselín, v ideálnom prípade je obsah nasýtených mastných kyselín  do 30% a obsah nenasýtených aspoň 70%, transmastné kyseliny sú prítomné iba v nepatrných množstvách, t.j. do 0,5 až 1%, Maslo v 100g obsahuje 51g nasýtených mastných kyselín, 21 g mononenasýtených mastných kyselín, 3g esenciálnych polynenasýtených mastných kyselín a 2,9 g transmastných, ako aj 225 mg cholesterolu, ktorý sa v rastlinnom tuku nevyskytuje vôbec.

 

Cukor spôsobuje cukrovku

Táto domnienka je však mylná. Vedecké štúdie nedokázali priamu príčinnú súvislosť medzi konzumáciou cukru a cukrovkou. Diabetes mellitus je multifaktoriálne ochorenie, podmienené genetickými ďalšími faktormi vonkajšieho prostredia. K vzniku cukrovky 2. typu, čo je najrozšírenejšídruh tohto ochorenia, preukázateľne prispieva nadmerný energetický príjem, s následnou nadváhou a obezitou, nie však konzumácia cukru.

 

Pitný režim treba kryť výlučne vodou

Základom pitného režimu je nekalorická tekutina, t.j. stolová alebo pramenitá voda. Minerálne vody, či už prírodné alebo ochutené, podobne ako 100-percentné ovocné šťavy môžu byť doplnkovým zdrojom pitného režimu, napríklad môžu tvoriť 10 % z dennej dávky tekutín. Ak teda vypijeme za deň 2,5 litra tekutín, ochutenej minerálky môže byť 2,5 dl. Prednosť treba dať jemne perlivým pramenitým a minerálnym vodám s nižším stupňom mineralizácie. Stopercentné ovocné alebo zeleninové šťavy bez dodatočného pridaného cukru môžu nahradiť jednu dennú porciu ovocia alebo zeleniny. Nealkoholické ochutené nápoje obsahujú pridaný cukor a energiu a sú stále veľmi obľúbené. Vzhľadom na obsah cukru sa odporúča ich striedma konzumácia, obrazne povedané, „pre chuť", nie „na smäd". Nie je potrebné tieto nápoje démonizovať a pri striedmom prístupe a pestrej výžive nemožno mať voči nim námietky. Pri návykovej konzumácii sladených nápojov ako výlučného alebo prevažného zdroja pitného režimu je lepšie dať prednosť čistej nekalorickej vode.