hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

RUBRIKA KOŽNÉ OCHORENIA

Nepríjemný svrbivý problém


Každý z nás ho už určite aspoň raz v živote zažil. Najmä v detstve. Výsev nepríjemných drobných vyrážok, ktoré síce nehnisajú, zato urputne svrbia. Prejaviť sa môžu jednotlivo, ale aj zliať do veľkých svrbivých máp, čo sprevádza opuch slizníc, bolesť a nepríjemné psychické pocity.

Aspoň raz za život takéto nepríjemné pocity na vlastnej koži zažije každý piaty obyvateľ Slovenska. Vo väčšine prípadov výsev zmizne do niekoľkých dní až týždňov, ale v prípade niektorých prejde do nepríjemnej dlhotrvajúcej formy, ktorá výrazne ovplyvňuje kvalitu života. Aj takto sa môže prejaviť chronická spontánna urtikária, známa ako žihľavka. Dobrou správou je, že stav pacienta s chronickou spontánnou urtikáriou sa dá výrazne zlepšiť vďaka najmodernejšej biologickej liečbe.

Jedna z najčastejších dermatóz

Žihľavka, odborne urtikária, je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení kože v ambulanciách lekárov, patrí medzi 20 najčastejších dermatóz. Odhaduje sa, že 20 až 30 % ľudí malo aspoň raz v živote akútnu urtikáriu. Približne 10 - 20 % akútnych urtikárií prechádza do chronického štádia s trvaním ochorenia viac ako šesť týždňov. „Prvotná diagnostika akútnej žihľavky je jednoduchá, keďže urtikária je charakteristická typickým výsevom vyrážok a navyše, v približne polovici prípadov môže sprevádzať výsyp aj angioedém, teda opuch kože, slizníc a podkožného tkaniva," hovorí dermatologička prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD., MHA, viceprezidentka Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti. „Pri akútnej urtikárii ide zväčša o alergickú reakciu. Pre chronickú žihľavku je okrem dĺžky pretrvávania príznakov typické, že výsevy vyrážok, urtík a opuch alebo obidva príznaky môžu byť vyvolané známymi alebo neznámymi príčinnými faktormi."
Kým doteraz sa pri liečbe chronickej spontánnej žihľavky len zmierňovali kožné prejavy, dnes je vďaka novému spôsobu liečby možné výrazne potlačiť nepríjemné symptómy a skvalitniť život pacienta.

Porucha fungovania imunitného systému

Napriek tomu, že ide o chronickú formu, takto označená spontánna urtikária sa na tele objaví nečakane. Spočiatku ako lokálny výsev. Kdekoľvek na tele, končatinách aj na tvári sa objavujú celé plochy s typickým začervenaním a s vyrážkami, ktoré svrbia, ale nemokvajú ani nehnisajú. „Urtikária je poruchou fungovania imunitného systému," udáva imunoalergológ MUDr. Radovan Košturiak zo špecializovanej imunologickej a alergologickej ambulancie na Poliklinike Klokočina v Nitre. „Krátkodobé, akútne formy urtikárie sú alergického pôvodu. Výsev sa zväčša  objavuje pri alergii na chlad, slnko, alebo ide o potravinovú alergiu. Ak je výskyt urtík a angioedému spontánny, bez vonkajšieho vyvolávajúceho faktora, a rádovo sa predlžuje z týždňov na mesiace až roky, hovoríme o chronickej forme. V takomto prípade patrí pacient do rúk špecialistov v osobitných dermatovenerologických alebo imunoalergologických centrách."

Ako vzniká alergická reakcia?

„Za vznik alergickej reakcie zodpovedajú takzvané žírne bunky. Nachádzajú sa na takých miestach nášho tela, ktoré sú v kontakte s vonkajším prostredím, na slizniciach, na koži. Majú funkciu chrániť nás pred jedmi, toxínmi a inými vplyvmi z vonka. Kým všetky fungujú, ako majú, je všetko v poriadku. Keď sa však začnú priveľmi aktivizovať, nastane problém, tak ako v prípade pacientov s chronickou spontánnou urtikáriou. Isté špecifické mediátory (v tele je ich niekoľko desiatok, ba až stovky), ako napríklad histamín, sa začnú z väzikuliek na žírnych bunkách uvoľňovať a dokážu to veľmi rýchlo. Je to vlastne naša prvá línia obrany. Na rozdiel od iných obranných reakcií imunitného systému, táto prebehne do piatich minút. Napríklad iný typ obrannej reakcie imunitného systému, tvorba protilátok, môže trvať aj niekoľko dní či týždňov. Mediátory uvoľnené zo žírnych buniek pôsobia na cievy v zasiahnutom mieste, rozširujú ich a zvyšujú priestupnosť cievnej steny, čo vedie k úniku tekutiny mimo ciev. Miesto opuchne, je začervenané, práve pre roztiahnuté cievy a rozvinie sa chronický zápal. Chronická urtikária má tiež charakteristiky autoimunitného ochorenia, kedy telo bojuje samé proti sebe," vysvetľuje imunoalergológ Radovan Košturiak. 

Zhoršená kvalita života

Chronická spontánna urtikária postihuje približne 1 až 4 % populácie na Slovensku. Pacient prechádza rôznymi, často pomerne náročnými vyšetreniami, pri ktorých sa hľadá príčina neustupujúcej žihľavky. Pátra sa po tom, aký alergén spôsobil neprimeranú reakciu? Chlad, peľ, chemikália, potravina, skrytá infekcia? Neraz, aj napriek vyšetreniam, sa k žiadnemu jednoznačnému výsledku nedôjde. Práve takáto chronická forma urtikárie je ochorením bez zjavnej etiológie, teda bez zjavnej príčiny ochorenia. V prípade, že sa vie, čo urtikáriu spôsobuje, ide pravdepodobne o špecifickú formu dlhotrvajúcej alergickej reakcie na podnet (napríklad chlad, niektoré potravinové alergény a pod.). Potvrdenie tejto alergickej reakcie si vyžaduje testy. Ak sa ani po testoch nezistí, čo príznaky spôsobuje, ide pravdepodobne o chronickú spontánnu urtikáriu, ktorá si vyžaduje konzultácie s lekárom a nastavenie na liečbu.
„Chronická spontánna urtikária výrazne znižuje kvalitu života pacienta, nejde len o kozmetický problém. Pacient má citlivú pokožku, neustále svrbenie spôsobuje nepohodu a psychické strádanie," upozorňuje profesorka Šimaljaková. 
Svrbenie a telesnú nepohodu sprevádza aj vizuálny problém. Ak sa žihľavka prejaví na viditeľných častiach tela, napríklad na tvári alebo končatinách, pacient sa neraz utiahne do ústrania a izoluje sa zo spoločnosti. 
V chronickej forme sa problém týka približne 50-tisíc Slovákov. Akútna žihľavka sa ako alergická reakcia objavuje v detstve a mladosti. Do chronickej formy prechádza najčastejšie v prípade žien vo veku 25 až 45 rokov. Keďže toto ochorenie je fyzicky aj psychicky nepríjemné, nedá sa ani „kozmeticky" zakryť, býva často problémom aj pre normálny partnerský život.

Liečiť treba nielen symptómy

Ešte stále je zvykom v našich ambulanciách žihľavku zľahčovať. Pri prvých prejavoch urtikárie postupuje všeobecný lekár štandardne, pacientovi ponúkne ako formu pomoci klasické antihistminiká. Pokiaľ ide o alergickú reakciu, príznaky by do krátkeho času mali postupne vymiznúť. Ak však výsev neustupuje ani po šiestich týždňoch, ložiská nemiznú a prípadne sa presúvajú po tele, nejde o typickú alergickú reakciu, ale o dlhodobý problém.
„Chronická spontánna urtikária by sa mala riešiť v špecializovaných imunoalergologických alebo dermatovenerologických ambulanciách," hovorí MUDr. Radovan Košturiak. „Liečiť treba nielen symptómy na pokožke, ale venovať sa aj imunitnému systému, keďže v tomto prípade  môžeme hovoriť o autoimunitnom ochorení."
Príčiny chronickej formy urtikárie sa zvyčajne dlho hľadajú. Pacient podstúpi viacero vyšetrení, ale často s nejasným výsledkom. Dostáva vyššie dávky antihistaminík, kortikosteroidov a ďalších liekov, ktoré tlmia prejavy ochorenia, ale nie vždy s dostatočným úspechom. Často sa obdobia mierneho zlepšenia striedajú so zhoršením stavu. Neraz sa pacient trápi mesiace a roky, pričom sa zvyšuje nepohoda a psychický stres, rovnako ako záťaž z vyšších dávok liekov.

Biologická liečba

Od začiatku tohto roka sa na Slovensku začala pri liečbe chronickej urtikárie využívať biologická liečba. Progresívna starostlivosť o pacientov s týmto ochorením dnes spočíva vo využití modernej biologickej liečby, ktorá sa ukázala byť účinná v úľave od príznakov, najmä svrbenia a opuchu.
Princípom biologickej liečby je primárne zásah do imunitného systému za pomoci látok, ktoré sa bežne vyskytujú v našom tele. „Cieľom biologickej liečby spontánnej urtikárie je blokovať aktivitu žírnych buniek," vysvetľuje doktor Radovan Košturiak. „Práve pri liečbe pacientov s chronickým typom urtikárie dosahujeme vynikajúce výsledky. Indikuje sa pacientom vo vážnom stave a vtedy, ak sa už vyčerpali ostatné možnosti liečby antihistaminikami a kortikoidmi." Keďže je táto liečba pomerne nákladná, poisťovne podrobne skúmajú jej vhodnosť pre každého pacienta.
Biologická liečba teda nie je ovplyvňovanie stavu organizmu chemickými molekulami, ale látkami, ktoré sú produktmi živých organizmov. Tie podnecujú imunitný systém a jeho jednotlivé zložky a vedú tak k zníženiu porúch, respektíve prejavov, ako sú v prípade chronickej spontánnej urtikárie výsev vyrážok, svrbenie a opuch slizníc.

(red)