hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

RUBRIKA ALERGOLÓGIA

Novinky v liečbe prieduškovej astmy

 

prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc.

Klinika pneumológie a ftizeológie LF UK a SZU, Univerzitná nemocnica Bratislava

 

Vďaka médiám máme možnosť poznávať všetky novinky o alergiách a o prieduškovej astme takmer každú jar, kedy sa so zobúdzaním prírody začína aj sezóna alergikov a problémy s dýchaním sa zhoršujú aj astmatikom. Odborníci už viac ako dvadsať rokov vedia, že astma je civilizačnou chorobou, ktorá je zvyčajne celoživotným problémom pre každého postihnutého pacienta.

 

Z ochorenia, ktoré v prvej polovici minulého storočia postihovalo okolo 0,5 % populácie sa stala hrozba postihujúca v niektorých oblastiach sveta až 25 % obyvateľov. Na Slovensku sa počet astmatikov v populácii pohybuje v rozmedzí 3 - 5 %. Potešiteľné je, že vďaka moderným prípravkom a kvalitnej liečebnej stratégii môže absolútna väčšina astmatikov žiť plnohodnotný život prakticky bez obmedzenia. Následkom týchto pozitívnych zmien významne poklesol počet pacientov s astmou v nemocniciach, sú veľkou zriedkavosťou na oddeleniach intenzívnej starostlivosti a ich manažment sa koncentruje predovšetkým v pľúcnych, imuno-alergologických a detských ambulanciách, resp. v ambulanciách všeobecných praktických lekárov.

Základné piliere liečby

K základným pilierom manažmentu astmatika patrí okrem včasného stanovenia diagnózy predovšetkým čo najúčinnejšia liečba s postupným eliminovaním spúšťačov záchvatu v domácom i pracovnom okolí. Vďaka množstvu kvalitných liekov môže odborník - astmológ stanoviť spolu s pacientom plán najvhodnejšej liečby s pravidelným precvičovaním techník inhalácie liekov a samokontroly pacienta, ktorý by sa pre svoje dobro mal naučiť, ako včas rozpoznať symptómy zhoršovania stavu a v najlepšom prípade im predchádzať.

Farmaká používané v liečbe astmy delíme na lieky, ktoré astmu kontrolujú (kontrolóri) a na lieky uvoľňujúce spazmus priedušiek (uvoľňovače). Kontrolóri sú určení na každodenné dlhodobé užívanie s cieľom zastaviť progresiu astmatického zápalu. Uvoľňovače sa používajú iba pri ťažkostiach, zabezpečujú rýchly ústup prieduškového spazmu (bronchospazmu), ale neliečia zápal. Ich zvýšené podávanie je signálom, že astma nie je dobre kontrolovaná (Obr.1.). Po porade s lekárom treba zvýšiť liečbu kontrolórmi.

Antiastmatiká sa môžu podávať inhalačne, perorálne (tabletky, kvapky), alebo parenterálne (vnútrožilne  priamo, alebo vo forme infúzneho roztoku, vnútrosvalovo, alebo podkožne). Inhalačné antiastmatiká sú dostupné vo forme dávkovacích aerosólových inhalátorov spúšťaných tlakom, aktivovaných vdychom, ale aj prostredníctvom práškových inhalátorov. Pre pacientov, ktorí nezvládajú techniku používania jednoduchých prenosných inhalátorov, sú k dispozícii tryskové alebo vlhké nebulizátory na väčšine oddelení v nemocniciach. Hlavnou výhodou inhalačnej liečby je, že sa dostávajú priamo na miesto určenia, do pľúc, čím sa znižujú nepriaznivé vedľajšie účinky v porovnaní s parenterálnou a perorálnou liečbou, ktorá prechádza celým organizmom a až krvnou cestou sa dostáva do pľúc.

Lieky na kontrolu astmy

Najúčinnejším liekom na protizápalovú liečbu astmy sú inhalačné kortikosteroidy (ICS). Ich účinnosť sa môže líšiť v závislosti od typu použitej inhalačnej pomôcky. Pred zvyšovaním dávky ICS dávame prednosť kombinovanej liečbe s dlhodobo účinkujúcimi liekmi rozširujúcimi priedušky (bronchodilatanciami), aby sme obmedzili možnosť tak lokálnych (ústa, hlasivky), ako aj celkových vedľajších účinkov (tvorba modrín, zhoršenie cukrovky, osteoporóza a i.). Ďalšou možnosťou je použitie objemových nadstavcov, ktoré znižujú nahromadenie inhalovanej látky v ústach alebo použitie najmodernejších ICS, ktoré sa aktivujú až v pľúcach a dýchacími cestami prechádzajú v neúčinnej forme. Najpoužívanejšími liekmi do kombinácie sú dlho (8 až 12 hodín) účinkujúce tzv. beta2 mimetiká (beta 2 agonisty, LABA), ktoré sa nemajú používať samostatne, lebo v monoterapii nedokážu ovplyvniť astmatický zápal. Jedným z najstarších bronchodilatancií je teofylín, ktorý má okrem bronchodilatačného aj mierny protizápalový účinok. Používa sa perorálne v prípravkoch s tzv. riadeným uvoľňovaním a doteraz aj ako záchranný vnútrožilný liek pri záchvate astmy. Ďalší liek navrhovaný do kombinácie, modifikátor antileukotriénov, môže napomôcť k zníženiu dávky ICS. Má malý bronchodilatačný efekt, ale môže sa používať ako alternatívna liečba pri ľahkej perzistujúcej astme. Ďalšími možnosťami v kontrolujúcej liečbe sú moderné antihistaminiká, ktoré majú svoje  miesto v liečbe astmatikov s výraznou alergickou zložkou, alebo s inými alergickými pridruženými chorobami. V prípade pacientov s ťažkou nekontrolovanou astmou je nutné použiť systémové kortikosteroidy, ktoré vzhľadom na prechod tráviacom traktom (tablety) a krvným obehom (tablety aj injekcie) spôsobujú pri dlhodobejšom podávaní významné systémové príznaky. Poslednou možnosťou pre pacientov v ťažkou alergickou astmou sú monoklonálne protilátky proti imunoglobulínu E (anti-IgE), ktoré v prísne indikovaných prípadoch umožňujú v liečbe pacientov redukovať až vynechať podávanie systémových kortikosteroidov.

Uvoľňovače a záchranná liečba

Ich úlohou je rýchle uvoľnenie spazmu priedušiek pri zhoršení stavu počas stabilného obdobia, pri akútnych záchvatoch a pri námahou navodenej obštrukcii dýchacích ciest. Najvýraznejšími predstaviteľmi sú krátko účinkujúce beta2 mimetiká (beta2agonisty, SABA), alternatívny, ale menší účinok majú anticholinergiká (ACH), ktoré sa často užívajú aj v kombinácii so SABA. Ako uvoľňovač sa používa aj krátko účinkujúci teofylín a perorálne beta2 mimetiká, ktorých miesto je iba tam, kde astmatici nie sú schopní používať inhalačnú liečbu, ktorá má podstatne menšie vedľajšie účinky.

DO PLôŠKY

Účinnosť komplementárnej a alternatívnej liečby sa v kontrolovaných sledovaniach nepotvrdila a takéto spôsoby liečby by preto nemali by byť náhradou štandardnej liečby.

 

Celková stratégia a taktika antiastmatickej liečby