hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

RUBRIKA OBEZITOLÓGIA

Obezita v číslach

MUDr. Fábryová Ľubomíra, PhD.

Predsedkyňa Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti
Metabol KLINIK, s. r. o.
Ambulancia diabetológie, porúch látkovej premeny a výživy

Obezita je chronické ochorenie, ktoré dosahuje epidemické proporcie. Je jedným z najvýznamnejších celosvetových zdravotníckych problémov nielen v dospelej, ale aj v dospievajúcej a detskej populácii. V súčasnej dobe je najrozšírenejím metabolickým ochorením na svete s trvalo vzostupným trendom výskytu. Aktuálne je dokonca závažnejším problémom ako podvýživa.

 

Situácia vo svete

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) malo v roku 2014 viac ako 1,9 miliardy dospelých osôb nadhmotnosť, z nich 600 miliónov malo obezitu. Obezitou trpí 13 % svetovej dospelej populácie (11 % mužov a 15 % žien) a 39 % (38 % mužov a 40 % žien) má nadhmotnosť. Celosvetový výskyt obezity sa medzi rokmi 1980 a 2014 viac ako zdvojnásobil. Ak budú súčasné trendy pokračovať v nezmenenom tempe, je predpoklad, že v roku 2030 bude celosvetovo až 3,3 miliardy ľudí trpieť nadhmotnosťou alebo obezitou. SZO stanovila pre celý svet cieľ znížiť počet obéznych osôb do roku 2025 na úroveň z roku 2010. Na dosiahnutie tohto cieľa nám ostáva necelých desaťrokov (a už dnes je s veľkou pravdepodobnosťou jasné, že sa tento cieľ nepodarí dosiahnuť).

 

Situácia v Európe

V Európskom regióne (2015) trpelo podľa údajov SZO obezitou 21,5 % mužov a 24,5 % žien. Rovnaká správa SZO uvádza, že výskyt nadhmotnosti v populácii detí do päť  rokov je 12,4 %.

Údaje zo Slovenska

Situácia na Slovensku kopíruje celosvetový trend. Podľa údajov z roku 2012 sa v pásme nadhmotnosti a obezity nachádzajú približne dve tretiny slovenskej dospelej populácie. BMI v pásme obezity má 23,4 % Slovákov, z toho BMI 30 až 35 má 18,32 % dospelej populácie (prevaha mužov), BMI 35 až 40 kg/m2 majú asi 4 % dospelej slovenskej populácie a v pásme morbídnej obezity (BMI > 40 kg/m2 ) je viac ako 1 % dospelej populácie.

Ako definujeme nadhmotnosť a obezitu?

Nadhmotnosť a obezitu definujeme ako abnormálne alebo nadmerné hromadenie tuku, ktoré môže viesť k poškodeniu zdravia. Na klasifikáciu nadhmotnosti a obezity dospelých sa bežne používa jednoduchý index telesnej hmotnosti - Body mass index (BMI). Definujeme ho ako hmotnosť človeka v kilogramoch delených druhou mocninou jeho výšky v metroch (kg/m2). Výpočet je rovnaký pre obe pohlavia, ako aj všetky vekové kategórie dospelých osôb. Je však orientačný, pretože nemusí zodpovedať rovnakému stupňu nadhmotnosti alebo obezity rôznych jedincov.

Nadhmotnosť sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) definuje ako BMI ≥25, obezita ako BMI≥ 30.

Klasifilácia

BMI (kg/m2)

Podhmotnosť

< 18,5

Normálna hmotnosť

18,5 - 24,9

Nadhmotnosť

25,0 - 29,9

Obezita I. stupňa

30,0 - 34,9

Obezita II. stupňa

35,0 - 39,9

Obezita III. stupňa

≥ 40

 

Za hornú hranicu tuku v organizme sa v prípade mužov považuje hranica 20 % celkovej telesnej hmotnosti, pre ženu 25 % celkovej telesnej hmotnosti.

Hruška alebo jablko?

Okrem množstva tuku je dôležité aj jeho rozloženie. Podľa rozloženia tuku rozoznávame dva typy obezity.

Gynoidná obezita (obezita tvaru hrušky) s nahromadením tuku v oblasti stehien a bokov je z hľadiska vzniku srdcovo-cievnych a metabolických komplikácií menej riziková.

Androidnú obezitu (centrálna, brušná, viscerálna, obezita tvaru jablka) charakterizuje  zmnoženie tuku najmä v oblasti brucha), ktorý zohráva dôležitú úlohu pri rozvoji srdcovo-cievnych a metabolických ochorení spôsobených obezitou. Množstvo tuku uloženého v brušnej dutine môžeme zhodnotiť meraním obvodu pása. Muži by mali mať obvod pása pod 94 cm a ženy pod 80 cm. S nárastom obvodu pása narastá aj riziko rozvoja srdcovo-cievnych a metabolických komplikácií.

 

Obvod pása (cm)

Norma

Zvýšené riziko

Vysoké riziko

Muži

< 94

94 - 102

> 102

Ženy

< 80

80 - 88

> 88

 

Čo spôsobuje nadhmotnosť a obezitu?

Mechanizmus rozvoja obezity ešte nie je úplne objasnený, avšak svoju úlohu zohrávajú mnohé faktory. Pri vzniku obezity sa uplatňujú genetické faktory a vplyvy prostredia. Na najjednoduchšej úrovni sa obezita rozvíja ako dôsledok chronickej energetickej nerovnováhy (nerovnováha medzi príjmom a výdajom kalórií). V celosvetovom meradle zvýšene konzumujeme potraviny, ktoré sú bohaté na energiu (vysoký obsah tukov a cukrov), jedávame väčšie veľkosti porcií a súčasne vedieme sedavý spôsob života s nízkou fyzickou aktivitou. V popredí je klesajúca úroveň fyzickej práce súvisiaca s presunom populácie z vidieka do miest, pokles chôdze v prospech jazdy dopravnými prostriedkami, nárastom zariadení pre úsporu práce v domácnosti a nahradenie aktívneho športu televíziou a počítačovými hrami. Skúma sa aj vzťah dostatočnej dĺžky spánku, chronického stresu, zmena črevnej mikroflóry v súvislosti s nárastom hmotnosti. Za základné príčiny rozvoja obezity považujeme aj sociálne, ekonomické, vzdelávacie a kultúrne faktory. Ich vplyv na podporu alebo ochranu proti rozvoju obezity je komplexný a značne sa môže líšiť podľa jednotlivých krajín.

V priebehu života každého jedinca môžeme nájsť tzv. rizikové obdobia pre vznik obezity, počas ktorých sa pravdepodobnosť nárastu hmotnosti výrazne zvyšuje. Medzi takéto obdobia patrí dospievanie (najmä dievčat), obdobie tehotenstva, obdobie po pôrode, dojčenie, menopauza. Pre fajčiarov býva kritické obdobie, keď prestávajú fajčiť. K nadhmotnosti a obezite môže prispievať aj užívanie liekov, ktoré vedú k nárastu hmotnosti. S nárastom hmotnosti súvisia aj obdobia, počas ktorých sa menia stravovacie a pohybové zvyklosti, napríklad nástup do zamestnania, zmena zamestnania, rodinné alebo pracovné problémy, ukončenie športovej činnosti, dlhodobé ochorenie či úrazy.

Funkčné a dysfunkčné tukové tkanivo

Počet tukových buniek je určený už v ranných štádiách života. Avšak nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie môže viesť k zmenám v štruktúre tukového tkaniva (zvýšenie počtu tukových buniek a zväčšenia tukových buniek). Môže dochádzať aj k ukladaniu tukového tkaniva na miestach, kde sa bežne nevyskytuje (lokálna obezita orgánov ako pečeň, pankreas, obličky, srdce, cievy a iné). Súvisí to pravdepodobne s neschopnosťou tukového tkaniva napr. v brušnej oblasti absorbovať ďalší tuk.

Tukové tkanivo už dlhšiu dobu nepovažujeme len za pasívnu zásobáreň energie, ale za metabolicky aktívny orgán so sekréciou rôznych látok. Tukové tkanivo ich vylučuje  podľa toho, či ide o „zdravé" tukové tkanivo (osoby s normálnou hmotnosťou) alebo tzv. dysfunkčné tukové tkanivo (obézne osoby). Dysfunkčné tukové tkanivo obéznych osôb produkuje látky, ktoré podporujú chronický zápal, aterosklerózu a zvyšujú zrážanlivosť krvi.

Zdravotné dôsledky nadhmotnosti a obezity

Obezita je predovšetkým choroba, ktorá významne zvyšuje riziko vzniku ďalších závažných zdravotných ochorení a komplikácií. Zvyšuje výskyt diabetu mellitus 2. typu (cukrovky spojenej so zníženou citlivosťou na inzulín, vysokého krvného tlaku, úmrtnosti na ochorenia kardiovaskulárneho systému (spoločne ich nazývame aj ako metabolický syndróm), zvyšuje množstvo nádorových ochorení a ďalších chorôb. Riziko týchto chorôb sa zvyšuje s nárastom BMI.

Obezita zvyšuje riziko rozvoja ischemickej choroby srdca a cievnej mozgovej príhody  o 33 %, zvýšeného krvného tlaku o 50 % a o 75 % zvyšuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Zapríčiňuje vyššiu chorobnosť a invaliditu, významne zhoršuje kvalitu života a spoločenského uplatnenia obéznych jedincov a skracuje dĺžku života. V roku 2004 bolo s nárastom BMI spojených takmer 2,8 milióna úmrtí, pri kombinácii nárastu BMI so zníženou fyzickou aktivitou sa počet úmrtí zvýšil na šesť miliónov, čo prekonalo mortalitu spojenú s užívaním tabakových výrobkov.

Výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s liečbou obéznych pacientov sú až o 30 % vyššie ako v prípade pacientov s normálnou hmotnosťou. S obezitou súvisia významné priame a nepriame náklady, ktoré významnou mierou zaťažujú zdravotnícky a sociálny systém. V Európe tieto náklady na obezitu tvoria 2 až 8 % rozpočtu na zdravotnú starostlivosť, a toto číslo sa bude zvyšovať s nárastom počtu obéznych osôb.

Boj proti obezite sa tak stáva nástrojom na zníženie výskytu ochorení súvisiacich s obezitou.

 

Ochorenia súvisiace s obezitou

závažné ochorenia srdcovo-cievneho systému - ischemická choroba srdca a infarkt myokardu, ateroskleróza mozgových tepien a cievna mozgová príhoda

závažné metabolické ochorenia - porušená glukózová tolerancia a diabetes mellitus 2. typu, zvýšená hladina cholesterolu a triacylglycerolov v krvi, znížená hladina „dobrého" HDL-cholesterolu

zvýšený krvný tlak

gynekologické problémy - neplodnosť

žlčníkové kamene

niektoré typy nádorov (najmä karcinóm prsníka, prostaty a hrubého čreva)

opakované krátke zástavy dýchania (syndróm spánkového apnoe)

ochorenia pohybového aparátu - zvýšená mechanická záťaž vedie k vzniku artrózy bedrových, kolenných a členkových kĺbov

kožné komplikácie - ekzémy a mykózy, celulitída

psychosociálne komplikácie - spoločenská diskriminácia, nízke sebavedomie, depresie, úzkosti

poruchy príjmu potravy (nočné jedenie, bulímia)

 

Aké sú možnosti liečby?

Liečba obezity (diéta, pohybová aktivita, zmena správania v súčinnosti behaviorálnej terapie, medikamentóznej liečby a bariatricko-metabolickej chirurgie) má širšie ciele ako iba samotný pokles hmotnosti. Zahŕňajú aj pokles rizika a zlepšenie zdravotného stavu. Významný prínos môžeme dosiahnuť aj pri miernom úbytok hmotnosti (5 až 10 % počiatočnej telesnej hmotnosti) a zmene životného štýlu (diétne a režimové opatrenia so zvýšením fyzickej aktivity a zdatnosti). Pozornosť musíme venovať tiež  zníženiu obvodu pása a zlepšeniu telesného zloženia - zníženiu telesnej tukovej hmoty. Dôležitým článkom je prevencia ochorení súvisiacich s obezitou, resp. v prípade, že už sú rozvinuté, prichádza na rad ich dôsledná liečba (cukrovka, krvný tlak, poruchy metabolizmu tukov...). Obezita je chronické ochorenie a dôraz sa kladie na dlhodobé udržanie poklesu hmotnosti.

Liečba účinnými liekmi zameranými na pokles hmotnosti je momentálne veľmi obmedzená. V liečbe obéznych pacientov, ktorí spĺňajú prísne indikačné kritériá je možné použiť operačné riešenie (bariatricko-metabolické výkony).