<div class="search"> <form action="/vyhladavanie" method="post"> <input type="text" name="keyword" value="" /> <input type="submit" value="hľadaj" /> </form> </div>
hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

 

RUBRIKA ROZHOVOR

Osteoporotické zlomeniny

Rizikovým faktorom osteoporózy sú vek a ženské pohlavie. Ochorenie sa však nevyhýba ani mužom. Štatistiky uvádzajú, že osteoporózou je ohrozená každá tretia žena a každý piaty muž nad 50 rokov. Ochorenie vedie k vážnym a neraz komplikovaným klinickým prejavom - osteoporotickým zlomeninám. Viac o téme hovorí ortopedický chirurg MUDr. Peter Maresch z I. ortopedicko-traumatologickej kliniky LF UK a SZU Univerzitnej nemocnice v Bratislave - Ružinove.

 

Koho osteoporóza postihuje najčastejšie?

Osteoporóza sa definuje ako metabolické ochorenie skeletu - kostry. Nie je to daň za starnutie. Starý človek nemusí automaticky mať osteoporózu. Rozlišujeme primárnu a sekundárnu formu. Primárnu definujeme ako takzvanú postmenopauzálnu osteopózu, ktorá je viac-menej fyziologická. Ďalším typom primárnej osteoporózy je presenilná či senilná, teda starecká. Tento fakt poukazuje na vek. Sekundárna osteoporóza zasa vzniká ako dôsledok iného ochorenia - často hormonálneho, napríklad pri poruchách štítnej žľazy - alebo stavu spôsobujúceho výrazné straty kostného tkaniva. Z toho vyplýva, že rizikovým faktorom je vek a ženské pohlavie, hoci ochorenie neobchádza ani mužov. Štatistiky uvádzajú, že osteoporózou je ohrozená každá tretia žena nad 50 rokov a každý piaty muž. Už tieto čísla naznačujú, prečo sa v medicíne osteoporózou stále zaoberáme a je stále aktuálna. Ide totiž o ochorenie, ktoré vedie k závažným klinickým prejavom - osteoporotickým zlomeninám. Cieľom prevencie a liečby osteoporózy je zabrániť vzniku takýchto zlomenín. Naše snaženie teda musíme zamerať na to, aby sa nám osteoporóza nerozvinula, alebo aby sme jej nástup oddialili, a v prípade, že ju máme, aby nevznikali klinické dôsledky - osteoporotické zlomeniny. Napriek všetkým opatreniam a úsiliu, ktoré vynakladajú medzinárodné i domáce zdravotnícke inštitúcie, postihuje toto ochorenie asi 200 miliónov žien a počet ľudí s osteoporózou a tých, ktorí utrpeli osteoporotickú zlomeninu, stále stúpa. Hoci nie je úplne presne jasné prečo, predpokladá sa, že významnú úlohu zohráva vekový faktor. V roku 2010 predstavoval výskyt osteoporotických zlomenín číslo takmer dva a pol milióna. To znamená, že každý deň v súvislosti s týmto ochorením príde k 280 zlomeninám a k 80 úmrtiam denne.

Prečo takýto pacienti umierajú? Ide o následné komplikácie?

Dožiť sa vysokého veku sa dnes považuje vo vyspelom svete za niečo takmer prirodzené, vďaka zvyšovaniu životného štandardu či úrovne a, samozrejme, zlepšeniu zdravotníckej starostlivosti. Perspektíva nárastu obyvateľstva nad 65 rokov - to je obdobie, kedy sa začínajú najviac vyskytovať osteoporotické zlomeniny - hovorí o tom, že v roku 2050 dôjde k viac ako zdvojnásobeniu počtu zlomenín horného konca stehnovej kosti z dnešných približne 2,7 milióna na 6, 5 milióna. Znamená to aj porovnateľné zvýšenie finančných nákladov. Dnes sú finančné náklady na uzdravenie takto postihnutých ľudí len v Európskej úniu 32 miliárd eur a očakáva sa, že v roku 2050 sa toto číslo vyšplhá na 76 miliárd eur. Nič nie je v živote čierno-biele, a tak aj pozitívum v zmysle predlžovania života nesie so sebou rôzne negatíva - čím je človek starší, tým je rizikovejší. Opäť vystupuje do popredia otázka, ani nie tak akého vysokého veku sa človek dožije, ale v akej kvalite. V tejto súvislosti sa často hovorí o závažnej zmene zdravotného stavu takto postihnutého pacienta. V prípade osteoporotických zlomenín ide o takúto závažnú zmenu až v 56 percentách prípadov. A to je viac ako v prípade srdcového infarktu, cievnej mozgovej príhody či karcinómu prsníka.

Ktoré kosti sú osteoporózou najviac postihnuté? A ktoré zlomeniny sú najzávažnejšie?

Najzávažnejšou zlomeninou je zlomenina horného konca stehnovej kosti. Viac ako 50 percent osteoporotických zlomenín prebieha práve v tejto lokalite. Je to zlomenina, ktorá pacienta v prvom rade vyradí z pohybu. Aj napriek tomu, že je správne ošetrená a správne sa rehabilituje. Štatistiky opäť hovoria, že až 30 percent pacientov v takomto prípade umiera do jedného roka. Z rôznych dôvodov sa totiž nedokážu zmobilizovať, aj napriek adekvátnej starostlivosti, a umierajú na následné komplikácie, ako je napríklad zápal pľúc v prípade ležiacich pacientov. Takéto zlomeniny ohrozujú najmä vekovú kategóriu po 70 roku veku. Spomínali sme tragický koniec takýchto pacientov, ale aj z tých zvyšných, ktorí sa zrehabilitujú, sa len 20 percent dostane na úroveň kvality života, akú mali pred úrazom. Možno si nie vždy dostatočne uvedomujeme, aká široká je škála pacientov, ktorí takéto zlomeniny utrpia. Väčšinou totiž aj pred úrazom boli nejako zdravotne hendikepovaní. Pri vzniku osteoporotických zlomenín horného konca stehnovej kosti nehrá úlohu počasie, takýto úraz sa stane väčšinou v domácom prostredí. Problémom, s ktorým sa v prípade takýchto pacientov neraz stretávame, je, že po úraze mnohí z nich rezignujú. Obávajú sa, že budú svojej rodine na ťarchu, myslia si, že ich životná cesta skončila. Psychika robí veľa. Napriek tomu, že takýmto pacientom urobíme taký typ osteosyntézy - zošraubovania a zreparovania zlomenej kosti, alebo im vymeníme kĺb, aby sa na druhý či tretí deň po operácii mohli postaviť, nie vždy sú ochotní zabojovať. My ortopédi sa síce môžeme tešiť, že operácia bola úspešná a pacient od nás odchádza s dobrou prognózou a šancou na uzdravenie, napriek tomu neskôr v štatistikách vyskočia čísla pacientov, ktorý zomreli na komplikácie po utrpení osteoporotickej zlomeniny. Našou úlohou je odoperovať pacienta, postaviť ho na nohy a odovzdať ho do starostlivosti iných odborov, napríklad na rehabilitáciu.

Okrem zlomenín horného konca stehnovej kosti hrozia osteoporotické zlomeniny aj iným kostiam...

Zlomenina horného konca stehnovej kosti sa stáva dominantnou z hľadiska komplikácií, ktoré so sebou prináša. Najčastejšou zlomeninou sú však zlomeniny stavcov - z jednoduchého dôvodu - máme dve stehnové kosti a veľa stavcov. Takéto zlomeniny sa často bagatelizujú. Keď hovoríme o osteoporóze ako o tichom zlodejovi kostí, má to súvis s tým, že osteoporóza nebolí, kým vzniká. Bolia len jej klinické prejavy, zlomeniny. Typický takzvaný guľatý chrbát v staršom veku či pokles výšky poukazujú napríklad na to, že stav chrbtice je už nevyhovujúci a je postihnutá osteoporózou. Krehké stavce sa potom ľahko zlomia a vedú k útlaku hrudných a brušných orgánov a v asi 20 percentách sa môžu podieľať na úmrtí takýchto pacientov. Medzi závažné osteoporotické zlomeniny patrí aj zlomenina predlaktia. Keďže sa ošetruje na rôznych pracoviskách, nemáme k dispozícii presné výsledky. Predpokladá sa však, že práve takýchto zlomenín je najviac. Postihujú prevažne mladšie vekové skupiny, ľudí vo veku okolo 60 až 65 rokov. Vznikajú väčšinou pri relatívne dobrej hybnosti ešte fyzicky aktívneho pacienta, pri páde vonku. Niekedy sa takéto zlomeniny bagatelizujú, nie vždy sa aj zreponované kosti hoja správne, čo vedie k zníženiu hybnosti ruky, niekedy až k poruchám inervácie, s postihnutím mäkkých štruktúr a šliach, čoho dôsledkom je odvápnenie kosti a ďalší rozvoj osteoporózy.

Aké sú rizikové faktory vzniku ostoeporózy?

V zásade ide o dva typy rizík - nezávislé a závislé. Nezávislé nevieme ovplyvniť. Sú to už spomenutý vek a ženské pohlavie, k tomu sa pridáva genetika - výskyt osteoporotickej zlomeniny v anamnéze, niektoré typy ochorení ako reumatoidná artritída. Závislé riziká sú také, ktoré si sami privodíme. V prvom rade riziko osteoporotických zlomenín zvyšuje neaktívny životný štýl a  nedostatok pohybu. Trénované svaly sa totiž v nemalej miere podieľajú na tom, aby kosť ostala zdravá a čo najdlhšie funkčná. Medzi závislé riziká patrí aj nesprávna výživa. A naopak, správnou výživou si zabezpečíme dostatok vápnika a súčasne musíme dbať na to, aby sme mali primeranú hmotnosť. Primeranú preto, že aj neadekvátne nízka váha, podobne ako nadváha, sú rizikovými faktormi osteoporózy. Keď hovoríme o rizikách, nemožno nespomenúť prevenciu pádov. Jej súčasťou je napríklad správna obuv či dobré okuliare, alebo odstránenie prahov a iných prekážok v domácnosti. Nemožno tiež zabúdať na správnu liečbu pridružených ochorení, napríklad vysokého krvného tlaku. Rizikovými faktormi je aj nadmerná konzumácia alkoholu, cigariet a kofeínu.

Z predchádzania týmto rizikám potom zrejme vyplýva aj prevencia osteoporózy.

Presne tak. Ak to zhrnieme, je to zdravý životný štýl s dostatkom pohybu a vhodným cvičením, primeraná hmotnosť, správne stravovacie návyky s dostatkom vápnika v strave a vitamínu D.

Na to, aby telo mohlo syntetizovať vitamín D, potrebuje slnečné žiarenie. Stačí nám aj to, ktoré absorbujeme v zime?

V Strednej a Južnej Európe je dostatok žiarenia na to, aby telo mohlo vyprodukovať dostatok vitamínu D. Samozrejme, závisí to od ročného obdobia a napríklad aj kvality slnečného žiarenia, ale v stredourópskom regióne by sme nedostatkom vitamínu D trpieť nemali. Tí, ktorí svojím oblečením a inou ochranou neumožňujú kontakt tela so slnečným žiarením, by mali užívať syntetický vitamín vo forme výživových doplnkov či liekov. Pokiaľ ide o vápnik, podľa najnovších poznatkov sa za dostatočný považuje jeho denný prívod  okolo 1 200 až 1500 mg a D vitamínu okolo 800 medzinárodných jednotiek. Doteraz sa myslelo, že stačí 400 medzinárodných jednotiek, za posledných asi desať rokov sa za dostatočný považuje vyšší príjem.

 

Kto všetko, akí lekári, osteoporózu liečia? Aká je farmakologická liečba?

Osteoporóza patrí do kompetencie osteológov, ktorí sa zaoberajú diagnostikou a liečbou osteoporózy, a my, ortopedickí chirurgovia, sme remeselníci, ktorí majú zlomenú kosť „opraviť". Práve osteológovia by mali zabezpečiť nielen farmakologickú liečbu, v súčasnosti máme k dispozícii celú škálu moderných preparátov na liečbu osteoporózy, ale mali by, aj spolu s nami ostatnými lekármi, usmerňovať pacientov k tomu, aby viedli štýl života, pri ktorom oddialia nástup osteoporózy a vyhnú sa osteoportickej zlomenine. Respektíve, aby vôbec k takejto zlomenine nedošlo. Zdravý životný štýl a v prípade už rozvinutého ochorenia aj adekvátna farmakoterapia sú predpokladom úspechu.

Zhovárala sa Iva Baranovičová

Foto Valéria Zacharová