hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

 

RUBRIKA RESPIRAČNÉ CHOROBY

Predpokladom úspechu zvládania astmy je zodpovedný prístup

 

Počet pacientov s chronickým ochorením pľúc je na svete i u nás čoraz vyšší. Pre plnohodnotný a aktívny život pacientov s astmou je však dôležité pristupovať k ochoreniu zodpovedne.

 

Kašeľ, sipot, tlak na hrudníku

Príznaky ochorenia - medzi najznámejšie klinické príznaky patria dýchavica, kašeľ, sipot (pískanie na prieduškách pri vydychovaní) a pocit tlaku na hrudníku -, sa objavujú tiež v noci, čo zhoršuje kvalitu spánku. Veľmi dôležité je pátrať po príčinách. Pritom dobre kontrolovaný astmatik môže žiť úplne bez príznakov a obmedzení. Prítomnosť symptómov spôsobuje jednak ochorenie samotné, rovnako ako aj vonkajšie podmienky (peľová sezóna, stres), ale neraz aj neporiadnosť pacientov, ktorí neužívajú lieky pravidelne, alebo ich užívajú nesprávnou inhalačnou technikou, keď sa do pľúc liek nedostane v potrebnom množstve a zostáva v ústach.

Diagnostika astmatických ochorení prebieha najmä pomocou merania pľúcnych funkcií vyšetrením, ktoré nazývame spirometria. Astmu však môžu odhaliť aj iné testy, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na zápaly a alergie. Symptómy astmy napriek množstvu dostupných liekov môžu mnohým pacientom stále pretrvávať, hovoríme o nekontrolovanej alebo čiastočne kontrolovanej astme. Až 41 % pacientov s astmou cíti obmedzenie vo svojich každodenných aktivitách. Musia sa vyhýbať niektorým športom, pobytu v prírode a v dôsledku istých sprievodných javov pociťujú obmedzenia aj v spoločnosti.

 

Prečo treba dodržiavať liečbu?

Veľa pacientov má veľmi slabé povedomie o vedľajších účinkoch liekov a chýba im disciplína v dodržiavaní predpísanej liečby. Príčiny nedodržiavania liečebného režimu sú rôzne, pacienti liekom nedôverujú, obávajú sa nežiaducich účinkov, sami si liečbu upravujú a vynechávajú, keď sa cítia dobre, na užitie lieku zabúdajú. „Stáva sa, že pacienti majú miernu kortikofóbiu, najmä ak si prečítajú množstvo vedľajších účinkov, a je jedno, že patria do kategórie veľmi zriedkavých. Pacientom zvyknem vysvetľovať, že dnes sú k dispozícii moderné lieky, ktoré aj s vedľajšími účinkami predstavujú menšie zlo, ako keby liek neužívali. Neuvedomujú si, že pri liečbe zhoršenej astmy sa do ich organizmu dostávajú oveľa vyššie dávky liekov v porovnaní s tým, keby lieky užívali pravidelne podľa odporúčaní lekára," vysvetľuje MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinická imunologička a alergologička z Centra pre klinickú imunológiu a alergológiuImunoVital v Bratislave.

Neadekvátne liečenie príznakov potom vedie k zhoršeniu zdravotného stavu, k častejším astmatickým záchvatom a väčšej frekvencii návštev v lekárskych ambulanciách. Väčšina lekárov i pacientov si tiež myslí, že stále existuje priestor na zlepšenie a rozšírenie liečebných možností pre pacientov s astmou.

Nad otázkou, prečo je práve v prípade astmy disciplína v liečbe taká dôležitá, sa zamýšľa MUDr. Marta Hájková, CSc., hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu a ftizeológiu, z Kliniky pneumológie a ftizeológie SZU a UN v Bratislave: „Priedušková astma je zápalové ochorenie, ide o istý druh alergického zápalu, ktorý sa dá liečiť kortikoidmi. Aby sme zbytočne nezaťažovali celý organizmus a aby kortikoidy necirkulovali v celom tele, podávajú sa inhalačnoui cestou  a pôsobia priamo v mieste alergického zápalu, teda v prieduškách. Kortikoidy, ako kľúčové lieky v liečbe astmy potlačia príznaky ochorenia. Ťažší astmatici potrebujú tiež lieky na rozšírenie priedušiek, dokonca sú k dispozícii preparáty, ktoré obsahujú obe zložky. Nástup účinku je veľmi rýchly, zvyčajne do piatich minút a pôsobia 12 až 24 hodín. Ak sú pacienti disciplinovaní, nemusia mať žiadne príznaky, a môžu sa venovať akýmkoľvek aktivitám. Paradoxom je, že máme veľmi dobré lieky, ale aj svetové štatistiky hovoria, že až 60 % pacientov nedodržiava liečbu pravidelne. Napríklad aj preto, že im liečba zaberá, neinhalujú každý deň. Stačí potom, aby sa pridružila infekcia alebo vyššia miera stresu, ochorenie sa môže zhoršiť."

Pri astme je veľmi dôležitá voľba najvhodnejšej liečby, stratégie dávkovania a inhalačnej pomôcky na základe individuálnych potrieb pacientov. Manažment pacienta by mal byť podporený cieleným vzdelávaním zameraným na to, aby sa programovo vyhýbal rizikovým faktorom, dodržiaval liečebný režim a nácvik inhalačnej techniky. Dostupnosť farmakologickej liečby prináša pacientom rýchlu úľavu a veľkú šancu na plnohodnotný život s astmou. Postupne sú k dispozícii stále účinnejšie lieky, ktoré majú pohodlné dávkovanie iba raz denne a vývoj sa nezastavil ani pri inhalačných pomôckach, ktoré sú čoraz sofistikovanejšie a umožňujú jednoduchú a nenáročnú aplikáciu účinnej dávky liekov.

 

Pacientov s astmou pribúda

Napriek mnohým liečebným možnostiam sa výskyt astmy po celom svete zvyšuje. Zatiaľ čo dnes astmou globálne trpí 300 miliónov ľudí, pričom asi 18-tisíc z nich ročne na astmu zomrie. Prognózy hovoria, že v roku 2025 sa počet astmatikov zvýši až na 400 miliónov. Dôvodom sú na jednej strane zvýšené predispozície alergických reakcií, ale i stále narastajúca urbanizácia po celom svete. „Na rozvoji astmy sa okrem genetickej predispozície a prostredia, v ktorom žijeme, podieľa aj to, že deti v rodinách s menším počtom súrodencov nie sú vystavené infekčným ochoreniam, a tým pádom sa ich imunita nedostatočne stimuluje," vysvetľuje MUDr. Katarína Bergendiová, PhD. Najviac pacientov s astmou v súčasnosti žije v Severnej a Južnej Amerike, v Austrálii či vo Veľkej Británii, nárast počtu ľudí s astmou sa však predpokladá i pre región Strednej a Východnej Európy a Ruska, najmä kvôli sťahovaniu obyvateľstva do miest a nárastu spotreby cigariet, najmä v Rusku.

 

Dá sa astma vyliečiť?

Výrok „vyliečený astmatik" berú lekári zvyčajne s rezervou. „Ak už raz pacientovi astmu diagnostikovali, teda potvrdilo sa, že astmatická reakcia na určitý podnet zvonku už prebehla, je pravdou, že ak v priebehu dvoch rokov mal dobré výsledky, netrpí sezónnymi výkyvmi a mohli sme s liečbou skončiť, neznamená to, že niekedy v živote sa s týmto ochorením už nestretne alebo nebude mať napríklad nejakú nevhodnú reakciu na koži či potravinovú intoleranciu," hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc. „Okrem dostatočnej fyzickej aktivity by si mal pacient s astmou dať pozor aj na stravovanie, najmä na potraviny, s ktorými mal v minulosti zlé skúsenosti." Aj podľa profesora MUDr. Petra Pružinca, CSc., prednostu Ústavu klinickej imunológie, alergológie a orgánových transplantácií SZU je charakteristické, že deti s problémami s alergiou môžu napríklad po puberte mať zdanlivo prestávku: „V tom období nemajú žiadne symptómy, potom, v mladšom dospelom veku, začnú problémy s astmou. Máme dokonca pacientov, ktorí v päťdesiatke prídu s príznakmi alergickej nádchy a o rok im diagnostikujeme a potvrdíme astmu. Astma sa však dá dobre liečiť, len človek musí byť disciplinovaný."

 

V zdravých pľúcach zdravý duch

V minulosti a žiaľ, v niektorých prípadoch aj dnes, sa mnohí rodičia detí s astmou dožadujú oslobodenia od telesnej výchovy, pretože sa obávajú, že pohyb by ich ratolestiam mohol napríklad vyvolať aj astmatický záchvat. „Opak je pravdou," dôvodí doktorka Katarína Bergendiová. „Ak sa pacient nehýbe, dostáva sa do bludného kruhu. Pocit dýchavice má totiž dieťa či dospelý pacient nielen z dôvodu bronchiálnej astmy, ale aj preto, že nemá kondíciu. Takže už pri minimálnej námahe a fyzickej záťaži je dýchavičný. Fyzická aktivita a postupne sa zvyšujúca fyzická námaha môžu ochoreniu prospieť, a klinický stav sa môže astmatikovi zlepšiť."

Netreba sa pritom vyhýbať ani pravidelnej športovej aktivite, naopak. Trénovaním sa pľúca astmatika udržiavajú v dobrej kondícii. Trénovať ich však treba postupne, aby si zvykli na fyzickú záťaž. Vďaka fyzickým cvičeniam a športu sa nielenže posilňuje svalový korzet, teda trénujú sa svaly chrbta a medzirebrové svaly, ale má to potom vplyv aj  na správne pľúcne funkcie.

A aké športy sú pre astmatikov vhodné? Logicky tie, ktoré prispievajú k dobrej kondícii tela aj pľúc samotných, a nevhodné tie, ktoré by mohli pôsobiť negatívne. „Nevhodným pre astmatika je napríklad potápanie, kde by sa súčasne mohlo vyskytnúť viac spúšťačov dýchacieho záchvatu. Už len samotné použitie dýchacích zmesí spojené s fyzickou aktivitou a jemnou fóbiou z obmedzeného priestoru môže vyvolať záchvat," hovorí odborníčka. „Potápanie je totiž pre astmatika až 40-krát nebezpečnejšie ako futbal alebo beh. Podobne môže byť pre astmatika problémom pobyt vo vysokohorskom prostredí, najmä ak pacient nie je trénovaný, riedky studený vzduch by mohol aj v prípade, že je pacient dobre nastavený na liečbu, vyprovokovať záchvat. Veľmi vhodné sú naproti tomu vodné športy. Bezprostredne nad hladinou vody je totiž menej alergénov a peľov ako inde v ovzduší, vďaka čomu má pacient menej klinických príznakov. Počas zimného obdobia je vhodné lyžovanie a vzhľadom na zameranie na správne dýchanie tiež joga a podobné dýchacie cvičenia."

Ak športovec, či rekreačný alebo vrcholový, dodržiava liečebný režim, športovanie môže veľmi dobre zvládať. „Súčasťou stratégie je pravidelná inhalačná liečba, ktorá, ak na ňu pacient dobre reaguje, dokonca umožňuje znížiť dávky kortikoidov alebo kombinovanej protizápalovej liečby na minimálnu dávku. V alergickej sezóne odporúčame vyhnúť sa kontaktu s peľom, netrénovať napríklad v strede mesta, kde je zvýšená koncentrácia smogu a ďalších alergénov v ovzduší. Po tréningu sa odporúča osprchovať a umyť vlasy, aby si pacient zmyl všetky alergény z tela.

 

(red)