hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

Priedušková astma

prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc.

Prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti

Odborne asthma bronchiale je chronickým zápalom dolných dýchacích ciest s účasťou buniek a pôsobkov navodzujúcich zvýšenú vnímavosť a precitlivenosť (hyperreaktivitu) priedušiek na okolité prostredie.

Aj keď je astma dedičná, nie každé dieťa narodené astmatikovi musí mať astmu. Pri postihnutí obidvoch rodičov pravdepodobnosť vzniku alergií a astmy u dieťaťa stúpa. Ochorenie zapríčiňuje porucha vo viacerých génoch, ale jej prejavy závisia od kvality okolia, ktoré každý z nás významne ovplyvňuje, preto astmu považujeme za civilizačnú chorobu. Už počas vývoja plodu v tele matky má negatívny vplyv fajčenie, alebo pobyt gravidnej ženy vo fajčiarskom prostredí, nezdravý životný štýl, stres, či depresie. Po narodení sa pridružujú ďalšie negatívne faktory, z ktorých najdôležitejšie je nedojčenie dieťaťa. To môže spôsobiť, že matka neposkytne dôležité ochranné faktory pre imunitu vyvíjajúceho sa potomka ešte predtým, než ich získa sám.

Riziká rozvoja ochorenia

Riziko vzniku alergie významne zvyšuje príliš časté vynucovanie podávania antibiotík pri banálnych vírusových infekciách, ktoré narušujú prirodzené vytváranie imunity, potláčajú prirodzenú bakteriálnu flóru v črevách a vo vagíne. Riziko vzniku alergických ochorení a prieduškovej astmy v prípade jedincov s genetickými vlohami zvyšuje nadmerná, až „sterilná” hygiena, pri ktorej detský organizmus nemá šancu vytvoriť si vlastné ochranné mechanizmy proti infekciám. Prehnaná starostlivosť môže viesť k nedostatku pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu. Prispieva tiež zariadenie domácností vytvárajúce podmienky pre množenie roztočov a plesní, nedostatočné vetranie domácností a vysávanie kobercov i čalúneného nábytku v bytoch.

Zápal, spazmus, dýchavica

Zápal súvisiaci s astmou sa výrazne líši od zápalu pri infekčných chorobách a preto má aj rozdielny spôsob liečby. Neliečený, alebo nedostatočne liečený astmatik trpí na dramatické, záchvatovité sťaženie dýchania, ale medzi jednotlivými záchvatmi kašľa, dýchavice a piskotmi spočiatku nemusí mať žiadne ťažkosti. Ak sa však ochorenie  nedostatočne lieči, poškodzovanie priedušiek postupuje až k trvalým zmenám, k zhoršeniu priechodnosti dýchacích ciest, k pocitu nedostatku vzduchu až k dychovej tiesni. Záchvaty sa môžu objaviť kedykoľvek pri kontakte s vyvolávajúcimi príčinami (spúšťačmi), ale najčastejšie bývajú v noci a nad ránom pri prebudení. Cez deň ich môže provokovať aj bežná fyzická námaha, napr. chôdza do schodov. Pacient nedokáže vzduch vydýchnuť von z pľúc a aby prekonal zhoršenú priechodnosť (obštrukciu) dýchacích ciest, zostáva viac v nádychu (v inspirácii). Jeho hrudník je potom aj pri pokojnom dýchaní nadmerne nafúknutý (hyperinflácia). Zvýšená námaha pri dýchaní a hyperinflácia umocňujú pocit dusenia (dýchavicu).
Hoci je bezprostrednou príčinou astmatického záchvatu kŕč (spazmus) hladkých svalov priedušiek, v liečbe nie sú postačujúce iba uvoľňujúce lieky (bronchodilatanciá). Dnes vieme, že tieto lieky iba rozširujú priedušky, ale samotný zápal pri astme dlhodobo neliečia. Na zúženom priesvite priedušiek sa okrem stiahnutých hladkých svalov podieľa opuch sliznice a zvýšená produkcia väzkého hlienu, ktorý priedušky upcháva. Príčinou je precitlivenosť organizmu voči rôznym podnetom (pele a iné alergény, infekcia, vlhko, chlad, výfukové plyny, cigaretový dym), ktoré zápal spúšťajú. Liečba astmatikov je preto podmienená potlačením zápalu s takou kontrolou stavu, pri ktorých nie sú potrebné takzvané úľavové lieky, alebo ich použitie je iba minimálne.

Inhalačná liečba

Základom liečby prieduškovej astmy je inhalačná liečba, pri ktorej sa lieky pomocou prenosných inhalačných aplikátorov, vdychujú cez ústnu dutinu a nosohltan priamo do priedušiek. Liečivo sa pri významne nižších dávkach dostáva na miesto určenia. Lieky, ktoré potláčajú zápal (protizápalové lieky) priamo zasahujú do chorobného procesu. Liekom prvej voľby sú inhalačné kortikosteroidy, ktoré sú účinné v prieduškách a aj pri dlhodobom podávaní sú aj bezpečné. Obava z vedľajších účinkov je pri moderných prípravkoch bezdôvodná, lebo v dlhodobých liečebných režimoch sa používajú kombinované inhalačné lieky, ktorých účinnosť sa vzájomne zosilňuje. Ak sa užívajú dostatočne dlhý čas, navodia bezpríznakový stabilizovaný stav, ktorý nazývame dobre kontrolovanou astmou. Stabilizovaný, dobre liečený pacient má potom pocit, že už je zdravý a ďalšie pokračovanie liečby  považuje za zbytočné. Predčasné vynechanie liečby však opäť spúšťa zápal s poškodzovaním priedušiek a záchvatmi, preto liečba musí byť neprerušovaná a dlhodobá.

Dobrý manažment liečby

Významným pomocníkom pri záchvatoch sú uvoľňujúce lieky, ktoré pomáhajú pacientovi od bezprostredných príznakov predovšetkým tým, že uvoľňujú kŕčovité stiahnutie priedušiek. V liečbe astmy majú nezastupiteľné miesto, ale nie sú vhodné na pravidelné a dlhodobé užívanie, pri ktorom klesá ich účinnosť. Majú sa používať iba pri ťažkostiach ako úľavové alebo záchranné lieky. Rýchle oslobodenie od kašľa, pískania a dýchavice vedie pacienta k predstave, že tento liek mu postačuje, užíva ho viac, ako je potrebné a protizápalový liek považuje za zbytočný, čím sa postará o ďalšie zhoršovanie svojej astmy. Preto je pri riadení liečby prieduškovej astmy mimoriadne dôležitá spolupráca s lekárom, ktorý by mal vysvetliť astmatikovi podstatu jeho choroby, zostaviť s ním plán bežnej liečby a viesť ho ku kontrole svojho stavu, aby sa odhalili vyvolávajúce príčiny. I keď kompletné odstránenie všetkých spúšťačov nie je vždy možné (peľ, úplná likvidácia roztočov, výfukové plyny, zmeny počasia), viaceré z nich sú pri pochopení rodiny a okolia možné. Pomáha odstránenie stresových situácií, zmena životosprávy, zmena pracovného prostredia, presťahovanie do iného bytu alebo do inej oblasti. Počas kritických období by mal astmatik mať možnosť opustiť prostredie, v ktorom mu vznikajú záchvaty, čo je aj základom úspechu doplnkovej klimatickej liečby. Astma je celoživotným ochorením, ktorého podstatou je preladenie celkovej imunitnej odpovede organizmu, ale dobre nastavený astmatik nemusí mať žiadne denné ani nočné ťažkosti, ani záchvaty, nie je obmedzovaný pri fyzickej námahe, lebo jeho pľúcne funkcie sú v medziach normy rovnako, ako u zdravého človeka. Najlepším partnerom v liečbe astmy je dobre poučený a spolupracujúci pacient. Pri správnom užívaní liekov nemá žiadne nežiaduce účinky a nepotrebuje záchrannú (úľavovú) liečbu. Lekára navštevuje iba pri predpisovaní liekov a kontrole správnosti liečby. Pri dnešných možnostiach by žiadneho astmatika nemalo jeho ochorenie obmedzovať.