hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

RUBRIKA CIEVNA MOZGOVÁ PRÍHODA

Rozpoznajte včas príznaky cievnej mozgovej príhody

prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO

 

Už rok beží na Slovensku kampaň Čas je mozog. Jej cieľom je zvyšovať povedomie o cievnej mozgovej príhode. Pacientska organizácia Sekunda pre život v spolupráci s neurológmi a Asociáciou záchrannej zdravotnej služby však okrem informačnej kampane chce zmeniť aj systém manažmentu pacientov s cievnou mozgovou mŕtvicou tak, aby mal každý pacient rovnakú šancu na liečbu v čo najkratšom čase.

Čas ako rozhodujúca veličina

Na Slovensku ročne pribudne až 11-tisíc pacientov, ktorých postihne cievna mozgová príhoda. Rozsiahlou edukáciou verejnosti sa podarilo zvýšiť počet pacientov, ktorí včas rozpoznali príznaky toho závažného ochorenia a vyhľadali prvú pomoc. Aj vďaka tomu bolo v minulom roku liečených 1670 pacientov, čo je o 410 pacientov viac ako v roku 2016. Pri cievnej mozgovej príhode pritom rozhoduje čas. Limit pre podanie akútnej liečby je štyri a pol hodiny a mechanické odstránenie krvnej zrazeniny je možné do ôsmich hodín od prvých príznakov.

 

Potrebujeme nový manažment pacietov

Už rok sa kontinuálne rôznymi aktivitami snažíme zvyšovať povedomie verejnosti o symptómoch mozgovej príhody, ako je ochrnutie končatín, poklesnutie ústneho kútika a porucha reči, práve preto, aby pacienti volali pomoc včas. Rovnako je však možné získať cenné minúty pri záchrane života aj optimalizáciou manažmentu pacienta v rámci jeho zdravotnej starostlivosti. Aj preto sme v  spolupráci s neurológmi na čele s profesorkou Zuzanou Gdovinovou a prezidentom Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matejom Polákom ešte v minulom roku apelovali na Ministerstvo zdravotníctva SR a poukazovali na nevyhnutnosť optimalizovať manažment pacienta s cievnou príhodou. Už koncom leta minulého roka bol vypracovaný odborný dokument, ktorým má na Slovensku vzniknúť 43 iktových centier. Tento dokument prebehol riadnym pripomienkovým konaním a odvtedy čaká na podpis ministra," hovorí Richard Fides z pacientskej organizácie Sekunda pre život. Táto organizácia sa bude aj naďalej snažiť o čo najrýchlejšie uvedenie tohto dokumentu do života tak, aby sa Slovensko dostalo v manažmente pacientov s cievnou príhodou na rovnakú úroveň ako vyspelé európske krajiny. Dokument, na základe ktorého má na Slovensku vzniknúť 43 iktových centier, čaká na podpis na Ministerstve zdravotníctva SR.

 

Neobchádza ani mladých

Cievna mozgová príhoda je závažné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva nedokrvením alebo krvácaním do mozgu. Ročne u nás postihne viac ako 11-tisíc pacientov. Zároveň je to najviac invalidizujúce ochorenie. Na lôžko pripúta až tretinu pacientov, ktorí potrebujú po zvyšok života opatrovateľskú starostlivosť. Mnohí z nich sa učia opäť rozprávať či chodiť. Už dávno neplatí, že je to ochorenie týkajúce sa len ľudí vo vyššom veku. Žiaľ, aj u nás v ostatnom období postihuje mladšie ročníky vo veku od 20 do 44 rokov. V minulom roku utrpelo mozgovú mŕtvicu 341 pacientov vo veku 20 až 44 rokov, čo je o 52 pacientov viac ako v roku 2016. Na toto ochorenie zomiera dvakrát viac ľudí ako na srdcový infarkt. Každý deň zomrie na mŕtvicu štrnásť ľudí. Každá dvanásta žena a každý jedenásty muž na Slovensku tomuto ochoreniu podľahnú. V prepočte zomrie na cievnu mozgovú príhodu každý desiaty Slovák.

„Závažným rizikovým faktorom už nie je len vysoký krvný tlak či cholesterol, ale celkový životný štýl, fajčenie a málo pohybovej aktivity. To má za následok, že mozgová mŕtvica si vyberá stále mladších a mladších ľudí. Takmer štvrtine pacientov bola zistená atriálna fibrilácia srdcových predsiení, ktorú môžeme považovať za jedno z najzávažnejších rizikových faktorov vzniku cievnej mozgovej príhody," hovorí prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO, prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ a UN L. Pasteura v Košiciach, predsedníčka cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti. Atriálnu fibriláciu pritom môže odhaliť EKG alebo nepravidelný pulz.

 

Záchranky by mali fungovať jednotne

V záujme čo najskoršej liečby pacienta po spozorovaní prvých príznakov mozgovej mŕtvice je dôležité, aby pacient okamžite kontaktoval linku 155. „Jednotlivé záchranky sa už niekoľko rokov snažia užšou spoluprácou s nemocnicami skrátiť čas trvajúci od privezenia pacienta záchrankou do nemocnice po podanie liečby. Niektoré menšie nemocnice (napríklad v Komárne, Skalici, Liptovskom Mikuláši alebo Levoči) už dosahujú výsledky porovnateľné s najlepšími krajinami v západnej Európe, a to najmä vďaka úzkej spolupráci nemocnice a záchranky. Najdôležitejšia sa ukazuje tzv. prenotifikácia, teda informovanie nemocnice ešte pred tým, ako záchranka pacienta s cievnou mozgovou príhodou do nemocnice privezie. Vďaka prenotifikácii sa nemocnica môže vopred na diagnostiku a liečbu pacienta pripraviť, čím sa šetrí čas. V súčasnosti sa snažíme skúsenosti z týchto menších nemocníc aplikovať na celonárodnej úrovni," hovorí PhDr. Matej Polák, prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby združujúcej záchranky na Slovensku. Nie všetky záchranky však fungujú rovnako, a preto bude dôležité, aby bol systém prednemocničnej zdravotnej starostlivosti nastavený tak, aby bola pacientovi čo možno najrýchlejšie od vzniku prvých príznakov cievnej mozgovej príhody podaná dostupná liečba.

 

Čas je mozog

Keď sa pacient dostane do nemocnice, to, o akú mozgovú príhodu ide, sa dá rozpoznať až CT vyšetrením mozg. Odhalí, či ide o ischemickú alebo krvácavú cievnu mozgovú príhodu. Od toho sa potom odvíja liečba. Pokiaľ ide o uzáver cievy - nedokrvenie, v súčasnosti existujú dve možnosti adekvátnej liečby. Spočívajú buď v rozpustení krvnej zrazeniny preparátom, ktorý sa podáva vnútrožilovo, alebo v mechanickom odstránení trombu. „V oboch prípadoch hrá opäť dôležitú úlohu čas. Časový limit pre podanie akútnej liečby je štyri a pol hodiny a mechanické odstránenie trombu môžeme vykonať do ôsmich hodín od prvých prejavov cievnej príhody. Času je skutočne málo a od neho závisí, akú bude mať pacient šancu vrátiť sa do života. Od času závisí, nakoľko bude dostupná liečba úspešná. A preto je dôležité, aby naďalej pokračovala osveta o symptómoch cievnej mozgovej príhody cez kampaň Čas je mozog, ale rovnako je dôležité, aby bol optimalizovaný systém manažmentu pacienta v rámci nemocničnej a prednemocničnej starostlivosti tak, aby pacient nestrádal drahocenné minúty," hovorí MUDr. Matej Vozár, primár Oddelenia rádiológie SÚSCCH, a. s. v Banskej Bystrici.

 

Poznáte príznaky cievnej mozgovej príhody?

Rovnako ako pri mozgovej príhode, tak aj pri srdcovom infarkte, ide o prerušenie krvného zásobovania, teda znepriechodnenie ciev zapríčinené krvnou zrazeninou alebo o prasknutie cievy. Cievna mozgová príhoda, porážka či odborne iktus, je jedným z najväčších zabijakov dnešnej doby. Vo svete je treťou najčastejšou príčinou úmrtia. Dochádza k nej pri prerušení toku krvi do niektorej časti mozgu. Krv privádza do mozgu nevyhnutné živiny a kyslík. Hoci mozog tvorí len dve percentá z hmotnosti ľudského tela, spotrebuje viac ako dvadsať percent kyslíka. Mozog je nesmierne energeticky náročný orgán. Bez prívodu kyslíka vydržia neuróny - mozgové bunky len asi päť minút. Potom začínajú odumierať.

 

Ischemická alebo hemoragická cievna mozgová príhoda

Pri ochorení, akým je cievna mozgová príhoda, dochádza k ložiskovému poškodeniu mozgového tkaniva. „K poškodeniu môže dôjsť buď v dôsledku nedokrvenia, vtedy hovoríme o ischemickej mozgovej príhode, alebo v dôsledku krvácania, vtedy ide o hemoragickú cievnu mozgovú príhodu. K nedokrveniu dochádza buď zúžením alebo uzáverom cievy, ktorá zásobuje mozog a pri krvácaní ide o prasknutie cievy alebo cievnej výdute, aneuryzmy. Príhody, kedy dochádza k nedokrveniu, predstavujú asi 80 percent a zvyšok sa radí do kategórie krvácavých príhod," hovorí profesorka Zuzana Gdovinová.

 

„Čím skôr sa obnoví prietok v postihnutej
cieve, tým väčšiu šancu má pacient
na obnovu funkcie jeho mozgu."

 

Pri ischemických cievnych príhodách, kedy sa cieva zúži či uzavrie, je dôležité zasiahnuť včas. „Od toho, ako rýchlo sa obnoví prietok v cieve, závisí, ako sa pacient uzdraví. Čím skôr sa prietok obnoví, tým je väčšia nádej, že pacient ostane bez akýchkoľvek komplikácií," dôvodí profesorka Gdovinová. Aj preto má kampaň názov Čas je mozog. Aby sa pacient dostal k lekárovi včas, je v prvom rade dôležité, aby samotný pacient a jeho okolie správne rozpoznali, že ide o cievnu mozgovú príhodu. „Medzi najčastejšie príznaky patria poruchy reči, teda to, že pacient nevie rozprávať alebo nerozumie reči, ochrnutie končatín na jednej strane tela a pokles ústneho kútika. Pridružiť sa môže aj porucha zraku, dvojité videnie, bolesti hlavy, problémy s prehĺtaním, ale niekedy môže pacient hneď upadnúť do bezvedomia. Preto je nanajvýš dôležité, aby prišiel za lekárom včas a súčasne aj to, aby okolie vedelo príznaky včas rozpoznať."

 

Prevencia alebo čo môžeme urobiť samy?

Predovšetkým identifikovať rizikové faktory a tak sa cievnym mozgovým príhodám snažiť predchádzať. Rizikové faktory, ktoré môžeme ovplyvniť sú:

 

  • Vysoký krvný tlak

Trvalo vysoký tlak na cievy môže viesť k poškodeniu cievnych stien s následkom prasknutia. Podľa profesorky Gdovinovej ide o najzávažnejší rizikový faktor cievnych mozgových príhod. Za rizikový tlak krvi považujeme tlak krvi, ktorý opakovane dosahuje hodnoty nad 140/90 mg Hg. „Problémom je, že aj keď sa pacienti na vysoký krvný tlak liečia, nie vždy sa liečia dôsledne a dlhodobo. Tragédiou potom je, keď s cievnou príhodou prichádzajú do nemocnice aj mladí ľudia, ktorí by sa jej mohli vyhnúť, ak by sa správne liečili,"  hovorí profesorka Zuzana Gdovinová. Vysoký tlak krvi sa označuje za tichého zabijaka, často o ňom pacient ani nevie. Aj preto je z hľadiska prevencie dôležité pravdiedlné domáce meranie krvného tlaku.

 

  • Porucha metabolizmu krvných tukov

Medzi závažné rizikové faktory patrí tiež vysoká hladina cholesterolu, pričom problémom je predovšetkým nízka hladina tzv. dobrého cholesterolu (HDL). Následok porúch metabolizmu tukov a zvýšenej hladiny tzv. zlého (LDL) cholesterolu je kôrnatenie ciev (ateroskleróza), čo riziko mŕtvice zvyšuje. Spôsobuje ju ukladanie tukov a vápnika do ciev s následným zúžením priesvitu ciev. Riziko rastie s vekom a možno proti nemu bojovať zdravým životným štýlom, predovšetkým zdravou stravou a dostatkom pohybu.

 

  • Porucha srdcového rytmu

Podľa profesorky Gdovinovej asi dvadsať percent mozgových príhod treba pripísať na vrub porúch srdcového rytmu, kam patrí aj fibrilácia predsiení. Pritom platí, že ľudia, ktorým bije srdce nepravidelne, majú až päťnásobne vyššie riziko cievnej mozgovej príhody. Fibrilácia srdcových predsiení môže viesť k tvorbe krvných zrazením v srdci, odkiaľ sa uvoľnia priamo do mozgu, kde vytvoria prekážku v cieve a  určitá časť mozgu sa prestane kyslíkom zásobovať. Na liečbu aj pri predchádzaní cievnej mozgovej príhody sa okrem iného používajú prípravky na riedenie krvi, tzv. antikoagulačná liečba.

 

  • Cukrovka

Zvýšená hladina krvného cukru poškodzuje krvné cievy v mozgu aj v srdci. Ak sa k cukrovke pridruží zvýšený tlak krvi, riziko mŕtvice sa zdvojnásobuje. Cukrovkári, ktorí majú diabetes viac ako desať rokov, majú dokonca riziko cievnej mozgovej príhody zvýšené trikrát. Rýchlym rozvojom aterosklerózy a zanášaním ciev v dôsledku usadzovania tukových aterosklerotických plátov v cievach sú ohrození aj mladší pacienti s cukrovkou. Prevenciou je opäť zdravý životný štýl, ktorým sa dá ochoreniu na diabetes predchádzať alebo ho aspoň oddialiť.

 

  • Fajčenie

Toxické látky prítomné v cigaretovom dyme poškodzujú steny ciev, ovplyvňujú kvalitu a priesvit ciev a zdvojnásobujú riziko cievnej príhody. Fajčenie navyše zvyšuje zrážanlivosť krvi a tým aj riziko tvorby krvných zrazenín. Krv fajčiara je tiež menej okysličená ako krv nefajčiara.

 

  • Obezita

Významný rizikový faktor cievnych mogových príhod. Súvisí s cukrovkou aj poruchou metabolizmu tukov a tiež s vysokým krvným tlakom. Ak presiahne Body Mass Index hranicu 25, kedy hovoríme o nadváhe, mal by človek začať meniť svoj životný štýl.

 

  • Nadmerný konzum alkoholu

Nadmerná konzumácia alkoholu zvyšuje riziko viacerých civilizačných ochorení, vrátane vysokého krvného tlaku, obezity a tiež diabetu, pričom hrozbu, že pacient dostane mozgovú príhodu približuje v priemere o päť rokov.

 

Riziko cievnej príhody môže tiež zvýšiť užívanie hormonálnej antikoncepcie, najmä ak sa spojí s fajčením, obezitou a zvýšenými hodnotami krvného tlaku.

 

(red)