hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

 

RUBRIKA ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Tému prináša Dôvera

Slováci sú unavení. Viac ako polovica má vyčerpaný organizmus

Viac ako polovica Slovákov má vyčerpaný alebo veľmi vyčerpaný organizmus. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu na vzorke 852 ľudí z celého Slovenska, ktorý pre zdravotnú poisťovňu Dôvera v júli a auguste 2016 vypracoval Inštitút stresu.

 

Až tretina Slovákov sa nevie so stresom vyrovnať

Zvýšenému stresu sa pravidelne vystavuje až sedem z desiatich Slovákov. Žijeme v hektických časoch, neraz veľmi dynamický život. Pokým sú naše vlastné adaptačné mechanizmy funkčné, a vieme oddychovať aj aktívne relaxovať, je všetko v poriadku. Horšie je, ak stres zvládať nedokážeme. Nielenže ho pocítime na vlastnej psychike, ale prejaviť sa môže aj prostredníctvom telesného diskomfortu. Najčastejším dôsledkom nadmerného stresu sú ochorenia srdcovo-cievnej sústavy alebo môže mať negatívny vplyv na ochorenia pohybového aparátu.

 

Zvýšenú únavu pritom prieskum odhalil aj v najmladšej vekovej skupine - medzi 18- až 29-ročnými ľuďmi. Boli na tom najhoršie, hneď za najstaršou vekovou kategóriou nad 65 rokov. Najmenej vyčerpaní sú ľudia, ktorí sa vedia efektívnejšie vyrovnať so stresovými situáciami a ktorí netrpia bolesťami a inými telesnými problémami. Ľuďom, ktorým bola zistená zvýšená únava (vyčerpanosť), prieskum odhalil aj vysoký alebo dokonca veľmi vysoký telesný stres a zníženú stresovú odolnosť. „Vo vzťahu medzi indexom únavy a stresovou odolnosťou je priama úmera. Teda o čo je organizmus v lepšej kondícii, tým je odolnejší voči stresu," hovorí vedúci Inštitútu stresu Mgr. Karol Kováč, PhD. „Index únavy poukazuje na to, v akom stave je organizmus, do akej miery je vyčerpaný. Istá miera stresu je normálna a prirodzená, dokonca povzbudivá a motivujúca a prispieva k vyššej adaptabilite, aby sme sa novým situáciám vedeli lepšie prispôsobiť. Problémom stresových situácií je však ich opakovanie alebo to, že trvajú dlho. Vtedy dochádza k vyčerpaniu energetických rezerv, stráca sa schopnosť adaptovať sa, čo má negatívny vplyv nielen na psychické, ale aj telesné zdravie," dopĺňa Karol Kováč. Mieru stresu sledujeme práve prostredníctvom indexu únavy.

 

 

Telesný stres predstavuje akékoľvek napätie, bolesť, vyčerpanosť na telesnej úrovni. Psychický stres si nosíme v hlave: problémy v rodine, partnerskom živote, v zamestnaní. Stresová odolnosť hovorí o tom, do akej miery sa človek so stresom dokáže vysporiadať. Stresy zažívame všetci, otázkou je ako im podliehame.

 

Podľa výsledkov prieskumu má vyčerpaný alebo veľmi vyčerpaný organizmus takmer 57 % opýtaných (Tabuľka 1). „Na vyčerpanosti organizmu sa priamo podieľa telesný stav. Ak človeka niečo bolí, znižuje to kvalitu jeho života. Prirodzene, ak je človek vyčerpaný, je jeho stresová odolnosť nižšia a horšie zvláda záťažové situácie a naopak, čím je jeho kondícia lepšia, tým lepšie zvláda stres," hovorí Karol Kováč. Ľudia sú rôzni, a rôzne na stres aj reagujú, niekto sa vie prirodzene dobre adaptovať, iný je citlivejší na akékoľvek podnety. Ak však necháme stres a vyčerpanosť „zvíťaziť", môže to mať veľmi negatívny dopad na naše zdravie v budúcnosti.

 

Rýchle riešenia nemusia byť vždy dobré

Zdravotná poisťovňa Dôvera sa v nadväznosti na prieskum zamerala na vzťah medzi konzumáciou liekov proti bolesti a psychickými problémami, kam môžeme zaradiť aj stres a vyčerpanosť.

Podľa zistení Európskej komisie pre zdravie trpí až 25 percent obyvateľov únie chronickou bolesťou vyvolanou ochoreniami svalov, kĺbov a chrbtice. Štatistické údaje Dôvery ukázali, že každý druhý takýto človek zároveň užíva aj lieky na duševné ochorenia.

 

Ukázalo sa, že v priebehu minulého roka až 56 percent všetkých pacientov, ktorí mali predpísané minimálne tri balenia liekov proti bolesti v rámci ochorenia pohybového aparátu, zároveň vybrali aspoň jedno balenie antidepresív či lieku proti úzkosti. Dlhodobo lieky na duševné ochorenia užívala až tretina pacientov s bolesťami pohybového aparátu," uviedla Monika Lainczová, manažérka odboru liekovej politiky zdravotnej poisťovne Dôvera. Pravdepodobné teda je, že Slováci, zažívajúci pomerne vysokú mieru stresu, dávajú prednosť rýchlym riešeniam a v prípade bolesti neriešia príčinu, ale svoj problém „utišujú" tabletkami. A platí to pre všetky vekové kategórie, nielen pre tie vyššie, ale aj pre všetkých nad 20 rokov. Pri porovnávaní žien a mužov sa opäť ukázalo, že väčšiu spotrebu liekov na duševné ochorenia, ale i proti bolesti pri ochorení pohybového aparátu, majú ženy.

 

Keď duša hovorí rečou tela

Každé telesné ochorenie znamená veľký stres. Ochorenia pohybového aparátu a bolesť ako taká veľkou mierou ovplyvňujú kvalitu život. Majú za následok viaceré obmedzenia. Často, najmä keď sú dlhodobé, prinášajú so sebou nutné zmeny v doteraz zaužívanom životnom štýle. Tie majú dopad na mnohé sféry fungovania - či už v rodine, v práci alebo vo voľnom čase. To môže viesť k pocitom neistoty, obavám z budúcnosti s následne sa rozvíjajúcou úzkosťou, prípadne depresiou," vysvetľuje psychiater MUDr. Matúš Martinka z polikliniky ProCare v Bratislave. Keďže telesné a duševné zdravie spolu veľmi úzko súvisia, platí to aj naopak. „Byť vystavený dlhodobo nadmernému stresu sa spolupodieľa na vzniku mnohých civilizačných ochorení, medzi ktoré okrem iného môžeme zaradiť aj niektoré ochorenia pohybového aparátu," dodáva.

„Ak sa človek aktívne a vedome stará o seba a psychohygienu realizuje systematicky a pravidelne, bude to mať pozitívny vplyv na jeho telesné i duševné zdravie. V rámci psychohygieny odporúčame zamerať sa na aktivity, ktoré pomáhajú vrátiť sa do rovnovážneho stavu. U každého funguje niečo iné. Môžu to byť masáže, sauna, relaxačné a meditačné techniky, pohybová aktivita, ale aj obyčajný spánok. Kvalitné medziľudské vzťahy sa tiež veľkou mierou podieľajú na dobrom psychickom stave. Ak má jedinec extrémne vyčerpávajúce zamestnanie, alebo zažíva nadmerný stres v osobnom živote, mal by dbať aj na extrémnu relaxáciu," hovorí Karol Kováč. A doktor Matúš Martinka dodáva: „Stresu treba predchádzať zdravým životným štýlom a svojmu zdraviu venovať istú pozornosť. Relax treba vyvažovať fyzickou aktivitou. Ľudia, ktorí majú dobrú fyzickú kondíciu, stres zvládajú lepšie."

 

Čo robiť, aby sme sa nestresovali

Najlepšou prevenciou, aby sa zdravotné problémy neskomplikovali až do štádia, keď treba liečiť už aj dušu, je zdravý životný štýl, dostatok spánku a psychohygiena. Teda činnosti, ktoré vrátia človeku jeho duševnú rovnováhu.

Pre manuálne pracujúceho je najlepšou psychohygienou pokojná aktivita, ako kniha či krížovky. Kto pracuje duševne, ten si výborne vyčistí hlavu pri športe. Každý človek, ak si chce zachovať zdravého ducha, by mal do svojho každodenného života zaviesť určité rituály a aspoň časť dňa venovať činnosti, ktorá ho veľmi baví a napĺňa.

Ak sa už objaví nejaký zdravotný problém, je veľmi dôležitý zodpovedný prístup k liečbe. Teda dodržiavanie odporúčaní lekára, aby sa zdravotný stav ešte viac nezhoršil, ale naopak, urýchlilo sa uzdravenie.

 

Športujte, behajte

Dôvera si uvedomuje odporúčania oboch špecialistov na duševné choroby, preto vedie svojich poistencov k aktívnemu životu a okrem pripomienok preventívnych prehliadok systematicky podporuje šport. Konkrétne najdostupnejší šport pre každého jednotlivca, a tým je beh. Prostredníctvom webu www.doverun.sk a príslušnej FB stránky poskytuje bežcom poradenstvo s fyzioterapeutmi, ortopédmi a skúsenými trénermi. Bežci poistení v Dôvere majú zľavy pri registráciách na vybraných bežeckých podujatiach a súťažia o zaujímavé ceny, pričom súťaže sú venované začínajúcim bežcom aj aktívnym hobby bežcom.

(red)