hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

RUBRIKA Príbeh pacienta

Som dvojnásobne pozitívny

Súčasná medicína a najmodernejšie lieky dokážu HIV veľmi dobre liečiť. Dokonca tak, že vírus v krvi pacienta je nedetekovateľný, nedá sa testami odhaliť. Liečba ho totiž dokáže takmer úplne potlačiť - hoci ochorenie sa zatiaľ vyliečiť nedá.


„To, že som infikovaný som sa nedozvedel od lekára. Môj zamestnávateľ dostal anonym, že som pravdepodobne infikovaný. Mal som nechránený sexuálny styk s mladým mužom, ktorý chcel so mnou uzatvoriť životnú poistku. Napokon z toho nič nebolo, ale po troch mesiacoch od rizikového styku poslal anonym najprv môjmu zamestnávateľovi a potom aj mojej mame. O tom, že bol infikovaný, vedel, hoci, keď som ho bezprostredne po tom kontaktoval, odmietal to. V tom čase som mal sex len s ním, takže zdroj nákazy bol jednoznačný," začína svoje rozprávanie sympatický mladý muž z bližšie nešpecifikovaného malého mesta na Slovensku. Ani jeho meno, a dokonca ani vymyslené, z pochopiteľných dôvodov neuvedieme. Azda len toľko, že má 37 rokov a odvtedy, čo sa infikoval, prešli len dva roky.

Úder pod pás

Napriek anonymu, ktorý jeho „rizikový kontakt" vhodil do poštovej schránky jeho matky, rodičia o jeho pozitivite nevedia. Pýtam sa na dôvod, aké pohnútky musí mať niekto na to, aby úmyselne infikoval svojho sexuálneho partnera ešte donedávna smrteľnou chorobou? „Pravdepodobne sa chcel pomstiť za to, že aj jeho niekto infikoval. Uvedomujem si, že jeho konanie je trestné a pravdepodobne to robil zámerne, a tak zvažujem, čo s tým urobiť. Na druhej strane som práve na základe anonymu bol nútený vyhľadať lekára oveľa skôr, ako by som to možno urobil, ak by som sa o tom takto nedozvedel. A možno by to s mojím zdravím bolo dnes oveľa horšie."


Sympatický tridsiatnik sa dostal k lekárovi v čase, keď sa už v jeho krvi dal vírus identifikovať, hoci žiadne príznaky - okrem infekcie v dýchacích cestách, ktorú lekári pripisovali chlamýdiám, vlastne nemal. V priebehu dvoch mesiacov po infikovaní sa v tele síce už vírus množí, ale protilátky, ktoré by sa dali identifikovať na ktoré by jednoznačne poukázali na to, o akú infekciu ide, sa ešte netvoria. Po troch mesiacoch je však už všetko jasné. „V čase stanovenia diagnózy to s mojou imunitou bolo ešte ako tak v poriadku, hoci vírusovú záťaž som mal už pomerne vysokú," spomína mladý muž.


Napriek tomu, že hovorí o svojich dobrých vzťahoch v zamestnaní, predsa len sa jeho vzťahy s kolegami po anonyme začali trocha komplikovať. „Keď som sa dozvedel výsledok prvého vyšetrenia, že som pravdepodobne infikovaný, bolo to pre mňa natoľko zložité a bol som v šoku, že mojou prvou reakciou bolo začať si na internete hľadať, aké mám možnosti pokiaľ ide o eutanáziu. O chorobe som v tom čase nevedel vôbec nič. Po výsledky z vyšetrenia som si odbehol z práce, a musím sa priznať, že som ostal ako obarený. Všetko sa na mňa zosypalo takmer v jednej chvíli. Skomplikované vzťahy v práci, choroba a aj to, že som sa krátko pred tým, ako som sa infikoval, rozišiel s mojím stálym partnerom - všetko sa to nakopilo a tak som so stredne ťažkou depresiou skončil na dlhodobej „péénke".

S lekármi mám len dobré skúsenosti

Jedinú nepríjemnú skúsenosť, ktorú mladý HIV pozitívny muž mal, bola s kolegyňou, ktorá o ňom v zamestnaní šírila nepravdivé lži. „Ani moji priatelia, ani najbližší kolegovia, ktorí o mojej pozitivite vedia, nemajú s tým problém. Nie je ich síce veľa, samozrejme, to, že som pozitívny, nešírim všade, kam prídem."
Pochopiteľne. Ale čo nový vzťah? Rozprávame sa o tom, aké ťažké je nájsť si stáleho partnera v gay komunite. „V budúcnosti by som si chcel samozrejme nájsť stáleho partnera a viesť normálny „pozitívny" život vo dvojici. Momentálne, aj vzhľadom na to, že som HIV pozitívny len krátko, je to, že som teraz single možno takto lepšie."


Pýtam sa na lekárov, respektíve na to, či mal mladý muž nejaké zlé skúsenosti s postojom lekárov k jeho chorobe. „Liečim sa v Bratislave a musím povedať, že s takým pozitívnym prístupom, aký majú lekári na infekčnom oddelení, som sa inde v našom zdravotníctve nestretol. Môj lekár je veľmi príjemný a ústretový, keď som v začiatkoch k nemu chodil s celým elaborátom otázok, ktoré som si preňho pripravil, vždy mi trpezlivo všetko vysvetlil a mal vždy perfektný prístup. Dobré skúsenosti mám aj s mojou praktickou lekárkou. Moju kartu si dokonca vedie samostatne, aby sa nedostala do nepovolaných rúk, komunikujeme veľmi dobre. Od priateľov, tiež HIV pozitívnych, som však počul, aké majú napríklad zlé skúsenosti so zubármi, ktorí ich buď nechcú ošetriť, alebo si vypýtajú za ošetrenie neprimerane vysokú sumu."


Pokiaľ ide o zdravie, cíti sa náš mladý respondent veľmi dobre. „V poslednom čase, ak to zjednodušene poviem, sa mi imunita zdvojnásobila. Zdravý človek má v jednom mililitri kubickom asi 500 až 700 bielych krviniek. Keď ma diagnostikovali, mal som okolo 480, čiže imunita bola na relatívne dobrej úrovni. Takmer ako keby som bol zdravý, zato moja vírusová záťaž bola dosť vysoká. Počet kópií vírusu v mojej krvi bol vyšší ako tristotisíc, čo je naozaj dosť, pretože za vysokú sa považujú hodnoty už nad stotisíc. Vďaka moderným liekom, ktoré momentálne beriem, je počet vírusov v mojej krvi pod 40, čiže vírus sa nedá detegovať. Aj vďaka tomu, že nenapáda môj imunitný systém, stúpla mi imunita na 870 CD4 lymfocytov, čo sú regulačné bunky imunitného systému, takže ju mám na lepšej úrovni ako priemerný zdravý človek. Snažím sa dávať si pozor na svoje zdravie, dopriať si v strave dostatok zeleniny a ovocia, športovať a nezdržiavať sa v chrípkovom období medzi chorými ľuďmi."


Dnes majú HIV pozitívni pacienti k dispozícii moderné lieky. Vďaka nim sa vírus v ich krvi nemnoží, to značí, že riziko prepuknutia vírusu do štádia AIDS je nízke a pacienti nie sú ani pre svoje okolie rizikoví. Mladý muž berie svoje lieky dva razy za deň, žiadne nežiaduce účinky nemá. „V poslednom čase som sa dosť upokojil a napĺňa ma aj práca pre ľudí a prednášanie o prevencii HIV. Aj lekári čoraz častejšie zdôrazňujú, že ak aj HIV pozitívny pacient dodržiava zásady zdravého životného štýlu, vyhýba sa rizikovým aktivitám a lieči sa, má šancu dožiť sa rovnakého veku ako akýkoľvek iný zdravý človek. A to je pre mňa povzbudzujúce."

Pomáhať druhým je obohacujúce

Príjemný mladý muž na moju poznámku o jeho pozitívnom prístupe k životu dôvtipne zareaguje, že je dvojnásobne pozitívny. Mne sa zdá, že pozitívnych znamienok má na svojom konte viac. Svoju chorobu prijal, uvedomil si, že za rizikové správanie musel zaplatiť svojím zdravím. Napriek tomu mu ostal pozitívny prístup k životu. „V meste, z ktorého pochádzam, som sa krátko po tom, čo som sa začal liečiť, spoznal s ďalšími troma HIV pozitívnymi mladými mužmi, ktorí sa viac menej infikovali v rovnakom čase ako ja. Následne na to ešte s ďalšími dvoma či troma. Prekvapujúce to bolo pre mňa najmä preto, že pochádzam skutočne z malého mesta. Títo ľudia sa síce navzájom nepoznali, ale vedeli o svojej chorobe. A tí, ktorí o svojej chorobe vedia a liečia sa, sú pre svoje okolie pochopiteľne menej rizikoví ako tí, ktorí o svojej chorobe nevedia a prípadne aj nevedome by ju mohli šíriť ďalej. Aj preto si myslím, že by bolo vhodné vyšetrovať HIV pozitivitu v rámci preventívnych prehliadok."

Chvíľu rozoberáme, ako by sa to dalo uskutočniť, potom sa mladý muž zamyslí a pokračuje:
„Keď sa mi s HIV pozitivitou zdôveril jeden môj dobrý priateľ, priznal som sa mu, že aj ja tou chorobou trpím. Porozprávať sa s niekým, kto má podobné problémy, býva často oslobodzujúce. A tak sa stalo, že sa mi aj iní pozitívni mladí muži začali zdôverovať so svojimi starosťami a problémami. Veľkým zadosťučinením pre mňa bolo, keď mi jeden z nich napísal, že život je vďaka mne pre neho oveľa jednoduchší, a že by možno už dávno s ním skončil, keby nenašiel oporu práve u mňa. Podobné kladné reakcie ma inšpirovali natoľko, že som sa začal angažovať aj v Dome svetla, čo je občianske združenie, ktoré sa zaoberá pomocou v oblasti prevencie HIV/AIDS a šírenia ďalších sexuálne prenosných chorôb. Začal som o problematike HIV prednášať pre stredné školy v rámci prevencie. Po prvýkrát ma pozvala prednášať pre stredoškolákov moja dobrá kamarátka rádová sestrička. Musím povedať, že ma veľmi dobre prijali. Rovnako pre stredoškolákov, ako aj pre rádové sestričky na východnom Slovensku, bolo veľmi poučné stretnutie s niekým reálnym, kto je HIV pozitívny a môžu sa ho aj dotknúť. Pomáhať druhým je jednoznačne obohacujúce. To je cesta, ktorou sa chcem uberať," uzatvára s úsmevom mladý muž. V jeho prípade jednoznačne platí, že aj z negatívnej skúsenosti môže vzísť niečo pozitívne.

Ivana Baranovičová