<div class="search"> <form action="/vyhladavanie" method="post"> <input type="text" name="keyword" value="" /> <input type="submit" value="hľadaj" /> </form> </div>
hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

 

ŠPORTOVÝ  ÚRAZ  je predovšetkým  BOLESŤ, OPUCH  A  ZÁPAL

 

Hoci sa športovanie považuje za prínosnú pohybovú aktivitu pre komfortný a zdravý život, z rôznych dôvodov dochádza často k úrazovým rizikám. Definícia hovorí: športový úraz je náhle narušenie celistvosti tkanív, ktoré vzniká pôsobením vonkajšieho násilia (tlaku, sily) pri športovaní.

Charakteristické príznaky

Vzniknutej situácii dominujú príznaky - bolesť, opuch aj zápal a neskôr modrina (hematóm), prejavujúce sa rôznou intenzitou. Dostavia sa náhle a nečakane aj v prípadoch, ktorým nemusí nevyhnutne predchádzať úraz spôsobený vykĺbením, podvrtnutím, natiahnutím, narazením či pomliaždením. Môže to byť situácia, nastávajúca po nesprávnej polohe počas spánku alebo pri jednostrannom nadmernom zaťažovaní a preťažovaní, čo je pomerne časté pri nevhodnom spôsobe „naberania kondície". K problému môžeme pripočítať aj klimatické vplyvy, najmä dážď alebo sneženie a náhle výkyvy teplôt spojené s miestnym prechladnutím. Zistilo sa aj to, že pri sústavnom preťažovaní a „miernom" poškodzovaní pohybových štruktúr bývajú postihnutí viacej tí športujúci jedinci, ktorí žijú pod vplyvom výraznejšieho psychického zaťaženia, kam môžeme počítať aj takzvaný „športový stres".

Od narazenia po roztrhnutie

Jedným z najčastejších následkov priameho pôsobenia tupého násilia na určitú časť tela, napríklad po páde na povrch rozličnej kvality (namrznutý, rozmočený, príliš suchý), býva narazenina - takzvané zatvorené poranenie. Kožný kryt zostáva neporušený a priebeh, závažnosť aj následky sú priamo úmerné stupňu vyvolávajúceho násilia a miesta, kde pôsobilo.

Narazenie sa väčšinou prejavuje zakrvácaním do telesného tkaniva - od drobných „bodiek" až po rozsiahle plochy krvných výronov. Najčastejšie býva postihnutá koža a podkožie, kde vzniká viditeľný krvný výron modrofialovej farby, ktorého zdrojom sú poškodené cievy. Niekedy je výron väčší a výraznejší - akoby pod kožou vznikla bublina, ktorou môžeme vlnivo pohybovať a pri tlaku na ňu pociťujeme bolesti. Znamená to, že došlo k odlúčeniu (odtrhnutiu) kože od spodiny (decollement) a v tomto mieste sa „vyliala" krv vo väčšom množstve. Tento stav vyžaduje aj chirurgické ošetrenie („vytiahnutie" krvi - punkcia). Hrozia degenerácia kože a druhotná infekcia.

Pri silnejšom náraze môže dôjsť k poškodeniu obalu svalu, ale aj svalstva samotného (trhlinky, natrhnutie, roztrhnutie). Následkom toho dochádza k určitému obmedzeniu funkcie postihnutého svalu, respektíve celej svalovej skupiny. Sval sa poškodí zvyčajne vtedy, ak je v akcii (napätý, stiahnutý), málokedy v ochabnutom stave. Pokiaľ je poranený jeho obal (fascia), vzniká akýsi „svalový pruh" (prietrž, hernia). Pri nesprávnom liečení narazeného svalu dochádza k jeho postupnej degenerácii a zvápenateniu.

Športujúci sa za normálnych okolností snaží udržiavať rovnováhu medzi zaťažením a regeneráciou. Dlhodobému zaťažovaniu sa dokáže viac-menej prispôsobiť, ale stáva sa, že preťažovanie spôsobuje poškodzovanie svalových úponov, šliach a chrupky jeho kĺbov. Schopnosť zvládať preťaženie pri tomto tkanive je nižšia ako pri väzive, šľache alebo svale aj z dôvodov jeho komplikovanej výživy. Zároveň s pribúdajúcim vekom (už po dvadsiatom roku života) ubúda obsah vody v chrupke, čo limituje jej pružnosť. Menia sa aj množstvo a kvalita kĺbovej tekutiny - maziva, a to taktiež spôsobuje znižovanie elasticity. Okrem toho, pri zápalových procesoch v kĺbových spojeniach, ktoré nebývajú až také zriedkavé, sa uvoľňujú deštrukčné látky,  napádajú chrupku a vytvárajú z nej terén menej znášajúci zaťaženie a preťažovanie. Okrem týchto biologických faktorov sa na poškodzovaní článkov pohybového systému (väzivá, svaly, kosti) uplatňujú aj mechanické faktory - spomínané úrazy a mikrotraumy, akútne preťaženie a prudké striedanie typu zaťaženia, chronické preťaženie, následky získaných alebo vrodených deformít pohybového systému a poúrazové poškodenia iných štruktúr.

Mikrotrauma

Je vlastne úraz minimálnej intenzity, ktorý väčšinou ani nevyvoláva náhle porušenie zdravia a športujúci organizmus si ho „ani nevšimne". Dobre trénovaný jedinec dokáže prostredníctvom zapojenia náhradných mechanizmov preklenúť problematický stav tak, že je schopný pokračovať v zraňujúcej činnosti, ktorá naďalej postihnutú časť pohybového systému deštruuje. Nezriedka sa takéto mikroporanenie nepovažuje za hodné liečby. To je veľké a často podceňované riziko mikrotraumy. Postupom času vzniká chronické poškodenie, hoci príznaky sú relatívne malé a nevyvolávajú výraznejšiu potrebu prerušenia zraňujúcich pohybov. To všetko len zvýrazňuje potrebu dôsledného vyhľadávania, liečenia a doliečovania úrazov a mikrotráum, význam rehabilitácie a regenerácie a odstraňovania ďalších rizikových faktorov. Celý problém zvyšuje ešte existencia vrodených deformít (niekedy sú to „len" nohy do X či do O alebo plochonožie, nehovoriac o „nepovšimnutých" vrodených poškodeniach iných kĺbových spojení alebo chrbtice), ktoré síce v mladom veku dokázal športujúci kompenzovať náhradnými mechanizmami, ale v čase športovej dospelosti a zrelého veku to nie je dosť dobre možné.

Stuhnutie na začiatku

Typickým prejavom poškodenia kĺbového spojenia býva pocit stuhnutia na začiatku pohybu - športujúci jedinec sa musí postupne rozhýbať a potom zaťažuje kĺby bez problémov. Ťažkosti zvyčajne pripisuje únave, prípadne má na ne iné vysvetlenie. Alarmujúcejšie bývajú bolesti a opuchy, ktoré sprevádzajú rozhýbavanie kĺbov a bolesti aj zápaly vznikajúce pri únave. Nočné bolesti, ktoré môžu zobúdzať nad ránom a bolesti závislé od zmien počasia a klimatických podmienok, sú už mimoriadnym signálom. Ak pri zaťažení kĺby vŕzgajú a v priebehu ťažkostí sú teplejšie - ide už o výrazne pokročilé štádium. Bolesti sa môžu stať trvalým príznakom a pridávajú sa k nim bolesti okolitých svalov. Kĺb sa menej pohybuje (reflexná „ochranná stuhnutosť svalov" mu bráni) a vzniká jeho postupná nefunkčnosť. Dochádza k preťažovaniu stabilizujúcich štruktúr - väzív, kĺbového puzdra a úponových častí šliach (statická zložka stabilizácie), hoci hlavný nápor nevyhnutne zachytáva svalový aparát (dynamická zložka stabilizácie).

Opotrebovaný pohybový systém predstavuje miesto, ktoré má menšiu odolnosť voči akýmkoľvek požiadavkám a športovo-pracovné podmienky s opakovaným preťažovaním ľahko prispievajú k pomerne jednoznačnému výsledku - invalidizácii.

Včasná liečba

Lokálna liečba spomínaných ťažkostí musí začínať včas, prebiehať v určenom časovom intervale a podľa biorytmu pracovného zaťaženia a voľnočasových športových aktivít. Mala by byť dôkladná v celom rozpätí - od mikrotraumy k opuchom, až k zápalovým prejavom. V súčasnosti sa preferuje miestna (lokálna) liečba nesteroidnými antireumatikami v gélovej forme. Na rozdiel od masťových liečiv sa gély na pokožke dobre rozotierajú a majú solídnu schopnosť prieniku k postihnutým pohybovým štruktúram. Zvyknú sa používať aj pri elektroliečbe podľa príslušného lekárskeho odporúčania. Ich využitie sa odporúča športujúcim od 15 roku života, výnimočne však už od piatich rokov veku. Na slovenskom trhu máme unikátny liek Dolobene gél[1], ktorý obsahuje kombináciu troch liečiv: heparín, dimetylsulfoxid (DMSO) a D-pantenol. Heparín pôsobí proti opuchu a zápalu, D-pantenol má regeneračný účinok, čím chráni kožu. Vďaka obsahu DMSO Dolobene gél tíši bolesť, ktorá vzniká pri športových úrazoch a navyše podporuje vstrebávanie účinných látok cez kožu, čím urýchľuje hojenie.

Vzhľadom na zvýšený počet alergikov v našej populácii je však potrebné dávať pozor na zvýšenú citlivosť niektorých jedincov na jednotlivé zložky gélových prípravkov. Rovnako sa neodporúča pobyt na slnku v čase čerstvého nanesenia gélu na postihnuté miesto. Gél nepatrí na otvorené rany alebo inak porušenú kožu. Gélové preparáty sa nesmú zakrývať nepriedušným obväzom, obzvlášť nie „tejpovacou" páskou.

 

MUDr. Pavel Malovič, PhD, MPH

primár Kliniky telovýchovného lekárstva, UNB

V spolupráci so spol. TEVA Pharmaceuticals Slovakia, s.r.o.

 


[1] Liek nie je viazaný na lekársky predpis. Dolobene gél je liek určený na vonkajšie použitie. Pred použitím si pozorne prečítajte príbalový leták. O správnom použití lieku a prípadných nežiaducich účinkoch sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.