hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

RUBRIKA OSOBNOSŤ

Teší ma, keď pacienti spolupracujú a dokážem im pomôcť s ich ochorením

 

Do ambulancií diabetológov a metabolických centier sa dostávajú čoraz mladšie ročníky. Čoraz mladšie ročníky trpia aj nadváhou či obezitou a stavom, ktorý sa označuje ako prediabetes. Nielen o tom, ale aj o snahe priviesť pacientov na správnu cestu v zvládaní ťažkostí spojených s chorobami súvisiacimi s nie práve najzdravším životným štýlom, hovorí MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., predsedníčka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti, diabetologička venujúca sa dlhé roky manažmentu porúch metabolizmu tukov z metabolického centra Metabol KLINIK, s. r. o.

 

Zaspomínate si? Aká bola vaša cesta k medicíne? Mali ste v rodine alebo v širšom okolí nejaké vzory, ktoré vás smerovali?

K rozhodnutiu ísť študovať medicínu som dospela relatívne skoro. Ovplyvnili ho najmä rodičia, ktorí nás s bratom viedli k rôznym záujmom. Ako skvelí pedagógovia nás naučili vytrvalosti a systematickej práci, ale aj vnímaniu svojho okolia „srdcom". Na gymnáziu, kde som sa dostala z ôsmej triedy základnej školy - dnes je to už bežné, v tých časoch sme boli „experimentálna trieda", a pre všetkých na gymnáziu sme boli „naši maličkí", sme mali vynikajúceho pána profesora Stanislava Horáka, ktorý nám bol triednym učiteľom. Zároveň nás učil biológiu a mnohých z nás aj nasmeroval, pokiaľ ide o profesionálne zameranie. Vďaka nemu som v rámci študentskej vedeckej odbornej činnosti začala pracovať na Ústave experimentálnej biológie a ekológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave pod vedením profesora Jozefa Šteffeka. Moja práca bola orientovaná na krajinu, ochranu prírody a predovšetkým na zoológiu, a v rámci nej špeciálne na malakozoológiu, teda na mäkkýše. Stanovenie rozšírenia jednotlivých druhov mäkkýšov malo význam pre určenie stupňa pôvodnosti a „čistoty" krajiny. Na toto obdobie mám pekné spomienky, lebo som veľa času trávila v prírode, napríklad v Malých Karpatoch, dunajských lužných lesoch či v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla, ale aj v laboratóriu. Téma bola veľmi zaujímavá, neopozeraná a podarilo sa mi vyhrať viacero biologických olympiád aj na národnej úrovni. Myslím si, že toto všetko mi potom pomohlo dostať sa na medicínu.
Ako si spomínate na časy, keď ste boli medičkou? Rozhodli ste sa už počas štúdia, aké bude vaše smerovanie v medicíne? Mojou „alma mater" je Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Počas študentských čias som okrem študijne náročných období práce na študentskej vedeckej odbornej činnosti zažila aj veľa veselého. Sú to spomienky a príbehy, ktoré nás s bývalými spolužiakmi a terajšími kolegami spájajú dodnes. Ako sme sa počas stáží a prázdninovej praxe dostávali bližšie k pacientom, zistila som, že mojím snom je pracovať na internom oddelení. V čase, keď som absolvovala štúdium na LF UK v Bratislave, bolo hľadanie vytúženého miesta relatívne zložité. Nebol veľmi priestor na to, určovať si, kde by chcel čerstvý absolvent medicíny zakotviť. Dostala som sa síce na IV. internú kliniku v nemocnici na Bezručovej, ale mojím odborom malo byť všeobecné lekárstvo. Napokon sa mi s kolegyňou, ktorá viac inklinovala k všeobecnému lekárstvu, podarilo vymeniť si špecializácie, a tak sa vlastne všetko udialo podľa mojich predstáv.

 

Ako sa vyvíjala vaša medicínska kariéra?

V čase, keď som na Bezručovu nastúpila, pracovali na klinike prednosta pán profesor Stanislav Cagáň, dnes už tiež pán profesor Juraj Hromec, ktorý bol vtedy primárom, pani doktorka Kristína Križanová a veľa ďalších skvelých ľudí. Práve na tomto pracovisku som dostala veľmi dobré základy pre moju budúcu klinickú prax. Na klinike sa nás stretlo viacero kolegov, ktorí dnes pôsobia na významných postoch, a sú v súčasnosti, pri všetkej skromnosti, stavebnými kameňmi slovenskej medicíny. Bola to prísna a náročná škola, no pozitívne je, že z nej čerpám v mojej klinickej praxi dodnes. Na klinike, kde som pracovala viac ako desať rokov, od roku 1986, som si urobila atestáciu z vnútorného lekárstva a neskôr aj z odboru Diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy. V tom čase k nám začali prichádzať prvé správy o nových možnostiach ako zabrániť srdcovo-cievnym príhodám liečbou porúch metabolizmu tukov. Objavili sa výsledky klinických štúdií s hypolipidemikami, ktoré dodnes považujeme za kľúčové. Práve profesor Cagáň mi navrhol, aby som sa začala venovať lipidológii - poruchám metabolizmu tukov ako novej perspektívnej oblasti. Priznám sa, počas štúdia, keď sme preberali problematiku klasifikácie porúch metabolizmu tukov, zdala sa mi táto téma veľmi zložitá a treba povedať, že v tom čase bolo vedomostí z tejto oblasti podstatne menej ako v súčasnosti. Povedala som si, že „tento kopec nemôže byť taký vysoký, aby som ho nezdolala". Napokon sa poruchy metabolizmu tukov a ich liečba stali jednou z mojich „srdcoviek" a tejto oblasti sa venujem už roky. Keď v roku 1997 zrušili nemocnicu na Bezručovej, časť mojich kolegov odišla na Antolskú, do Nemocnice sv. Cyrila a Metoda. Už v čase môjho pôsobenia na klinike som na čiastočný úväzok viedla diabetologickú ambulanciu, ktorá sídlila na poliklinike na Mýtnej. Mojím predchodcom bol pán doktor Imrich Sečanský, najdlhšie žijúci slovenský lekár, nestor diétológie a obezitológie na Slovensku. Minulý rok počas XIV. Slovenských obezitologických dní s medzinárodnou účasťou sme začali oceňovať Sečanského medailou slovenských odborníkov, ktorí sa venujú obezitológii. Mojou ďalšou zastávkou, opäť na desať rokov, bola vtedajšia Fakultná nemocnica Milosrdní bratia, kde som pôsobila ako samostatne pracujúca odborná lekárka na diabetologickej ambulancii, ako konziliárka a diétologička. V roku 2003 som sa prihlásila na externé doktorandské štúdium na II. internej klinike LF UK. Pod vedením školiteľa pána docenta Ľudovíta Gašpara som obhájila dizertačnú prácu „Rizikové faktory aterosklerózy v populácii novodiagnostikovaných diabetikov 2. typu".


V roku 2008 sa vám v nadväznosti na vaše bohaté klinické a manažérske skúsenosti podarilo vybudovať metabolické centrum Metabol KLINIK, kde sa okrem diabetu venujete aj iným poruchám látkovej premeny a výživy.

Napokon som sa rozhodla vybudovať si vlastnú ambulanciu, zameranú nielen na prevenciu, diagnostiku, liečbu a komplexný manažment diabetikov 1. a 2. typu, gestačný diabetes, ale okrem toho aj na metabolický syndróm. Keďže súvislosť medzi diabetom a obezitou je veľmi úzka, až 90 % diabetikov 2. typu má nadhmotnosť alebo obezitu, neobchádzam ani túto problematiku. Asi 20 rokov sa tiež venujem vrodeným ochoreniam metabolizmu tukov. V roku 1997 Slovenská asociácia aterosklerózy, jej členkou som takmer od jej založenia, iniciovala na Slovensku MED PED FH projekt s názvom „Vykonaj včasnú diagnostiku - vykonaj prevenciu včasného úmrtia v rodinách s familiárnou hypercholesterolémiou", ktorý je zameraný na vyhľadávanie pacientov s geneticky podmienenými vysokými hodnotami cholesterolu. Takýto pacienti majú už v mladom veku, a niekedy už v detstve, veľmi vysoké hladiny cholesterolu a v relatívne mladom veku majú tiež vysoké riziko rozvoja infarktu či cievnych mozgových príhod. Ak sa ich podarí vyhľadať, môžeme ich včas, keď ešte nemajú rozvinuté komplikácie, začať liečiť. Tým sa minimalizuje aj riziko, že dostanú v budúcnosti napríklad infarkt myokardu.


Je predpoklad, že takýchto pacientov s heterozygotnou formou familiárnej hypercholesterolémie máme na Slovensku okolo 20 000, veľká časť z nich je stále ešte nediagnostikovaná. Pacientov mi do ambulancie posielajú praktickí lekári či kolegovia internisti, diabetológovia a kardiológovia. Základom stanovenia diagnózy je podrobná rodinná anamnéza, ktorá na ochorenie poukazuje, ale aj laboratórne a genetické vyšetrenie. Samozrejmosťou, keďže ide o osoby s vysokým rizikom rozvoja srdcovo-cievnych ochorení, je aj adekvátna a razantná liečba. Minulý rok sa mi podarilo diagnostikovať prvú slovenskú pacientku s familiárnou homozygotnou hypercholesterolémiou, ktorá zdedila mutácie od oboch rodičov. Práve v tomto období sa pacientke snažíme vybaviť úhradu lieku, ktorý momentálne u nás nie je dostupný, pretože doteraz prebiehajúca liečba, hoc aj v najvyšších dávkach, nedokáže upraviť jej hodnoty cholesterolu tak, aby neboli rizikové.

 

Poruchy látkovej premeny tukov sú konštantou súčasťou metabolického syndrómu. Ktoré sú tie ďalšie, a ako nás ohrozujú?

V klinickej praxi sa stretávame s pacientami, ktorí majú vďaka prítomnosti viacerých rizikových faktorov vyššie riziko rozvoja srdcovo-cievnych ochorení, ako aj úmrtia na tieto ochorenia. Snahou vedcov a lekárov bolo vybrať tie najjednoduchšie merateľné kritériá, ktoré by umožnili identifikáciu osôb so zvýšeným rizikom. O prítomnosti metabolického syndrómu môžeme hovoriť vtedy, ak sú splnené tri z piatich nasledujúcich kritérií: obvod pása - muži by mali mať menej ako 84 cm a ženy menej ako 80 cm -, veľmi dobre definuje množstvo vnútrobrušne uloženého tuku. Ďalším kritériom je prítomnosť artériovej hypertenzie alebo už liečená artériová hypertenzia, glykémia nalačno prevyšujúca hodnotu 5,6 mmol/l alebo liečba cukrovky a napokon zmienená porucha látkovej premeny tukov. Zahŕňa zvýšené hodnoty triacylglycerolov a nízke hodnoty „dobrého, ochranného" HDL-cholesterolu, teda prípady ak majú muži menej ako 1,0 mmol/l a ženy menej ako 1,3 mmol/l alebo sa už na vysoké hodnoty triacylglycerolov a nízke hodnoty HDL-cholesterolu liečia.


Diabetes a obezita - spojenie také pevné, že medicína začala používať aj termín diabezita. Čo by ste odporučili pacientom s nadváhou, ktorým hrozí riziko rozvoja diabetu?

V prvom rade treba zmeniť stravovacie návyky a zvýšiť pohybovú aktivitu. To sú základné parametre, ktoré by ľudia s rizikom rozvoja diabetu a s nadváhou mali zmeniť. S nadmernou hmotnosťou a obezitou idú ruka v ruke aj iné riziká, ako sú vysoký krvný tlak či poruchy tukového metabolizmu. Práve opatreniami životného štýlu sa do týchto rizík dá zasiahnuť. Je to veľmi náročné a ťažké, avšak možné to je. Našťastie, pretože obezita, a tým aj diabezita, stále narastajú.
Ako manažujete takýchto pacientov vo vašej ambulancii? Radíte im aj v stravovaní?
Dodržiavanie diétnych opatrení je základom všetkých metabolických ochorení a nezáleží na tom, či ide o diabetes, obezitu alebo poruchy metabolizmu tukov. Otázka stravovania je vždy dôležitá. Spolu s pacientmi na ambulancii preberáme ich jedálne lístky. Snažím sa im poradiť, čo by mali vylúčiť a čím by rizikovú potravinu mali nahradiť. V súčasnosti nám už pomáhajú aj počítačové programy, kde si stanovíme cieľ, koľko zo svojej hmotnosti chce pacient zredukovať, aké sú jeho telesné parametre, prípadne aké potraviny jedáva. Program nám určí aký by mal byť kalorický príjem pacienta a ponúkne možnosti konkrétnych potravín v jedálnom lístku.

 

Ako sme na tom na Slovensku s nadváhou a obezitou? Hovorí sa, že vekom priberáme a viac problémov s nadváhou majú ženy...

Situácia na Slovensku kopíruje celosvetový trend. Približne dve tretiny Slovákov v dospelom veku od 18 do 65 má buď nadhmotnosť, teda ich index telesnej hmotnosti je v rozmedzí od 25 do 30 kg/m2, alebo obezitu, kedy je táto hodnota vyššia ako 30. Ľudí s obezitou je asi 23 percent a dokonca až jedno percento z nich má BMI vyššie ako 40 kg na meter štvorcový, pričom prevažujú ženy. Žiaľ, nadhmotnosť a obezita enormne narastajú aj v detskej a adolescentnej populácii. Jedným z faktorov, ktoré podmieňujú vznik obezity, je tiež dedičnosť. Stále však platí, že na rozvoji tejto choroby - lebo obezita sa za chorobu považuje, sa najvýraznejšou mierou podieľa priveľký kalorický príjem dlhodobo prekračujúci energetickú potrebu jednotlivca a nedostatok pohybu. Pokles úrovne fyzickej aktivity súvisí s presunom populácie z vidieka do miest. Pohybová aktivita sa znižuje poklesom chôdze v prospech jazdy dopravnými prostriedkami, nárastom zariadení pre úsporu práce v domácnosti a nahradením aktívneho športu televíziou a počítačovými hrami.
Súvislosť medzi obezitou a niektorými rizikovými obdobiami ženy, kedy môže viac priberať, je tiež evidentná. Rizikové je jednak obdobie gravidity, dojčenia, ale aj obdobie menopauzy. Jednoznačný je aj vzťah veku k nárastu hmotnosti. V menopauze klesá hladina ženských pohlavných hormónov estrogénov a dochádza k zmenám v redistribúcii tuku, kedy sa viac tukového tkaniva ukladá v brušnej oblasti, so zvýšením jeho rizikovosti. V tejto súvislosti sa rozvíjajú metabolické komplikácie obezity - zmeny v lipidovom spektre, zvýšenie krvného tlaku. Výsledným efektom postmenopauzálnej obezity je nárast hypertenzie, cukrovky, ochorení srdcových ciev, ako aj zvýšenie úmrtnosti. Rozvíjajú sa nádorové ochorenia, kamene v žlčníku a v obličkách, depresie, osteoporóza. Trvalé zníženie hmotnosti obéznych žien o päť až desať percent prináša významný zdravotný prospech. Pravdou tiež je, že do našich diabetologických a metabolických ambulancií dochádzajú čoraz nižšie ročníky s už rozvinutými metabolickými ochoreniami, napríklad aj na podklade nestriedmeho stravovania.
Vaše meno sa spája s organizovaním a prípravou medicínskych kongresov venovaných obezitológii a diabetológii. Ste predsedníčkou Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Je o vás známe, že ste v tomto smere veľmi aktívna.


V období medzi rokmi 2006 až 2010, keď som bola prezidentkou Slovenskej asociácie aterosklerózy, sa mi podarilo, okrem tradičných podujatí tejto spoločnosti, rozšíriť jej záber aj o Školu lipidológie. Tento rok bola už v poradí šiesta. V tomto období sme sa aktívne venovali aj pacientom s geneticky podmienenými poruchami metabolizmu lipidov a v spolupráci s rovnako nadšenými kolegami sa nám podarilo opakovane zorganizovať okrem prednášok zameraných na toto ochorenie aj „zdravú školu varenia". V roku 2012 mi Slovenská diabetologická spoločnosť udelila čestné uznanie za dlhoročnú prácu v odbore. Keď som sa stala členkou výboru Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti, začala som sa aktívne podieľať na príprave Slovenských obezitologických dní, ktoré sa toho roku uskutočnia už po 14 raz. Naša obezitologická sekcia tiež každoročne prispieva sympóziom do programu Slovenských diabetologických dní. Práve teraz chystáme viaceré aktivity v súvislosti s prípravou prvého Slovenského dňa obezity, ktorý nadväzuje na Európsky deň obezity. Naplánovali sme ho na sobotu 21. mája, od desiatej dopoludnia do druhej popoludní. Bude to pilotný projekt zameraný na zvýšenie povedomia o obezite a rizikách spojených s nárastom hmotnosti, a tiež zvýšenie povedomia o zdravej výžive a pohybovej aktivite v prevencii rozvoja obezity. Zúčastnia sa na ňom mestá Bratislava, Trnava a Košice. Verím, že v ďalších rokoch sa k nám pridajú aj ďalšie slovenské mestá. Budeme robiť komplexnú analýzu ľudského tela na profesionálnom analyzátore, merať hmotnosť, obvod pása, krvný tlak, glykémiu, cholesterol, súčasťou aktivít bude aj výživové poradenstvo. Podporia nás odborníci z Fakulty telesnej výchovy a športu, ktorí budú záujemcom odporúčať konkrétne cvičenia, svoju účasť prisľúbila Všeobecná zdravotná poisťovňa. Budeme premietať filmy o diabete, hypertenzii či zdravom životnom štýle všeobecne. A účastníci budú mať možnosť výsledky jednotlivých meraní skonzultovať s lekármi.
Pripravujete prednášky pre lekárov prvého kontaktu aj odborných lekárov, píšete odborné články, venujete sa študentom.

 

Kedy to všetko stíhate?

Venujem sa ďalšiemu postgraduálnemu vzdelávaniu lekárov, mojich budúcich kolegov v rámci predatestačného štúdia v diabetológii, obezitológii a lipidológii, ako aj v oblasti liečebnej výživy na Katedre diabetológie, porúch látkovej premeny a výživy Slovenskej zdravotníckej univerzity. Učím tiež internú medicínu medikov, tretiakov na Lekárskej fakulte UK. Som členkou komisie pre obhajobu PhD. v odbore vnútorné lekárstvo na LF UK v Bratislave. Ako a kedy to všetko stíham? Je to naozaj ťažká otázka. Myslím, že by to ani nešlo bez zázemia a podpory najbližších a rodiny. Máme už dospelého syna, tak sa môžem okrem práce a ambulancie realizovať aj v iných oblastiach.
Bohatá je i vaša publikačná a editorská činnosť, ste členkou redakčných rád mnohých odborných periodík, za všetky spomeňme periodikum Via practica a novovzniknutého česko-slovenského časopisu Athero Review. V roku 2013 ste boli jednou z editoriek odbornej monografie Klinická obezitológia. Zostaviť ju isto nebolo jednoduché...
Príprava monografie Klinická obezitológia bola náročná, no súčasne to bol veľmi inšpiratívny projekt. Bolo mi veľkou cťou spolupracovať ako editorka s hlavným editorom Klinickej obezitológie docentom Borisom Krahulcom, zakladateľom a dlhoročným predsedom Obezitologickej sekcie SDS, ako aj s docentom Pavlom Holéczym a s profesorom Iwarom Klimešom. Podarilo sa nám zrealizovať monografiu, na ktorú odborná verejnosť dlho čakala. Získali sme viac ako 40 výborných spoluautorov a na monografii sme intenzívne pracovali asi rok. Uvedomovali sme si, že vedomosti a informácie starnú, vedeli sme teda, že sa s prípravou musíme poponáhľať. Naše úsilie prinieslo svoje ovocie nielen v dobrej odozve na našu prácu, ale aj v podobe Ceny spoločnosti Servier Slovensko, ktorú sme získali v roku 2014 a tiež ceny Literárneho Fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2013 v kategórii biologické a lekárske vedy. Som tiež autorkou troch kapitol venovaných lipidológii v monografii Všeobecná endokrinológia a autorkou asi 180 odborných článkov v domácich a zahraničných medicínskych periodikách. Do zoznamu monografií pribudne onedlho aj monografia Praktická medicína, v ktorej nebudú chýbať moje kapitoly venované cukrovke, obezite a poruchám metabolizmu lipidov.


V ambulancii sa staráte o pacientov s diabetom a obezitou - téma zdravého životného štýlu je na programe každý deň. Ako sa v tomto smere darí vám?

Zdravé stravovanie sa snažím dodržiavať, asi by mi zle padlo, keby som pacientom radila niečo iné, o čom nie som sama presvedčená a čoho sa „nedržím". Pohybovú aktivitu zaraďujem podľa toho, ako mi to dovolia pracovné povinnosti, ale každý deň absolvujem cestu do ambulancie a domov pešo, snažím sa chodiť po schodoch. Pohybová aktivita je najdôležitejší moment v zvládaní všetkých metabolických ochorení. Odporúčania sú viac menej známe, mali by sme denne urobiť približne desaťtisíc krokov a k tomu by sme mali päťkrát za týždeň absolvovať 30 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity tak, aby sme sa pri nej aspoň trochu zapotili.


Čomu sa venujete vo voľnom čase, ako relaxujete?

S manželom veľmi radi cestujeme, videli sme už dosť veľký kus sveta, hoci ešte sú miesta, ktoré by sme chceli vidieť a spoznať, a musím povedať, že sa nám páčilo všade. Najradšej by som sa však vrátila do Južnej Ameriky. Jednak kvôli prírode, ale aj srdečným ľuďom. Relaxujem v záhradke či v prírode, čo všetko sa, samozrejme, spája s pohybom. Rada čítam a mám veľmi rada výtvarné umenie, takže cestovanie často spájam s návštevou múzeí a galérií.
Je niečo, čo vás teší, alebo naopak hnevá, s čím by ste sa chceli podeliť s čitateľmi Bedekra zdravia? Máte nejaké krédo?
Je to trocha zložitá otázka. Hnevá ma, keď pacienti k liečbe nepristupujú tak, ako by bolo potrebné, a zvaľujú vinu na každého iného, ale nehľadajú možnosti, ako si pomôcť. Teší ma, ak sa podaria veci, na ktorých pracujem, ak mám okolo seba ľudí, ktorí sú na rovnakej vlnovej dĺžke ako ja a dokážu obetovať úsilie a čas, aby bol výsledok práce dobrý. Tešia ma moji pacienti, ktorí sa chcú a dokážu riadiť podľa mojich odporúčaní, keď mi napríklad nadšene rozprávajú, že im to pomohlo. Teším sa, že sa mamičkám, ktoré majú diabetes či gestačný diabetes narodili krásne zdravé deti. A pokiaľ ide o krédo, dalo by sa to trocha obšírnejšie povedať asi tak, že sa snažím najlepšie ako viem pomôcť a poradiť mojim pacientom. Aby aj oni mali dobrý pocit z toho, že im napríklad liečba dobre funguje. A opäť sa teším z toho, keď sa mi podarí nastaviť pacientov tak, aby v liečbe spolupracovali a vážili si seba a svoje zdravie. Najhoršie totiž je, ak si pacienti myslia, že jedna tabletka vyrieši všetky ich ťažkosti. Samozrejme, do ambulancie prídu aj pacienti v takom zdravotnom stave, kedy liečbu farmakami nemôžeme odkladať. Ale ak je čas a priestor na zmenu životného štýlu a stravovania, je dobré, ak sa pustíme najprv týmto smerom.


Zhovárala sa Ivana Baranovičová


Foto Tomáš Kostka