hore

90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia 90 rokov ortopédie na Slovensku / 90 Years of Orthopaedics in Slovakia

„Bez minulosti niet prítomnosti,“ hovorí odborný editor publikácie profesor MUDr. Milan Kokavec, PhD., pre ktorého je história  ortopédie a traumatológie srdcovou záležitosťou.

7.8.2013

 

RUBRIKA ŠTÍTNA ŽĽAZA

Za čo všetko môže štítna žľaza?

 


Trápi vás neodôvodnený prírastok hmotnosti, dlhotrvajúca depresívna nálada, nezvyčajné pocity únavy a vyčerpania alebo naopak neodôvodnené chudnutie, poruchy sexuálnych funkcií a nervozita? Vyčítajú vám, že ste večne nespokojní, nesústredení a bez „šťavy“? Možno je najvyšší čas navštíviť endokrinológa. Za všetky tieto ťažkosti by totiž mohli byť zodpovedné poruchy štítnej žľazy.

Vysoká alebo nízka aktivita štítnej žľazy postihuje asi dve percentá populácie. To znamená, že každý piaty až šiesty človek sa v nejakom období svojho života s hormonálnymi problémami spôsobujúcimi výkyvy metabolizmu, ktoré sa pripíšu na vrub malého telieska v tvare motýľa, stretne. „V prípade, že má niekto predispozíciu, teda je dedične zaťažený, je známe, že spúšťacím mechanizmom choroby môžu byť okrem výrazných hormonálnych zmien v puberte, po pôrode alebo v období klimaktéria aj dlhotrvajúci stres a ťažká psychická záťaž,“ hovorí endokrinologička MUDr. Darina Malacká z Endokrinologickej ambulancie z Polikliniky Karlova Ves v Bratislave. Celá záležitosť je o to zradnejšia, že podobné symptómy ako v úvode spomenuté priberanie, únava, búšenie srdca či výkyvy nálad sú tiež typickým sprievodným javom nastupujúcej menopauzy.


Ako to celé funguje

So svojimi 20 až 40 gramami patrí štítna žľaza v tele dospelého človeka k tým väčším. Nachádza na prednej strane krku, presnejšie, tesne pod hrtanovým výstupkom ohryzku, kde sa pripája na štítnu chrupku hrtana (odtiaľ jej názov), a súčasne prekrýva tiež priedušnicu. „Je to dvojlalokový orgán, ktorého laloky v tvare motýlích krídel spája mostík v tvare telíčka motýľa. Každý z lalôčikov by sa dal veľkosťou prirovnať asi k slivke. Pre endokrinológa nie je dôležité, koľko žľaza váži. Predsa len, odvážiť by ju bol problém,“ s úsmevom konštatuje doktorka Malacká. „Pri ultrazvukovom vyšetrení sa však dá zistiť, aký má objem. Pre ženy je normou približne 19 mililitrov, teda 8 ml na jeden lalok. Pre mužov je to asi 20 ml. Ak je štítna žľaza prekrvená, a teda aj zväčšená, môže to poukazovať na poruchu jej činnosti.“

Úlohou žľazy, bez ktorej nemôžeme žiť, je produkovať hormóny. Pocítime ju až vtedy, keď sa jej funkcie narušia a začne nejakým spôsobom „štrajkovať“. Funguje totiž ako výkonný manažér živej továrne – ľudského tela, či presnejšie jeho metabolizmu. Reguluje nielen intenzitu látkovej premeny, ale ovplyvňuje aj rast a vývoj mnohých orgánových systémov v tele. Keď sa z nejakého dôvodu činnosť a funkcie tohto dôležitého orgánu narušia – začne to niekde škrípať. Podľa toho, či produkuje hormónov veľa alebo málo, spôsobuje aj špecifické symptómy. V súčinnosti s ostatnými hormónmi ovplyvňujú hormóny štítnej žľazy, predovšetkým tyroxín a v menšej miere trijódtyronín a kalcitonín všetky pochody látkovej premeny v ľudskom tele – zasahujú do metabolizmu cukrov, bielkovín a tukov, ovplyvňujú tvorbu tepla a vyrovnávajú tiež hladinu vody v tele a cukru v krvi. Zúčastňujú sa na krvotvorbe, ovplyvňujú metabolizmus kostí a tiež budovanie svalovej hmoty. Inými slovami: hormóny štítnej žľazy, určujú človeku hladinu energie tým, že regulujú v tele látkovú premenu. Jej rýchlosť závisí od množstva premenenej glukózy. Každý človek má iný stupeň látkovej premeny, ktorý kolíše napríklad v závislosti od toho, akú namáhavú prácu telo vykonáva. Pri ťažkej práci či športovom výkone sa metabolizmus samozrejme zrýchľuje, rovnako ako aj, aspoň na chvíľu vtedy, keď zažívame pocity strachu. A samozrejme, rozdiely sú aj medzi jednotlivcami. Stačí si spomenúť na celkom jednoduché konštatovanie, že niekomu to dobre spaľuje, teda, že má rýchly metabolizmus, a nemusí sa priveľmi obmedzovať, aby si udržal primeranú hmotnosť. Doktorka Malacká prirovnáva štítnu žľazu k počítačovému procesoru: „Je to akýsi procesor či krokovač, ktorý udáva tempo nášmu metabolizmu. Ak sa metabolizmus zrýchli, telo siaha po zásobách nielen v podobe tuku, ale aj zo svalov. A naopak, ak sa spomalí, prejaví sa to napríklad v podobe opuchov zo zadržiavanej vody a miernym priberaním.“


Rast, vývin a jód

Hormóny štítnej žľazy sú typické celým spektrom účinkov nielen v energetickom metabolizme ľudského organizmu, ale už v samotnom procese jeho embryonálneho vývoja. Na to, aby všetko riadne „šliapalo“ a štítna žľaza mohla dobre fungovať a ovplyvňovať všetky dôležité metabolické procesy, je potrebný jeden prvok – jód. V našich zemepisných šírkach aj v celom takzvanom západnom svete ho máme z umelo jodidovanej soli a tiež zo stravy viac menej dostatok. Jód sa nachádza v mlieku, cibuli a predovšetkým v rybách a tiež v trocha exotických morských plodoch, najmä v ustriciach. A ako to súvisí s rastom? V minulosti bol jód vo výžive populácie nie vždy zastúpený v dostatočnej miere a na Zemi ešte stále existujú miesta, kde sa k jodidovaniu soli pristúpilo v pomerne nedávnej dobe. A pritom nedostatok jódu môže mať fatálne následky na vývin plodu a tiež na oneskorený telesný i mentálny vývoj s doživotnými nenávratnými následkami, vtedy hovoríme o kreténizme. Tyroidné hormóny, teda tyroxín a trijódtyronín, majú totiž nanajvýš dôležitú úlohu pri vývoji mozgu počas vnútromaternicového vývinu. „U nás sa novorodenci vyšetrujú na nedostatočnú funkciu štítnej žľazy tretí deň po pôrode,“ vysvetľuje odborníčka. A aby to s týmto prvkom nebolo také jednoduché, je tu ešte ďalší činiteľ, ktorý riadi celý metabolizmus jódu v štítnej žľaze z „vyššieho postu“. Je to tyreotropný hormón, označovaný skratkou TSH. Produkuje ho podmozgová žľaza – hypofýza, konkrétne jej predný lalok – adenohypofýza.


Nedostatok hormónov sa ľahšie lieči

Jednou z najčastejších príčin pozvoľného znefunkčnenia tkaniva štítnej žľazy a následnej nedostatočnej produkcie hormónov sú zápalové procesy. Niekedy má zápal infekčný vírusový pôvod a podobné príznaky ako chrípka; môže napríklad imitovať bolesť uší či zubov. „Najčastejšie je podstatou takéhoto zápalu autoimunitná reakcia, pri ktorej si organizmus sám tvorí protilátky proti vlastnej štítnej žľaze a tieto protilátky samotnú žľazu poškodzujú. Autoimunitné ochorenia sa väčšinou nevyskytujú osamotene. Preto nie je vylúčené, že ak pacient trpí takýmto ochorením, môže sa k nemu ďalšie autoimunitné ochorenie pridružiť. Napríklad reumatoidná artritída, niektoré choroby obličiek či diabetes. Vzhľadom na to, že podstatu autoimunitných reakcií liečiť nevieme, medicína v takýchto prípadoch kauzálnu liečbu, teda liečbu príčiny nepozná, sme vlastne odkázaní len na liečbu symptómov ,“ vysvetľuje doktorka Malacká. Pri zníženej funkcii štítnej žľazy, odborne sa nazýva hypotyreóza, sa celkový energetický metabolizmus spomaľuje. Choroba sa rozvíja len veľmi pomaly a zmeny prichádzajú postupne. Nejde len o zmeny telesné, porucha sa prejaví aj na psychike. „Takýto pacienti môžu byť veľmi unavení, ba dokonca až apatickí, sťažujú sa tiež na depresie. Ženy môžu mať poruchy menštruačného cyklu, muži zasa poruchy potencie. Bežné sú zápchy, opuchy končatín, vysoký krvný tlak, neznášanlivosť chladu,“ vymenúva najbežnejšie symptómy lekárka. Keďže sa často podobné príznaky pripisujú nastupujúcemu klimaktériu alebo sa zamieňajú s prepracovanosťou, je vyšetrenie u odborníka dôležité. Ide o jednoduché vyšetrenie krvi a ultrazvukom. Dobrou správou tiež je, že základné vyšetrenie činnosti štítnej žľazy dnes môže pacientovi s podozrením na jej nefunkčnosť urobiť aj praktický lekár. „Porucha štítnej žľazy, prejavujúca sa nedostatkom hormónov sa lieči pomerne ľahko. V jednej tabletke pacient dostane toľko syntetického tyroxínu, koľko mu chýba, a pacienti na liečbu zvyčajne aj dobre reagujú. Po stanovení diagnózy sa v priebehu jedného až dvoch mesiacov mnohé ťažkosti vyriešia. Až na pár výnimiek musia pacienti hormóny v tabletkách užívať celoživotne,“ vysvetľuje endokronologička.


Zvýšená produkcia – viac starostí

Pri zvýšenej funkcii produkuje štítna žľaza oveľa viac hormónov, ako telo potrebuje. Hospodárenie s energiou a látková výmena sa tým, obrazne povedané, štartujú do vysokých obrátok. Každá jednotlivá bunka v tele pracuje až nad mieru. Ťažkosti spôsobené nadmerným vyplavovaním hormónov štítnej žľazy zasahujú rôzne orgány v rôznom rozsahu. Preto sa jednotlivým pacientom nemusia vždy prejaviť všetky typické príznaky. Jedným z najčastejších je výrazná strata hmotnosti, týka sa to najmä mladších ročníkov. Neustále aktivovaný metabolizmus poháňa telo, aby spaľovalo viac energie, takže ničím nezvyčajným nie je ani neustály pocit hladu. Pri zrýchlenom metabolizme sa, samozrejme, tvorí aj viac tepla, a tak nečudo, že pacienti teplo zle znášajú, potia sa. Naštartovaný metabolizmus ovplyvňuje aj nervový systém, pacienti pociťujú psychomotorický nepokoj, zle spávajú. Pridružiť sa môžu tiež búšenie srdca, arytmia, vysoký krvný tlak, častá stolica, vypadávanie vlasov, poruchy menštruačného cyklu a tiež ťažkosti s otehotnením, nadmerná citlivosť a náladovosť. „V tomto prípade je liečba oveľa zložitejšia ako pri nedostatočnej činnosti. Cieľom liekovej terapie je znížiť tvorbu hormónov a dostať štítnu žľazu do fázy pokoja. Ale keďže ide o autoimunitné ochorenie, tvorba protilátok môže kedykoľvek opäť začať poháňať štítnu žľazu do nadmernej činnosti. Vyvolať to môže napríklad veľká psychická záťaž, dlhotrvajúci stres. Ak lieková terapia nie je úspešná, pristupuje sa k operatívnemu odstráneniu celej žľazy alebo jej časti, v niektorých prípadoch k liečbe rádioaktívnym jódom. Ak zväčšená štítna žľaza spôsobuje ťažkosti pri dýchaní či prehĺtaní, je jej operatívne odstránenie na mieste. V prípade úplného znefunkčnenia alebo odstránenia sa vlastne navodí stav hypotyreózy a pacient musí doživotne užívať syntetické hormóny,“ uzatvára doktorka Malacká. Zvýšená činnosť štítnej žľazy sa môže prejavovať aj navonok. Nielen trasením rúk a viditeľne zväčšenou štítnou žľazou, hovorí sa jej struma alebo laicky hrvoľ, ale napríklad aj takzvanými vystúpenými očami. „Viditeľne a hmatateľne zväčšená štítna žľaza môže poukazovať na chorobné zmeny, ale nie každá žľaza, ktorá pri prehĺtaní tlačí, má narušenú funkciu. Väčšina zväčšených štítnych žliaz pracuje normálne. Vystúpené oči sú typickým príznakom takzvanej Graves-Basedowej choroby. Protilátky, ktoré si organizmus vytvára proti vlastnej žľaze spôsobujú, že za očnými guľami sa aktivujú biele krvinky, a tak tkanivo okolo očnice a očných svalov hrubne a oči vytláča von,“ vysvetľuje lekárka. K ochoreniam štítnej žľazy patria tiež cysty a nádory, ktoré sa vyskytujú v takzvaných uzloch odborne nazývaných uzlové strumy. Hoci sú uzly pomerne časté, zhubné nádory sa v nich vyskytujú len zriedka, a sú väčšinou aj dobre liečiteľné. Najmä, ak sa včas rozpoznajú. Podľa lekárov je veľké väčšina ochorení štítnej žľazy, respektíve jej symptómov, dobre liečiteľná, treba im len venovať dostatočnú pozornosť a následnú endokrinologickú starostlivosť. Nezriedka sa totiž stáva, že celé spomínané spektrum ťažkostí zavedie pacientov najskôr do ambulancií celého radu iných špecialistov. Od kardiológov, až po gynekológov, a až po niekoľkých „zbytočných“ pokusoch napokon k endokrinológovi.

Osobný test štítnej žľazy

Neodhalí o akú poruchu ide, ale aspoň upozorní, že niečo nie je v poriadku. Na otázky odpovedajte „áno“ alebo „nie“, a zrátajte si koľkokrát ste odpovedali „áno“.

  1. Máte zrazu problém zapnúť si gombík na košeli, alebo je vám priúzka retiazka?
  2. Pociťujete v poslednom čase stále hlad?
  3. Máte problémy pri prehĺtaní? Pocit, akoby ste mali niečo v krku?
  4. Trápi vás nechutenstvo?
  5. Máte problém zaspať alebo sa v noci budíte?
  6. Priveľmi sa potíte alebo je vám často veľmi teplo?
  7. Alebo naopak, bez vonkajšej príčiny stále mrznete?
  8. Ste často podráždení a cítite vnútorný nepokoj?
  9. Cítite sa unavení a málo výkonní?
  10. Vypadávajú vám vlasy, štiepia sa nechty a máte suchú pokožku?
  11. Vyskytli sa vo vašej rodine ochorenia štítnej žľazy?
  12. Mávate bez zjavnej príčiny časté stolice alebo naopak zápchu?


Od jednej do troch:

Vaše problémy nemožno hodnotiť jednoznačne, ale nemožno ani vylúčiť súvislosť s poruchami štítnej žľazy. Ak by problémy pretrvávali dlhšie, prípadne by sa k nim pridružili ďalšie uvedené, poraďte sa s lekárom.

Od štyroch do sedem:

V tomto prípade je riziko poruchy štítnej žľazy zvýšené a ochorenie veľmi pravdepodobné. Mali by ste vyhľadať lekára, napríklad aj praktického, ktorý jednoduchým krvným testom zistí či vaše problémy možno pripísať na vrub štítnej žľaze.

Viac ako sedem odpovedí „áno“.

S najväčšou pravdepodobnosťou trpíte ochorením štítnej žľazy. Odborné lekárske vyšetrenie by ste nemali odkladať.

Iva Baranovičová