OČKOVANIE
Vakcíny každých päť minút zachránia jeden ľudský život. Sprevádzajú nás od narodenia. Deti, dospelí, tehotné ženy, cestovatelia, ľudia, ktorí majú zvýšené riziko nákazy i profesionáli, ktorí sa pri výkone zamestnania stretávajú s infekčnými ochoreniami – všetci potrebujú na ochranu svojho zdravia a života očkovanie. Ak ochrana populácie očkovaním zlyhá, môže nastať epidémia – ako bola nedávna epidémia osýpok na východnom Slovensku. Je to dôkaz, že poklesom zaočkovanosti by došlo k vážnemu a neuváženému ohrozeniu zdravia verejnosti, k zbytočným ochoreniam a úmrtiam.
Na sklonku 20. storočia boli najväčšími zdravotnými hrozbami infekčné a parazitické ochorenia, ktoré si najčastejšie vyžiadali životy dojčiat a detí. Od zavedenia očkovania sa očakávaná dĺžka života zvýšila o 15 až 25 rokov. Očakáva sa ďalšie predĺženie života a dôkazy naznačujú, že k tomu výrazne prispelo zvládnutie ochorení vďaka očkovaniu. Očkovanie dnes dokáže zabrániť viacerým infekčným ochoreniam a na obzore sú nové vakcíny s potenciálom zamedziť ďalším. Programy hromadného očkovania sa preukázali ako úspešné pri kontrole alebo dokonca eliminovaní ochorení. História ukazuje, že zníženie očkovacieho pokrytia pripravuje pôdu na opätovný výskyt ochorenia v populácii, ktorá už bola chránená. Pri stabilnom a vysokom očkovacom pokrytí ochorenie ustupuje a pri niektorých môže úplne zaniknúť. Napriek nespornému úspechu úsilia o očkovanie zomiera každoročne 1,5 milióna ľudí na ochorenia, ktorým sa očkovaním dá predísť. Podľa WHO budú vakcíny najdôležitejším nástrojom na zníženie vysokej morbidity a mortality trvale spojenej s pandémiami chrípky. Každý rok sa približne 3,5 milióna ľudí nakazí chrípkou, čo vedie až k 650 000 úmrtiam. V roku 1990 spôsobili prenosné choroby 33 % všetkých úmrtí, v roku 2010 to bolo len 25 %.
Okrem toho, že vakcíny dokážu zabrániť smrti a utrpeniu, sú aj jednou z najúspornejších a najdostupnejších zdravotných investícií. Očkovanie výrazne znížilo ekonomické zaťaženie spoločnosti infekčnými ochoreniami. Okrem ochrany životov a znižovania invalidity, dokáže očkovanie rovnako zmierniť tlak na zdravotné systémy vďaka menej častým návštevám lekárov a hospitalizáciám; a tiež znižovať čas práceneschopnosti a náklady na stratu produktivity spôsobenú rôznymi ochoreniami. Vďaka očkovaniu sa možno vyhnúť prenosným infekčným ochoreniam a zabrániť, aby sa preniesli medzi ľuďmi a rozšírili sa v populácii. Niektorí ľudia nemôžu byť chránení očkovaním. Napríklad deti, ktoré sú príliš malé na to, aby boli očkované, osoby s oslabeným imunitným systémom, ktorý nie je kompatibilný so všetkými stavmi po prijatí vakcíny, a osoby, ktoré sú príliš choré na to, aby vakcínu dostali (napríklad pacienti s rakovinou). Práve očkovanie dokáže zabezpečiť „kolektívnu ochranu“ aj pre tých, ktorí nemohli byť očkovaní. Kolektívna imunita a/alebo ochrana vznikne, keď je proti vírusu alebo baktériám očkovaním chránené veľké percento populácie. Ako bolo skutočne nedávno preukázané v mnohých krajinách po celom svete, keď očkovacie pokrytie klesne pod určitú úroveň, môže dôjsť k prepuknutiu infekčného ochorenia.
Zavedenie programu očkovania viedlo k dramatickému poklesu chorobnosti, invalidity a úmrtnosti pri mnohých infekciách. V boji s infekčnými ochoreniami a znižovaním úmrtnosti sa s výnimkou čistej a bezpečnej pitnej vody žiadne ľudské úsilie nevyrovná sile očkovania. Na sklonku 20. storočia boli najväčšími zdravotnými hrozbami infekčné a parazitické ochorenia, ktoré si najčastejšie vyžiadali životy dojčiat a detí. Programy hromadného očkovania sa preukázali ako úspešné pri kontrole alebo dokonca eliminovaní ochorení. Vďaka očkovaniu sme tesne pred eradikovaním (vyhubením choroboplodných organizmov) detskej obrny (už teraz je jej výskyt znížený o 99 %.)
Na Slovensku je dostupné povinné a nepovinné očkovanie. Povinne sa očkuje proti desiatim chorobám, nepovinne proti ďalším trinástim ochoreniam, z toho štyri sú cestovateľské vakcíny. Očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym nákazám je povinné v rámci pravidelného povinného očkovania, rovnako ako očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke. V rámci pravidelného povinného očkovania je povinné aj preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu.
Očkovací kalendár vytvárajú odborníci na základe odborných poznatkov, dlhoročných skúseností, situácie vo výskyte chorôb v SR a okolitých štátoch, odporúčaní ECDC – Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb a WHO – Svetovej zdravotníckej organizácie. Najúspešnejším preventívnym program na Slovensku je Národný imunizačný program. Jeho cieľom je chrániť zdravie verejnosti znížením chorobnosti, elimináciou až eradikáciou prenosných chorôb a zabezpečovaním účinnej a bezpečnej imunizácie detí a dospelých. Aktuálny očkovací kalendár možno nájsť na stránke ˇuradu verejného zdravotníctva SR www.uvzsr.sk/kalendar.
Povinné očkovanie:
záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusová hepatitída B, hemofilové invazívne infekcie, detská obrna, pneumokokové invazívne ochorenia, osýpky, mumps, rubeola.
Nepovinné očkovanie:
ľudský papiloma vírus (HPV), rotavírusové ochorenia, ovčie kiahne, chrípka, hepatitída typu A, meningokokové invazívne ochorenia, kliešťová encefalitída, pásový opar, besnota.
Cestovateľské
žltá zimnica, cholera, brušný týfus, japonská encefalitída.
Kolektívnu ochranu tvorí väčšina obyvateľstva, ktorá je odolná voči danej chorobe, má vytvorené protilátky. Protilátky sa tvoria po prekonaní ochorenia a po očkovaní. Na kolektívnej ochrane sa teda podieľajú očkovaní spolu s tými, ktorí prekonali ochorenie pred zavedením očkovania. Takto sú chránené ohrozené skupiny:
Každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany, čo znamená zvýšenie rizika vzniku epidémií a ohrozenie najzraniteľnejších. Neplatí, že proti chorobám, ktoré sa nevyskytujú, netreba očkovať! Kolektívna ochrana je dôležitá aj pre národnú bezpečnosť. Voľný pohyb osôb v EÚ a zvýšená migrácia ovplyvňujú bezpečnosť a zdravie Slovákov. Zaočkovanosť detí proti osýpkam na Slovensku klesla pod 95 % v štyroch krajoch: Bratislavský, Trenčiansky, Banskobystrický a Košický. Jedným z nepríjemných následkov bola tohtoročná epidémia osýpok na východnom Slovensku!
Jedným z nepríjemných následkov bola tohtoročná epidémia osýpok na východnom Slovensku, keď ochorelo 428 ľudí. „Najohrozenejšie boli deti do 15. Mesiaca života, kedy podľa očkovacieho kalendára by sa mali dať proti osýpkam zaočkovať. V rizikových regiónoch potom úrady verejného zdravotníctva očkovali už aj polročné deti, a zaočkovali proti osýpkam spolu viac ako sedem tisíc osôb,“ vysvetľuje epidemiologička prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. a MPH, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.
Podľa pediatričky MUDr. Marty Špánikovej, povinné očkovanie detí sa síce označuje týmto termínom, ale nikoho do očkovania lekári nútiť nemôžu. Rodičov sa pediatri skôr snažia aktívne do problematiky očkovania zapojiť, a vysvetliť im, že odmietnutím očkovania svoje deti ohrozujú rizikom vážnych a nezvratných zdravotných poškodení. Ak rodičia bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, hrozí im pokuta v súhrnnej výške 331 eur. Cieľom povinného očkovania však nie je vyberanie pokút za jeho odmietnutie, ale prevencia prenosných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti na Slovensku a je hradené z verejného zdravotného poistenia. Vďaka dôslednému dodržiavaniu povinnosti očkovania sa na Slovensku doteraz dosahovala vysoká zaočkovanosť, a tým aj ochrana obyvateľstva pred chorobami zaradenými medzi povinné očkovania.
Skupiny ľudí, ktorí sú alebo boli vystavení zvýšenému riziku nákazy, sú na Slovensku povinne očkované vo vybraných prípadoch podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 585 z 10.12. 2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Sú to napríklad ľudia, ktorí prišli do kontaktu s chorým na tuberkulózu, meningitídu či vírusovú hepatitídu A. Povinne očkovaní sú tiež ľudia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s človekom chorým na hepatitídu B, a proti besnote povinne očkujú ľudí, ktorí prišli do kontaktu s besným zvieraťom. Proti pneumokokovým infekciám sa povinne očkujú ľudia umiestnení v domoch sociálnych služieb.
Existujú aj profesie, pri vykonávaní ktorých sú niektoré očkovania povinné. Očkovaní proti tuberkulóze sú napríklad niektorí lekári, laboratórni pracovníci, či pracovníci azylových zariadení. Epidemiológovia, vojaci, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, hasiči a ďalší, sú očkovaní proti hepatitíde A. Proti hepatitíde B očkujú učiteľov na zdravotníckych školách, zamestnancov zariadení sociálnych služieb, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, obcí, zariadení sociálno-právnej ochrany detí a tiež zamestnancov sociálnej kurately. Očkovanie proti besnote je povinné pre zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom besnoty, zamestnancov asanačných podnikov, ktorí sú v priamom riziku nákazy; a šarhov. Očkovanie proti kliešťovému zápalu mozgu je povinné pre zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom kliešťového zápalu mozgu. Ďalším skupinám ľudí a profesionálov sa rôzne očkovania odporúčajú.
(iba)
Sclerosis multiplex (SM) je autoimunitné zápalové a neurodegeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému. Najčastejšie postihuje mladý
Počas pandémie COVID-19 sa mnohí rodičia z obáv pred nákazou báli prísť do pediatrickej ambulancie, a tak očkovanie svojich detí odkladal
Osýpky (lat. Morbilli) patria medzi najnákazlivejšie a najzávažnejšie prenosné ochorenia detského veku. Závažnosť osýpok spočíva najm
DIABETOLÓGIA Medzi závažné infekčné ochorenia nezriedka vedúce k doživotným zdravotným následkom ba až smrti, patrí hepatitída B. Pacie
