Skutočná zdravotná, ekonomická a spoločenská záťaž chrípkou po jej prekonaní nie je na prvý pohľad veľmi viditeľná. Akútne príznaky chrípky ako bolesť hlavy, horúčka, kašeľ, bolesť svalov sú len stavy, ktoré bezprostredne pri ochorení pociťujeme. Ochorenie na chrípku však môže zhoršiť respiračné stavy a spôsobiť primárny vírusový zápal pľúc, alebo oslabiť organizmus, na ktorý ľahšie nasadne bakteriálna infekcia a spôsobí bakteriálny zápal pľúc. Rovnako však môže zhoršiť astmu alebo chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP). Respiračné príznaky chrípky sú len vrcholom ľadovca, ktorý vnímame. Je vedecky dokázané, že vírus chrípky a následná reakcia imunitného systému pôsobia na výstelku ciev, čo spôsobuje ich zápal, vznik krvných zrazenín (tromboembóliu) a spôsobiť upchatie ciev. Môže sa podieľať na vzniku kardiovaskulárnych ochorení ako infarkt myokardu, zlyhanie srdca, spôsobiť mozgovú príhodu, alebo zhoršiť CHOCHP a cukrovku, alebo spôsobiť delírium, Guillain-Barrého syndróm či encefalopatiu alebo akútne poškodenie obličiek až smrť. Chrípka sa ako prispievajúci faktor v kontexte úmrtí v dôsledku uvedených stavov stále podceňuje.
„Kardiovaskulárne choroby sú hlavnou príčinou úmrtí na celom svete, spôsobujú celosvetovo až 31 % všetkých úmrtí. Chrípka je infekčné ochorenie s vysokou chorobnosťou a úmrtnosťou a hromadia sa dôkazy, že môže spúšťať rôzne kardiovaskulárne príhody,“ konštatuje MUDr. MUDr. Peter Hlivák, PhD., prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Asociácia medzi chrípkou/zápalom pľúc a kardiovaskulárnymi udalosťami je známa už viac ako 80 rokov. V prípade srdcových ochorení dochádzalo k vrcholu, ktorý časovo zodpovedal vrcholu chrípky, a to prakticky pri každej chrípkovej epidémii.
Narastajúci objem údajov z mnohých štúdií potvrdzuje, že chrípka spôsobuje závažné kardiovaskulárne komplikácie. Štúdia databázy dospelých pacientov nad 40 rokov bez akejkoľvek rizikovej anamnézy dokázala desaťkrát vyššie riziko úmrtia na srdcový infarkt a osemkrát vyššie riziko úmrtia na mŕtvicu do troch dní po laboratórne potvrdenej chrípkovej infekcii v porovnaní s prípadmi bez ochorenia na chrípku.
Výrazný spúšťací efekt vírusu chrípky na kardiovaskulárne udalosti zdôrazňuje potrebu adekvátnej prevencie proti chrípke. Preukázalo sa, že očkovanie proti chrípke znižuje počet kardiovaskulárnych udalostí o 26 až 53 % a znižuje počet kardiovaskulárnych úmrtí o 56 %. Predpokladá sa tiež, že očkovanie proti chrípke môže byť pri sekundárnej prevencii srdcového infarktu v dôsledku chrípky rovnako účinné ako zanechanie fajčenia alebo liečba statínmi pri liečbe vysokého krvného tlaku.
Napriek množstvu dôkazov podporujúcich úlohu očkovania proti chrípke v prevencii srdcovo-cievnych ochorení, ako aj dôkazov o potrebe očkovania chronicky chorých pacientov, je miera očkovania proti chrípke veľmi nízka.
Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť vo svojich odporúčaných postupoch pri aplikácii očkovacích látok proti chrípke a ochoreniu COVID-19 pre dospelú populáciu v čase chrípkovej očkovacej sezóny, usmerňuje poradie a odstupy jednotlivých očkovaní. „Vakcíny proti chrípke a proti ochoreniu COVID-19 sú obe neživé očkovacie látky. Ak sa ako prvá podá vakcína proti chrípke, očkovacia látka proti COVID-19 sa podá optimálne po 14 dňoch, z dôvodu lepšieho rozlíšenia prípadných nežiaducich účinkov. Ak sa ako prvá podá vakcína proti COVID-19, odporúča sa dodržať 14-dňový interval po ukončení celej očkovacej schémy, v prípade dvojdávkovej schémy až po aplikácii druhej dávky vakcíny proti COVID-19. V prípade, že je očkovaná osoba vo vysokom riziku nákazy a ťažkého priebehu ochorenia covidu alebo chrípky, môžu sa obe vakcíny podať s akýmkoľvek odstupom, alebo súbežne, každá do iného ramena. Súbežné očkovanie proti chrípke a covidu sa odporúča aj v prípade rizika, že očkovaná osoba na ďalšie očkovanie nepríde,“ hovorí prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. MPH, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti. „Očkujú sa zdravé osoby, ktoré nemajú klinické príznaky akútneho ochorenia a neboli v kontakte s osobou pozitívne testovanou na vírus SARS-CoV-2,“ dodáva profesorka Krištúfková.
Pôvodcom ochorenia na chrípku je vírus chrípky. Rozlišujú sa tri typy označované A, B, C. Kým vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie len človeku, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat a koní. Vírus chrípky, najmä typu A, ktorý má niekoľko subtypov, sa vyznačuje veľkou premenlivosťou. Vírus chrípky B je oveľa stabilnejší. Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje na celom svete počas celého roka a podľa toho WHO určuje, ktoré vírusy budú v očkovacích látkach v nasledujúcej chrípkovej sezóne obsiahnuté. Vírus často mení svoje vlastnosti, a takmer každú sezónu kolujú v populácii iné typy vírusov. „Chrípkový vírus typu A je najviac zodpovedný za epidémie a pandémie. Je to spôsobené tým, že chrípkové vírusy typu A môžu podliehať výraznej antigénovej zmene, sú schopné nájsť nový imunitný cieľ a v prípade citlivých ľudí môžu svojou genetickou zmenou úplne znehodnotiť imunizáciu organizmu predchádzajúcimi infekciami,“ konštatuje virológ prof. MUDr. Fedor Čiampor, DrSc. „Genetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí štyri pandémie, pri ktorých zomreli milióny ľudí,“ dodáva.
Tohtoročná chrípková sezóna bude podľa odborníkov nepredvídateľná. Vzhľadom na relatívne nízky výskyt chrípky v uplynulej sezóne však môžeme predpokladať, že populácia bude k chrípkovým vírusom vnímavejšia a zvýšený výskyt chrípky by mohol vyústiť aj do chrípkových epidémií.
(red)
V rámci Svetového dňa bezpečnosti pacientov vyhláseného Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) spustila skupina HARTMANN iniciatívu s cie
Onedlho sa opäť začne sezóna chrípok a prechladnutí. Hoci je najlepšou prevenciou proti chrípke očkovanie, významnú úlohu zohráva aj pos
