Výskum prebiehal medzi marcami 2020 a 2021. Výskumníci z Veterans Affairs St. Louis Health Care System a Washingtonskej univerzity porovnávali skupinu 89 216 na covid pozitívnych a zároveň minimálne 30 dní preživších pacientov, so skupinou 1 637 467 ľudí, ktorým covid nepreukázali. Vedci skúmali predovšetkým riziko akútneho poškodenia obličiek a tiež pokles tzv. glomerulárnej filtrácie, ktorý ukazuje mieru schopnosti obličiek tvoriť moč a zbavovať telo škodlivých látok. Výsledkom prekonania covidu je o 30 % väčšie riziko akútneho poškodenia obličiek, vyššie riziko zníženia glomerulárnej filtrácie a takmer trikrát väčšie riziko trvalého zlyhania obličiek. Štúdia jasne poukazuje na vyšší výskyt poškodenia a zlyhania obličiek po prekonanom covide. Je zrejmé, že funkcii obličiek po prekonanom covide treba venovať väčšiu pozornosť. Štúdie ukazujú, že sa môže v blízkej dobe zvýšiť počet ľudí, ktorí budú potrebovať dialýzu. Hoci atestovaných nefrológov by mohlo pribúdať viac, než v súčasnosti, keď sa atestujú zhruba traja či štyria nefrológovia ročne, odborníci sa zhodujú, že slovenská nefrológia je na to pripravená. O aké poškodenie obličiek covidom ide? „Aktuálne sa stretávame s tzv. nefropatiou asociovanou s covidom, kedy samotný vírus poškodzuje obličky priamo. Nepriamo poškodzuje covid obličky tak, že spôsobí poškodenie iných orgánov. Covidom poškodené srdce môže nepriamo poškodiť aj obličky a pľúca. Tým, že organizmus trpí nedostatkom kyslíka, sa tiež zvyšuje riziko nefropatie. Dokonca aj svalstvo poškodené covidom, tým že sa vyplavuje myoglobín, môže mať na poškodenie obličiek vplyv. V súvislosti s covidom predstavuje riziko aj kombinácia samotnej liečby – v prípade, že človek s teplotou je mierne dehydrovaný, užije lieky na zníženie teploty, ktoré sú primárne nefrotoxické, takýto stav predstavuje pre obličky tiež isté riziko. Poškodenie obličiek sa nemusí prezentovať priamo v čase akútneho covidu, ale prejaviť sa môže neskôr, po vyliečení, prípadne počas postcovidového syndrómu. Takýchto pacientov treba sledovať, pretože riziko poškodenia obličiek covidom pomerne dramaticky stúpa. Okrem toho, že sa sleduje, či nemá pacient poškodené pľúca, a či má dostatočnú saturáciu kyslíkom, treba monitorovať aj prípadné riziko poškodenia obličiek,“ komentuje vplyv covidu na pacientov s ochorením obličiek prednosta I. internej kliniky SZU a UNB a hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre oblasť nefrológie doc. MUDr. Martin Demeš, PhD., MPH.
Ďalšie dáta, ktoré majú lekári v súčasnej dobe k dispozícii, ukazujú, že očkovanie dialyzovaných pacientov treťou dávkou zásadne zvyšuje produkciu protilátok. Napríklad štúdia na 69 dialyzovaných pacientoch z Francúzska ukázala, že zatiaľ, čo po druhej dávke 15 pacientov neprodukovalo žiadne alebo len slabú hladinu protilátok, po tretej dávke sa aj im produkcia protilátok zdvihla na požadované hodnoty. Analýzy ďalej ukazujú, že rovnako na tom sú aj pacienti po transplantácii, ktorí sa liečia imunosupresívami, ktoré tvorbe protilátok priamo bránia. Aj pre nich je tretia dávka kľúčová. Rovnako je veľmi dôležité chrániť pacientov s chronickým ochorením obličiek preventívne, teda v okamihu zistenia pozitivity podávať monoklonálne protilátky alebo účinné antivirotiká. „Dialyzovaní pacienti, ale aj pacienti v pokročilom štádiu chronického ochorenia obličiek patria do skupiny veľmi rizikových pacientov. Potvrdila to aj pomerne vysoká úmrtnosť dialyzovaných pacientov v priebehu uplynulého roka, ktorá na Slovensku dosiahla 20 až 30 %,“ hovorí docent Demeš.
Svetový deň obličiek si ľudia na celom svete pripomínajú už od roku 2006, každoročne vždy druhý štvrtok v marci. „Táto iniciatíva vznikla už pred šestnástimi rokmi. Myslím si, že má veľký význam upozorňovať na to, že obličky sú dôležitým orgánom, ktorý môže ochorieť. Asi každý desiaty Slovák má ochorenie obličiek, o ktorom ani nemusí vedieť. V prípade pandémie, akou je aj covidová, sa neraz odhalia aj skryté ochorenia. Dôležité je upozorňovať na to aj preto, že samotné obličky sa dlho nijako nehlásia, že sú choré. S chorobami obličiek je to ako s ľadovcom, vidíme len dve pätiny, tri pätiny sú nám skryté. Aj preto musíme aktívne vyhľadávať prvé štádiá, kedy vieme chorobu ešte elegantne zvládnuť a neraz doslova zabrániť, aby obličky zlyhali. Ak poškodenie obličiek odhalíme až v tzv. preddialyzačnom štádiu, už sa veľmi pomôcť nedá. Preto treba o možných rizikách informovať. Úlohou prevencie je zabrániť, aby obličky zlyhali,“ povedal doc. MUDr. Martin Demeš, PhD., MPH.
V otázke zdravia obličiek je nezastupiteľná prevencia. Dôležitú úlohu zohráva zdravý životný štýl – nefajčiť, zdravo sa stravovať, nepiť nadmieru alkoholu a čo najviac sa hýbať. Jednými z hlavných rizikových faktorov sú aj cukrovka alebo vysoký krvný tlak a tiež dedičné predispozície v rodine. „Spozornieť by mal každý, kto prekonal infarkt myokardu alebo angínu pectoris. Ďalej sú zaťažujúcimi procesmi prekonané srdcové zlyhanie, ischemická choroba dolných končatín, reumatologické ochorenie, časté užívanie liekov na bolesť a obličkové kamene či bielkovina a krv v moči pri predošlých vyšetreniach. Oplatí sa tiež všímať si stav moču. Ak je tmavý, je na ňom pena alebo má neobvyklý zápach, treba byť naozaj na pozore,“ uvádza nefrologička MUDr. Monika Alaxinová.
Ak vás zaujíma, aké máte riziko ochorenia obličiek a chcete si urobiť orientačný test, môžete navštíviť web www.oblickovakalkulacka.sk. Ročne si test na tomto on-line nástroji urobí okolo 90-tisíc ľudí.
„Akákoľvek cesta, ako sa starať o svoje obličky je dobrá, pretože nejakým typom ochorenia obličiek trpí zhruba desatina populácie bez toho, aby o tom vedela. Choré obličky totiž nebolia,“ vysvetľuje Monika Alaxinová.
Väčšina ochorení prebieha v tichosti, človek si nevšimne, že má nejaké problémy, ak sa objavia, bývajú už známkou nejakého poškodenia. „Pravdou je, že chronické poškodenia obličiek bývajú nemé. Akútne, ako sú zápal obličky či renálna kolika, bolia. Ak si človek chce sám urobiť základný monitoring, môže si pomocou jednoduchého testu odčítať dva najzákladnejšie parametre, ktoré sa pri posudzovaní rizika ochorenia obličiek veľmi jednoducho vyšetrujú z moču, a to je prítomnosť krvi a bielkoviny v moči a mal by si tiež pravidelne merať krvný tlak. Ak niečo nie je v poriadku, človek by mal navštíviť svojho lekára. Následne sa vyšetruje glomerulárna filtrácia a vyšetrenie kreatinínu z krvi, čo poukazuje na zníženie funkcie obličiek. Ak všeobecný lekár zistí pokles funkcie, treba navštíviť nefrológa,“ uvádza doc. MUDr. Martin Demeš, PhD., MPH. Samozrejmosťou by malo byť všímať si, aký máme moč, či nemá zvláštnu farbu prípadne zápach, či nie je priveľmi zahustený a dodržiavať dostatočný pitný režim, čo je zhruba 1,5 až 2 litre za deň. „Pre obličky je dobré, čo je dobré pre zdravie celého organizmu. Keď budeme inak zdraví, je veľká pravdepodobnosť, že budeme mať zdravé aj obličky. Platí to pre prípady, ak niekto nie je geneticky predisponovaný a nenesie si chorobu obličiek v génoch. Myslíme si, že pravidelne monitorovať a sledovať treba rizikovú skupinu osôb, a to sú ľudia s chorobami, ktoré obličky poškodzujú, kedy prichádza k tzv. sekundárnemu ochoreniu obličiek. Týka sa to predovšetkým tzv. civilizačných ochorení, ako sú nadváha a obezita, cukrovka a vysoký krvný tlak – práve takíto pacienti by si mali dať vyšetriť obličky. V prípade diabetikov ide o tzv. diabetickú nefropatiu. Okrem toho, že ich pravidelne sleduje diabetológ, mali by byť aj v starostlivosti nefrológa. Druhú veľkú skupinu predstavujú hypertonici. Vysoký krvný tlak poškodzuje obličky. Známa je tzv. hypertenzná nefropatia, ktorá sa vyvinie následkom dlhodobého negatívneho vplyvu vysokého tlaku na obličky. Aktuálne je totiž medzi dialyzovanými pacientami približne 40 % diabetikov s diabetickou nefropatiou a asi 15 % s hyportonickým poškodením obličiek. Ďalšou veľkou skupinou sú ľudia s obezitou. Obezita okrem iných orgánov tiež poškodzuje obličky – dnes poznáme aj tzv. obezitovú nefropatiu. Vo všetkých spomenutých prípadoch vzniká poškodenie obličiek, pretože je chorý iný systém. Obličky však môžu poškodiť aj systémové choroby, ako je napríklad systémový lupus erythematosus. Veľkú skupinu, ktorú by bolo potrebné sledovať, predstavujú tiež nedonosené deti dospelého veku. Hrozí im totiž vysoké riziko hypertenzie a následné poškodenie obličiek, ktoré, keďže sa narodili predčasne, sa im dostatočne nevyvinuli,“ vysvetľuje hlavný odborník MZ SR pre nefrológiu. Okrem spomenutého obličkám veľmi škodí aj fajčenie. Poškodzuje drobné vlásočnice, ktoré sa zúčastňujú na filtrácii krvi v obličkách.
„Pre obličky je dobré, čo je dobré pre zdravie celého organizmu. Škodí im vysoký krvný tlak, obezita a iné civilizačné choroby, napríklad diabetes. Veľmi im však škodí aj fajčenie. Poškodzuje drobné vlásočnice, ktoré sa zúčastňujú na filtrácii krvi v obličkách.“
Keď už obličky zlyhajú, existujú štyri základné metódy ich náhrady. Hemodialýza na dialyzačnom stredisku, domáca hemodialýza alebo domáca peritoneálna dialýza a transplantácia. Všetky zachraňujú život a ich kvalita je úplne zásadná. V minulom roku bolo na Slovensku transplantovaných celkom 115 obličiek. Je to najmenej od roku 2003. „Extrémne nasadenie zdravotných pracovníkov na jednotkách intenzívnej starostlivosti a ARO oddeleniach, v kombinácii s absolútnym nedostatkom intenzivistických lôžok v čase vrcholiacej druhej a tretej vlny pandémie spôsobilo pokles v odberovej aktivite a následne v transplantačnom programe. Teraz postupne dochádza k zvyšovaniu počtu darcov. Predpokladáme, že podobne ako v predchádzajúcom roku, s príchodom jarných a letných mesiacov, kedy klesá počet pozitívnych pacientov, dôjde opätovne k nárastu počtu odberov a transplantácií,“ približuje prof. MUDr. Ivana Dedinská, PhD., primárka transplantačného centra UN Martin a vedecká sekretárka Slovenskej transplantologickej spoločnosti. S transplantáciami úzko súvisí aj príprava pacientov na zaradenie na tzv. waiting list, čiže čakaciu listinu. Príprava zahŕňa celý rad vyšetrení, ktoré realizuje domovské dialyzačné stredisko.
Pani Mária je už deväť rokov na dialýze. Chodí na ňu tri razy za týždeň na štyri hodiny. „Ak by som vypila viac tekutín, musela by som byť na dialýze aj dlhšie. Ako vravieva pán docent Demeš, som dobre trénovaná. Snažím sa dodržiavať pitný režim a obmedzovať sa. Pijem len čistú vodu a čaj, za deň môžem vypiť len pol litra tekutín. Na začiatku to bolo veľmi ťažké. Keď je v lete teplo, dám si do úst kocku ľadu, tak sa dá smäd oklamať,“ hovorí pani Mária. Na otázku, či musela nejako zmeniť stravovanie, odpovedá: „Ešte skôr, ako som sa dostala na dialýzu, som musela radikálne zmeniť stravu, mala som bezbielkovinovú diétu. Po tom, čo ma začali dialyzovať, sú naopak, živočíšne bielkoviny potrebné. Každý deň musím jesť mäso, nesmiem mlieko ani syry kvôli fosforu a ani ovocie a zeleninu, kde je zasa draslík. Mala som sedemdesiat rokov, keď mi na preventívnej kontrole zistili, že mám zvýšený kreatinín. Nemala som bvšak žiadne problémy. Postupne sa mi ochorenie zhoršovalo, pridal sa vysoký krvný tlak, a lekárka mi navrhla dialýzu. Najprv mi museli na ruke vytvoriť tzv. aneuryzmu, vydutinu, pri čom sa spojí žila s tepnou, aby bol prietok krvi dostatočný. Po dialýze vždy cítim príval energie. Keď prídem domov, musím si oddýchnuť, ale potom môžem až do ďalšej dialýzy celkom dobre fungovať. Dostala som sa do dialyzačného centra, kde je úžasný personál, vždy nás informujú o všetkom, na čo sa pýtame. Dostali sme tiež výborné brožúrky, vďaka nim sa aj pomaličky vzdelávame. Dnes už z dialýzy nerobím žiadnu vedu. Je to súčasť môjho života. Ako každý, mala som v živote aj ťažké obdobia a možno som aj niečo zanedbala,“ vyznáva sa pani Mária.
Autor: Ivana Baranovičová