Pri príležitosti Svetového dňa zdravia pečene, ktorý sme si pripomenuli 19. apríla, sa počas okrúhleho stola s názvom Tuky a zlý životný štýl položia pečeň na kolená stretli všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Diana Baranová, hepatológ prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr. SVS. a certifikovaná nutričná poradkyňa Katarína Grich. Všetci traja sa pozreli na pečeň z rôznych uhľov pohľadu, pričom spoločným menovateľom boli tuky a životný štýl, ktoré na tento orgán so super schopnosťami vplývajú a súčasne sa viac zamerali aj na tému stukovatenej pečene.
Prečo sú tuky, životný štýl, životospráva a pohyb prepojené práve s pečeňou? Hepatológ prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr. SVS. v tom má jasno. Pečeň podľa neho spracováva všetky živiny, ktoré naše telo prijíma a pretvára ich na látky potrebné pre život. Ale to nie je všetko. „Pečeň dodáva telu energiu pre pohyb, stavebné látky, stará sa o imunitu, o dobrú zrážanlivosť krvi, produkuje žlč na vstrebávanie tukov. Pečeň je súčasne orgánom, ktorý spracúva splodiny metabolizmu a zabezpečuje ich vylučovanie,“ vysvetľuje.
Pečeň je podľa profesora Hrušovského aj zásobárňou zdrojov, ktoré sa hromadia pri spracovaní živín. „Zásoby sa v pečeni nezdržia dlho, no umožňujú bezpečne preklenúť obdobia, keď neprijímame potravu. Vtedy sa spracúvajú zásoby,“ pokračuje ďalej hepatológ. Ak sa človek prejedá a prijíma nadmerné množstvo potravy, navyše často v nesprávnom zložení, sklady a zásoby presiahnu svoje kapacity a pečeň začína byť preťažená. „Tak pri nadmernom kalorickom príjme vzniká aj najčastejšia pečeňová porucha stukovatenie pečene,“ približuje vznik ochorenia profesor Štefan Hrušovský.
O pečeni sa hovorí ako o nenahraditeľnom orgáne v ľudskom tele, ktorému vďačíme za veľa. Prečo? „Pečeň je ústredným orgánom látkovej premeny – metabolizmu. Prijíma čerstvé živiny, spracúva ich a svoje produkty poskytuje celému organizmu. Ide o energiu, stavebné látky pre všetky typy buniek, prvky imunity, faktory zrážanlivosti krvi a mnohé ďalšie látky,“ vymenúva profesor Štefan Hrušovský. Popri tom má pečeň podľa odborníka aj druhú, rovnako významnú funkciu, ktorou je odbúravanie telu nepotrebných splodín. „Pečeň ich spracúva na jednoduché látky, ktoré sa ľahko vylučujú žlčou alebo močom. Súčasťou tejto funkcie spracovania odpadu je životne dôležitá detoxikačná úloha – odbúranie toxických látok, vrátane tých, ktoré človek prijíma v potrave. Všetky látky, aj tie, ktoré sú telu potrebné, sa stávajú toxickými, ak sa nahromadia v nadmernom množstve. Pri ich spracovaní má nezastupiteľnú úlohu práve pečeň,“ pokračuje hepatológ. Treťou dôležitou funkciou pečene je recyklácia – využitie splodín metabolizmu na ďalšie účely. „Príkladom recyklácie je tvorba žlče, jej vylučovanie do tráviacej trubice a využitie na vstrebávanie tukových látok,“ opisuje.
Návštevy lekára pri problémoch s pečeňou nie sú také časté ako pri iných ochoreniach – pacienti tento orgán zvyknú podceniť a až pri väčších problémoch vyhľadajú odborníka.
„Človek sa veľmi nezaoberá pečeňou, pokým mu dobre funguje. Pečeň poskytuje dobré služby aj v čase, keď je preťažená. To môže byť pri nadmernom celkovom prísune živín alebo pri spracovávaní priveľmi jednostrannej ponuky, či pri chýbaní dôležitých zložiek potravy (vitamíny, minerály, stopové prvky). Pečeň je preťažená aj pri spracúvaní toxických látok, alebo pri ponuke toxických dávok inak spracovateľných látok. Typickým príkladom je alkohol,“ uvádza hepatológ, ktorý zároveň upozorňuje na to, že pečeň poskytuje perfektné služby aj v núdzovom stave. „Aj preto kolegovia nazvali viaceré pečeňové choroby tichým zabijakom,“ vysvetľuje profesor Štefan Hrušovský.
Pečeň si pacienti nevšímajú až do chvíle, kým nespozorujú vážne následky a prejavy na svojom tele. „Keď človek ochorie na pečeňovú chorobu, skoré štádiá bývajú bezpríznakové. Pečeňové choroby sa často vyvíjajú dlhodobo. Pacient si všimne chorobu pečene, až keď sa naruší niektorá jej funkcia. Napríklad nedostatočné spracovanie bilirubínu v pečeni spôsobí žltačku – žlté sfarbenie kože a slizníc. Ďalším prejavom býva svrbenie v dôsledku ukladania žlčových kyselín do kože. Inokedy porucha zrážanlivosti vyvolá drobné krvácanie,“ hovorí profesor Hrušovský.
Ako môžu pacienti zistiť, či ich pečeň funguje správne? „Žiaľ, pečeňové choroby v skorých štádiách nemajú nápadnejšie príznaky. Sú nešpecifické, teda bývajú aj pri iných chorobách. Medzi ne patrí únava, rozličné poruchy trávenia, niekedy svrbenie kože, inokedy pobolievanie kĺbov či svalov. Preto po pečeňových chorobách treba aktívne pátrať, osobitne v prípadoch ľudí, ktorí majú zvýšené riziko. Sú to pacienti s obezitou, s poruchou metabolizmu tukov a cukrov (nealkoholová tuková choroba pečene pri diabete mellitus či pri hyperlipidémii),. pri nadmernej konzumácii alkoholických nápojov (alkoholová choroba pečene), osoby s drogovou závislosťou (vírusové hepatitídy),“ opisuje ďalej hepatológ.
Vyšetrenie pečene je podľa neho súčasťou preventívnych prehliadok a pečeňové parametre sa často vyšetrujú v súvislosti s inou návštevou lekára. „Tu treba mať na pamäti, že každé, aj nepatrné zvýšenie pečeňových parametrov môže byť prejavom závažnej choroby,“ upozorňuje.
Posledné dva roky počas pandémie sa mohli odzrkadliť na návykoch a životnom štýle pacientov – zmeny stravovania, menej pohybu, viac stresu? Ako to vnímajú všeobecní lekári? „Jednoznačne môžem za posledné dva roky potvrdiť zvýšený počet pacientov, ktorí žijú nesprávnym, nezdravým a uponáhľaným spôsobom života. Nedostatok pohybu, pasivita a pohodlnosť spojená so zvýšeným energetickým príjmom kaloricky výdatnej a nutrične chudobnej potravy spôsobuje nárast hmotnosti so všetkými rizikami a komplikáciami vrátane stukovatenia pečene,“ opisuje svoje skúsenosti aj všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Diana Baranová.
„Ak je v jedálnom lístku prevaha nezdravých potravín s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín, priemyselne spracovaných potravín vrátane mrazených polotovarov a rýchleho občerstvenia, taktiež potravín s vysokým obsahom cukru (predovšetkým fruktózy) a soli a pacient žije sedavým spôsobom života, s minimom pohybovej aktivity, rozhodne je vystavený oveľa vyššiemu riziku ako ten, čo konzumuje vyváženú, pestrú, nutrične bohatú a plnohodnotnú stravu s dostatočným zastúpením základných živín a biologicky aktívnych látok,“ dôvodí lekárka. Pravidelná pohybová aktivita podľa nej pomáha podstatným spôsobom udržiavať a kontrolovať primeranú telesnú hmotnosť a pozitívne vplýva na fyzickú aj psychickú kondíciu človeka.
Dôležité však je správne si nastaviť stravovací režim. Zvlášť pacienti s metabolickým syndrómom a stukovatenou pečeňou musia sledovať nielen počet jedál denne, ale zásadné sú taktiež biologicky hodnotné bielkoviny, ktoré obsahujú fosfolipidy. „Klienti s metabolickým syndrómom majú často rôzne pridružené ochorenia, ktoré treba pri vyhodnotení stravovacích odporúčaní zohľadniť. S ohľadom na stukovatenú pečeň, pri stravovacích odporučeniach okrem obmedzenia na tri denné pokrmy, sú dôležité najmä biologicky hodnotné bielkoviny obsahujúce fosfolipidy. Nájdeme ich v sóji a produktoch z nej, vajciach, imunomodulačných hubách ako shiitake, ale aj v chudom hydinovom, králičom či teľacp, mäse a rybách. Zo zeleniny uprednostníme druhy bohaté na horké látky urýchľujúce pocit sýtosti a produkciu tráviacich štiav ako čakanku, rukolu, cigóriu, ružičkový kel, brokolicu a artičoky. Práve na jar sú to i jemné lístky divokých rastlín ako púpava, žihľava, žerucha a podobne,“ vymenúva Katarína Grich, ktorá sa venuje komplexnému individuálnemu plánu výživy a posilneniu metabolizmu ľudí.
Počty pacientov, ktorých životných štýl a návyky nie sú ideálne, sa zvyšujú. „Pod nárast pacientov, žijúcich nesprávnym životným štýlom, za posledné dva roky sa podľa môjho názoru významnou mierou podpisuje aj stres a pandémia COVID-19. Za zásadný krok v liečbe považujem najmä aktívny prístup pacienta k svojmu ochoreniu, čo znamená tri základné kroky – diétne opatrenia, zvýšená fyzická aktivita a komplexná zmena životného štýlu,“ radí MUDr. Diana Baranová.
Vedeli ste, že na určenie diagnózy metabolického syndrómu slúži päť kritérií? Podľa Kataríny Grich je hlavným kritériom obvod pása, ktorý by nemal presiahnuť 94 cm v prípade mužov a 80 cm v prípade žien, pričom definícia WHO určuje príslušné maximá na 102 a 88 cm.
„Metabolický syndróm je prítomný, ak sú splnené ďalšie dve z nasledujúcich kritérií, a to koncentrácia triglyceridov v sére nad 1,7 mmol/l, krvný tlak vyšší ako 130/85 mmHg, koncentrácia glukózy v krvi nalačno nad 5,6 mmol/l (alebo predtým rozpoznaná cukrovka), HDL-cholesterol menej ako 1,0 mmol/l u mužov a menej ako 1,3 mmol/l u žien,“ vysvetľuje certifikovaná nutričná poradkyňa Katarína Grich, ktorá pracuje aj s klientmi, ktorých trápi stukovatená pečeň.
„Rovnako ako pri mnohých ďalších chorobách, je tu súvislosť s nealkoholovou tukovou chorobou pečene. Výskyt tukovej choroby pečene v populácii ľudí s normálnou hmotnosťou je 3 %. No nealkoholovú tukovú chorobu pečene má 66 % ľudí s BMI medzi 25 a 40, a 91 % ľudí s BMI nad 40. Každý druhý pacient s diabetom mellitus 2. typu má tiež stukovatenú pečeň. Takáto pečeň je v svojej činnosti limitovaná, zhoršuje sa látková premena tukov spolu so schopnosťou redukovať hmotnosť,“ opisuje ďalej certifikovaná nutričná poradkyňa.
A čo obvod pása? „Väčšina ľudí si pod pojmom telesný tuk predstaví „faldíky“ na bokoch, alebo známe „pivné“ brucho. Viscerálny alias vnútrobrušný tuk, je tuk obaľujúci orgány v brušnej dutine. Jeho primárne ochranná úloha orgánov v brušnej dutine sa pre nové poznatky mení podľa toho, z akého ,uhla´ pohľadu sa na tento tuk dívame. Ako je z názvu zrejmé, vnútrobrušný tuk nie je na prvý pohľad vidieť a vtom je aj ho zákernosť. Tukové tkanivo sa v minulosti považovalo iba za skladovacie tkanivo, ktoré zároveň chráni orgány pred chladom, tlakom a otrasmi. V súčasnosti čoraz viac výskumov ukazuje, že tukové bunky plné mastných kyselín môžu aj poškodiť naše zdravie,“ pokračuje Katarína Grich, ktorá hovorí, že vekom sa energetický metabolizmus mení – spomaľuje, avšak potreba esenciálnych látok a mikroživín sa v skutočnosti nemení, mení sa potreba kalórií. „Prevencia spočíva v nutnosti predchádzať nárastu hmotnosti predovšetkým už v produktívnom veku,“ upozorňuje odborníčka z oblasti výživy.
Podľa rozloženia tuku rozoznávame podľa nutričnej poradkyne dva typy obezity, a tým aj hlavné rozdiely medzi mužmi a ženami. „Práve muži sú náchylnejší na ukladanie viscerálneho tuku. Nazýva sa to androidná obezita, pri ktorej telo nadobúda tvar jablka. Tento spôsob rozloženia tuku vedie k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych chorôb, lebo tuk sa ľahšie mobilizuje, a preto sa môže ľahšie uvoľňovať do krvi. Výhodou tohto však je, že muži môžu chudnúť rýchlejšie ako ženy. V minulosti museli muži behať a loviť, preto potrebovali štíhlejšie horné časti končatín (stehná). Pre zásobarňu energie je preto brušná dutina s centrálnym ťažiskom vhodným miestom. Samozrejme, z pohľadu evolučných potrieb človeka v danej dobe. Aj keď je tento fakt dnes skôr kontraproduktívny, je potrebné ho brať do úvahy,“ hovorí Katarína Grich. Ako sme na tom s viscerálnym tukom, nám napovie obvod pása. „Ako veľmi jednoduchý a predsa spoľahlivý spôsob sa osvedčilo meranie obvodu pása vo výške pupku,“ vysvetľuje Katarína Grich.
„Zvýšené riziko metabolického syndrómu sa mužom začína od 94 cm, ženám od 80 cm.“
Kto to chce vedieť presnejšie a proces určenia nadváhy chce mať jednoduchý, môže podľa Kataríny Grich svoj obvod pása vydeliť telesnou výškou (WtHR = Waist to Height Ratio). „Napriek jednoduchosti prevedenia tejto metódy má WtHR najväčšiu vypovedaciu schopnosť v súvislosti s nadváhou a následnými ochoreniami a je dokonca presnejšií ako BMI. Vypočítaná hodnota by mala byť do 40. roku života pod 0,5 a platí ako pre mužov, tak i pre ženy. Muž s telesnou výškou 180 cm a obvodom pása 90 cm má hodnotu WtHR 0,5. Žena s telesnou výškou 160 cm a obvodom pása 80 cm má takú istú hodnotu 0,5. Obaja sú na hornej hranici normálnej hmotnosti. Táto hodnota závisí od veku a môže byť vo veku nad 50 rokov dokonca 0,6,“ vysvetľuje odborníčka. Podľa nej aj veľmi jednoduchý, orientačný pohľad na pomer obvodu pása k obvodu bokov napovie veľa. „Čím vyšší je pomer pása k bokom, tým je väčšia pravdepodobnosť vysokého podielu vnútrobrušného tuku,“ poukazuje Katarína Grich.
(red)