Rovnako, ako to platí pre dospelých, aj deti najčastejšie ohrozujú úrazy, ktoré sa stanú doma alebo v jeho okolí – na chodníku pred domom, na povale, v záhrade, na chate. Takýchto úrazov je viac ako polovica. Ďalším rizikovým stanoviskom sú športoviská, za nimi nasleduje cesta a potom škola či predškolské zariadenia. Najčastejšími obeťami úrazov sú nielen starí ľudia, ale aj deti do päť rokov, úrazovosť potom stúpa po desiatom roku veku a vrchol dosahuje medzi 12. a 13. rokom života. A keďže chlapci sú akčnejší, majú riziko úrazu v porovnaní s dievčatami dvojnásobné a aj trvalé následky mávajú častejšie – napríklad po otvorenej rane, po poranení hlavy či po páde a úraze v domácom prostredí. Najčastejšou príčinou hospitalizácie je otras mozgu, zlomenina a pomliaždenina po úrazoch, ktoré sa stali doma, respektíve na ceste.
V prevencii úrazov zohráva veľkú úlohu ostražitosť rodičov. Malé deti do troch rokov by bez dozoru nemali byť vôbec a ani deti mladšie ako 12 rokov by nemali ostať samy doma dlhší čas. Okrem ostražitosti je možné predchádzať mnohým úrazom cieleným vzdelávaním v ochrane vlastného zdravia, rovnako ako mnohým úrazom predchádzať, zároveň ich počet a závažnosť minimalizovať.
„Z počtu všetkých dopravných nehôd zapríčinených chodcami dominujú deti do 14 rokov. Tým, že sa hrajú na ceste, alebo sú nepozorné, spôsobia až 40 % takýchto dopravných nehôd. Takmer tri štvrtiny hlásených úrazov sa eviduje na základných školách.“
Viac ako tretina všetkých úrazov detí sa stane v domácom prostredí. Nie vždy sa dá predísť všetkým úrazom, ale väčšine vážnych a smrteľných úrazov sa účinnou prevenciou predchádzať dá. Samozrejmosťou by malo byť odstrániť z dosahu detí nevhodné predmety či tekutiny (kozmetické a čistiace prostriedky), lieky, ktorými by sa mohli otráviť, zapaľovače, drobné predmety, ktoré by mohli prehltnúť, kanvice a hrnce s vriacou vodou či jedlom, čím by sa mohli obariť. Najohrozenejšie úrazmi priamo doma sú malé deti do šiestich rokov, neskôr sa im úraz môže stať najmä na športovisku či na ceste. Rodičia by mali predvídať namiesto detí. Samotné deti to totiž dokážu až okolo ôsmeho roku života. V logickom myslení, postrehu, sústredení a predvídaní nebezpečenstva sa deti priblížia dospelým až keď prekročia 12. rok života.
O tom, ako používať autosedačky v prevencii úrazov v detskom veku existujú presné pravidlá. Týkajú sa veku a hmotnosti dieťaťa. Čelný náraz v rýchlosti 50 km/h do pevnej prekážky zodpovedá pádu z výšky 10 metrov. Preto treba v plnej miere vždy dbať na bezpečné pripútanie dieťaťa vo vozidle. Ak malé dieťa v autosedačke zaspí, po príchode do cieľa cesty treba okamžite dieťa vybrať z autosedačky a uložiť do postieľky. Po zastavení vozidla dieťa zaspí tvrdšie a v sedačke mu hrozí udusenie. Vodič je kľúčovým bezpečnostným prvkom vozidla, preto treba s deťmi jazdiť opatrne, menšou rýchlosťou mimo miest a obcí, najmä na mokrej a zasneženej vozovke, či počas poľadovice.
Zlomeninám, pádom, pošmyknutiam na športoviskách najmä pri kontaktných športoch sa nie vždy dá vyhnúť, aj keď preventívne ochranné pomôcky pri niektorých športoch svoje opodstatnenie majú. Platí to aj pre nosenie prilbu počas bicyklovania. Ktorá je výbornou prevenciou úrazov hlavy spôsobených pádom. Dieťa na bicykli sa pohybuje niekoľkonásobne vyššou rýchlosťou ako chodec, preto si pri páde na hlavu môže spôsobiť oveľa závažnejší úraz s rizikom vážnych trvalých následkov, ba až smrťou. Cyklista bez prilby má takmer sedemkrát vyššie riziko zranenia hlavy a viac ako osemkrát vyššie riziko vážneho poranenia mozgu. Povinnosť nosiť riadne upevnenú cyklistickú prilbu ukladá zákon cyklistom pohybujúcim sa mimo obce. Deti do 15 rokov majú túto povinnosť aj v obci. Cyklistická prilba musí mať správnu veľkosť, aby obopínala celú hlavu, nosí sa riadne zapnutá, len tak dokáže pohltiť a zmierniť silu pri náraze, pričom ju rozptýli na väčšiu časť hlavy. Mala by byť z kvalitného materiálu a v prípade, že už „prežila“ pád, treba ju vymeniť. Môže totiž byť poškodená, hoci to nemusí byť vidno.
Ivana Baranovičová