Psoriatická artritída je kĺbový zápal, ktorý môže postihnúť pacientov s kožnou či nechtovou psoriázou. Ochorenie patrí do skupiny tzv. séronegatívnych spondyloartritíd. Ide o skupinu ochorení, ktoré majú podobné črty a príznaky jednotlivých ochorení sa môžu v konkrétnych prípadoch pacientov medzi sebou miešať.
Psoriáza je neinfekčné kožné ochorenie charakterizované zápalom a šupinatými „fľakmi“ zhrubnutej kože. Ložiská postihujú hlavne kožu lakťov, kolien, vlasatej časti hlavy, ale môžu sa objaviť aj v iným lokalitách, či sa dokonca rozšíriť na kožu celého tela. Okrem kože môže zasiahnuť psoriáza aj nechty. Odhaduje sa, že v celosvetovo postihuje táto choroba asi dve až tri percentá ľudí. Riziko výskytu psoriázy majú muži a ženy rovnaké. Ochorenie sa môže prejaviť v ktoromkoľvek veku, ale najčastejšie prepukne medzi 15. a 25. rokom života. Spúšťačom psoriázy býva poranenie kože, streptokoková infekcia, HIV infekcia, stres, fajčenie, alkohol, nadváha, ale aj niektoré lieky na zníženie tlaku krvi, na depresiu a aj na reumatický zápal kĺbov. Aj keď sa psoriáza v súčasnosti nedá úplne vyliečiť, jej príznaky možno väčšine pacientov efektívne potlačiť rôznymi liekmi.
Psoriatická artritída je kĺbový zápal postihujúci pacientov s kožnou a nechtovou psoriázou. Patrí medzi séronegatívne spondyloartritídy. Typické je, že v krvi postihnutých nie je možné dokázať prítomnosť reumatoidného faktora, ako pri reumatoidnej artritíde, a hlavným miestom zápalu je chrbtica. Medzi séronegatívne spondyloartritídy patrí tiež ankylozujúca spondylitída (Bechterevova choroba), reaktívne artritídy, artritídy pri črevných ochoreniach – pri ulceróznej kolitíde a Crohnovej chorobe, predná uveitída (zápal dúhovky a cievnatého telesa oka).
Psoriatická artritída postihuje v rovnakom pomere mužov ako ženy. Uvádza sa, že desať až 30 percent ľudí so psoriázou môže postihnúť aj psoriatická artritída. Kým prvé príznaky kožného ochorenia sa vyskytujú v rannej dospelosti, vznik kĺbovej psoriázy sa datuje zväčša až okolo 30. až 50. roku života. Prvé kĺbové príznaky sa teda zväčša zjavujú približne až po desiatich rokoch od začiatku prvých kožných zmien. Na druhej strane nie sú výnimočné ani prípady, kedy zápal kĺbu či kĺbov predchádza vzniku psoriázy a až vznik kožných ložísk dopomôže reumatológovi bližšie určiť druh zápalového reumatického ochorenia.
Presná príčina vzniku ochorenia nie je známa, ale veľký význam okrem zmien v imunitnom systéme určite zohrávajú genetické faktory. Dôkazom je aj fakt, že vo veľkej časti pacientov sa v rodine vyskytuje buď psoriáza alebo dokonca psoriatická artritída. Štatisticky bolo dokázané, že ak má psoriázu rodič, jeho potomok bude mať riziko rozvoja psoriázy oproti bežnej populácii trojnásobné, a rovnako vzrastá aj riziko psoriatickej artritídy.
Príznakmi sú bolesť a opuch drobných kĺbov rúk, nôh, zápästí, členkov, kolien, ale postihnutý môže byť ktorýkoľvek kĺb tela a aj chrbtica. Prítomná býva aj ranná stuhnutosť. Ak ochorenie postihuje chrbticu, objavuje sa tzv. zápalová bolesť chrbtice. V kontraste s bolesťou pri iných ochoreniach chrbtice sa vyskytuje v mladších vekových kategóriách, má tendenciu sa zhoršovať v pokoji, zlepšovať sa po rozcvičení, budí pacienta zo spánku a sprevádza ju ranná stuhnutosť, ktorá trvá aj viac ako pol hodinu. Ďalším možným príznakom ochorenia je daktylitída (párkovitý opuch celého prsta) alebo entezitída (zápal šľachového úponu). V prípade psoriatickej artritídy, rovnako ako aj pri ostatných séronegatívnych spondyloartritídach sa môžu príznaky jednotlivých ochorení kombinovať, a tak nie je raritou ani súčasný výskyt zápalu dúhovky a cievnatého telesa oka, či zápalového ochorenia čreva.
Aj keď sa v dnešnej dobe od prísneho delenia psoriatickej artritídy na jednotlivé typy ustupuje, rešpektovanie jednotlivých typov tohto ochorenia má ešte stále význam z hľadiska optimalizácie liečby pre jednotlivé typy s charakteristickými črtami.
Typy psoriatickej artritídy:
Reumatológ sa pri diagnostike opiera o výsledky laboratórnych vyšetrení krvi a o zobrazovacie metódy, akými sú röntgen a magnetická rezonancia. Zaujímavosťou je, že ukazovatele zápalu v krvi bývajú, na rozdiel od iných zápalových reumatických ochorení, zvýšené len v 50 % prípadov.
Liečba musí byť komplexná. Okrem medikamentóznej liečby je nutné pacienta informovať o povahe jeho ochorenia, o dobrom efekte chladivých obkladov na zapálené kĺby, nutnosti vyhýbať sa teplým procedúram (ako je napr. bahnisko, rašelinové zábaly), zavedenie pravidelnej rehabilitácie pod odborným dozorom a aj každodenného cvičenia v domácich podmienkach. Rovnako treba pacienta poučiť o negatívnom vplyve fajčenia, alkoholu a nadváhy na priebeh psoriatickej artritídy.
Medikamentóznu liečbu reumatológ nastavuje podľa rozsahu závažnosti príznakov. V menej závažných prípadoch si vystačí s nesteroidovými antiflogistikami, akými sú napríklad ibuprofen, diklofenac, meloxicam a podobné. V prípade, že tieto lieky nedokázali potlačiť zápal, sú k dispozícii tzv. chorobu modifikujúce lieky (DMARDs), ktoré rôznym spôsobom zasahujú do imunitne podmienenej reakcie. Klasické syntetické chorobu modifikujúce lieky (csDMARDs), ako metotrexát, leflunomid, sulfasalazin, cyklosporín A, začínajú pôsobiť zväčša až po určitom časovom období, zhruba po šiestich týždňoch až troch mesiacoch.
Pri zlyhaní liečby klasickými syntetickými chorobu modifikujúcimi liekmi (csDMARDs) je k dispozícií účinnejšia liečba buď cieleným syntetickým chorobu modifikujúcim liekom (tsDMARD), akým je apremilast, perspektívne aj tofacitinib, alebo biologická liečba (bDMARDs). Biologická liečba má trochu zavádzajúci názov, ktorý nevystihuje podstatu biotechnológiou vyrobeného lieku, ale skôr navádza k predstave „prírodného liečiva“. Asi lepším názvom by bola cielená liečba blokovaním chemických látok, ktoré udržujú zápal v postihnutých kĺboch. Biologický liek, ale aj cielený syntetický DMARD, je indikovaný v Centrách pre biologickú liečbu, ktorých je na Slovensku niekoľko. Pri zvažovaní biologickej liečby – podáva sa buď podkožne alebo vo forme infúzií, je nutné vždy prehodnotiť jej riziká a benefity. Pacient musí byť pred zahájením vyšetrený na ložiská možnej bakteriálnej infekcie, na vírusové hepatitídy, na tuberkulózu. Po vylúčení rizikových faktorov dokáže biologická liečba vo väčšine prípadov potlačiť aktivitu ochorenia tak, aby sa pacient cítil ako „ zdravý“ človek, a tým nebola obmedzená jeho sebestačnosť a aby nenapredovalo poškodenie kĺbov.
Aj napriek tomu, že psoriatickú artritídu možno v dnešnej dobe efektívne liečiť a na dlhú dobu ho uspať, aj naďalej patrí medzi nevyliečiteľné ochorenia. Veríme však, že napredovaním výskumu zistíme raz podstatu vzniku psoriatickej artritídy, a tým pádom bude možné zabrániť jej vzniku.
REUMATICKÉ OCHORENIA Pre pacientov s reumatoidnou artritídou je najdôležitejšia otvorená komunikácia s lekárom Reumatoidná artrití
