Onedlho sa opäť začne sezóna chrípok a prechladnutí. Hoci je najlepšou prevenciou proti chrípke očkovanie, významnú úlohu zohráva aj posilnenie vlastných obranných schopností tela.
Chrípka je jeden z najobávanejších a najagresívnejších vírusov. Veľmi nebezpečná je pre ľudí s chronickými ochoreniami. Vyšší vek sa spája práve s vyšším výskytom takýchto ochorení a vtedy chrípka ohrozuje najviac. Okrem srdcovo-cievnych a diabetu, sú rizikoví aj astmatici, alergici a pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. V porovnaní so zdravými ľuďmi bývajú náchylnejší na respiračné infekcie a aj častejšie hospitalizovaní pre komplikácie chrípky. Všetkým týmto pacientom sa ako najúčinnejšia prevencia odporúča očkovanie, bez ohľadu na závažnosť alebo stupeň ich ochorenia. Je pre nich bezpečné, účinné a nevyvoláva zhoršenie základného ochorenia, napríklad v podobe rozvoja zápalu pľúc, ktorý môže mať až fatálne dôsledky.
Určiť, či ide o vírus chrípky alebo iný druh vírusovej infekcie, nie je jednoduché. Počas sezóny chrípok a chrípkam podobných ochorení navštevujú ambulancie lekárov často práve ľudia s vírusovou infekciou, a na tú antibiotiká netreba. Postačí symptomatická liečba. Či sa pridružila aj bakteriálna infekcia, sa dá veľmi dobre zistiť vyšetrením CRP (C reaktívneho proteínu), ktoré do troch minút určí, či ide o vírusové alebo bakteriálne ochorenie.
Prechladnutie trvá kratšie ako chrípka, telesná teplota je len mierne zvýšená, pre chrípku je typická horúčka s triaškou. Chrípka je charakterizovaná výraznejšími celkovými príznakmi ako bolesti kĺbov, svalov, celková malátnosť. Vzniká náhle, prechladnutie pomaly. Aby sme zabránili komplikáciám je nevyhnutné začať s liečbou pri prvých príznakoch ochorenia. Dôležitý je pokoj na lôžku. Časté vetranie, zvlhčovanie vzduchu a časté umývanie rúk. Samozrejmosťou je vlastný uterák, pohár, príbor, tanier. A nezabúdať na staré známe, že dostatok spánku podporuje činnosť imunitného systému. Počas ochorenia treba zvýšiť príjem tekutín na dva až tri litre denne, je to dôležité na vyplavenie toxínov. Aj pitý režim môže prispieť k posilneniu imunity.
Odporúčajú sa bylinkové čaje (baza, lipa, zázvor, tymian, šípky, nechtík), neperlivá voda, ovocné šťavy riedené vodou v pomere 2:1. Čaje potláčajú zápal, majú dezinfekčné účinky, znižujú teplotu a podporujú imunitu. Rovnako dôležitý je prísun ovocia s vysokým obsahom vitamínu C so silným antioxidačným účinkom, ktorý dokáže aktivizovať reakcie imunitného systému. Ak nie je možné prijímať prirodzené zdroje vitamínu C, je dobré pri každom jedle podať asi 200 mg tohto vitamínu. Vhodné sú tiež vitamíny skupiny B vprírodnej podobe na aktiváciu reakcie slizníc, napríklad ovsená kaša. Podporiť imunitu možno aj zinkom, nie je však vhodné podávať ho spolu s citrusovými plodmi, znižujú totiž jeho účinok. Na elimináciu kyslíkových radikálov, ktorých sa pri ochorení vytvára viac ako dosť, sa odporúča stopový prvok selén, čo je silný antioxidant. Probiotiká dobre vplývajú na črevnú flóru a s ňou aj na slizničnú imunitu čreva. Na zvýšenie protilátkovej imunity sa používa výťažok z rastliny Echinacea. A pomáha aj recept starých mám: silný slepačí vývar, najlepšie s cesnakom a cibuľou. Potom nasleduje symptomatická liečba podľa príznakov. Pri dodržiavaní týchto zásad je veľká pravdepodobnosť skorého vyliečenia. Po chorobe nie je vhodná nadmerná fyzická zaťaž ani športovanie. Obdobie rekonvalescencie trvá tri až päť dní, práve vtedy dochádza k regenerácii organizmu.
Najúčinnejšou prevenciou ako nezvyšovať štatistiky chorých na chrípku počas epidémie je nechať sa zaočkovať a podporiť vlastnú imunitu. Dobré však je aj myslieť na niekoľko všeobecných pravidiel, ktoré môžu pomôcť vyhnúť sa nákaze.
| Príznaky | Prechladnutie | Chrípka |
| Nástup príznakov | postupný | náhly |
| Výtok z nosa | častý | zriedkavý |
| Kýchanie | časté | zriedkavé |
| Kašeľ | neskôr | od začiatku |
| Bolesť hrdla | častá | niekedy |
| Bolesť hlavy | niekedy | častá |
| Bolesť kĺbov a svalov | mierna | častá |
| Bolesť na hrudi | žiadna alebo mierna | častá |
| Telesná teplota | mierne zvýšená | vysoká |
| Zimnica | zriedkavá | od začiatku |
| Doba pretrvávania | 3 až 4 dni | 6 až 7 dní |
Je počas jesenných aj zimných mesiacov, až do objavenia epidémie chrípky. Očkovať sa možno aj v čase zvýšenej aktivity chrípky, existuje však riziko, že očkovaná osoba môže ochorieť skôr, ako si stihne vytvoriť dostatočné množstvo protilátok. Ľudský organizmus si vytvára ochranné protilátky postupne, približne v priebehu desiatich až 14 dní po očkovaní. Imunita po očkovaní pretrváva približne šesť až 12 mesiacov.
Je to len fikcia a nik nevie, čo by sa stalo, keby… Keby pred viac ako 80 rokmi existovala vakcína proti chrípke. Ide o historický prípad Leonarda Thompsona, ktorému v roku 1922 objavitelia inzulínu Banting so svojím asistentom Bestom ako prvému na svete začali podávať inzulín. Pacientovi zachránil život, no diabetik o trinásť rokov neskôr umrel na následky komplikácií spojených s vírusom chrípky. Keby mal možnosť zaočkovať sa, vakcína by mu zachránila život.
Okrem už spomínaných chronických ochorení ako sú srdcovo-cievne ochorenia, astma či diabetes by sa pred chrípkou mali chrániť aj pacienti s nádorovým ochorením, ktorí patria medzi vysoko ohrozenú skupinu ľudí. Podľa štatistík po prekonaní chrípky musia byť až päťnásobne častejšie hospitalizovaní a zomierajú až štyrikrát častejšia ako bežná populácia. Ak majú onkologickí pacienti naplánovanú chemoterapiu alebo rádioterapiu, mali by sa očkovať minimálne 14 dní pred tým. Očkovanie počas imunosupresívnej liečby je neúčinné. Vakcinácia v chrípkovej sezóne sa špeciálne odporúča najmä pacientom pred, ako aj po transplantácii krvotvorných buniek a orgánov.
(red)
V rámci Svetového dňa bezpečnosti pacientov vyhláseného Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) spustila skupina HARTMANN iniciatívu s cie
SEZÓNNE OCHORENIA Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že chrípkové vírusy každý rok zapríčiňujú tri až päť m
