Pacient, ktorý príde za lekárom s tým, že ho trápia závraty, môže udávať celý rad subjektívnych ťažkostí. Závraty môžu mať ako chorobný príznak veľmi rozmanitý pôvod. Príčina sa môže skrývať v poruchách rovnovážneho aparátu, ale aj v poškodení periférnych nervov či v psychogénne podmienených pocitoch.
Udržiavanie rovnováhy je dynamický dej. Ak sa naruší, sprievodným znakom je subjektívny pocit závratu, lat. vertigo, ktorý má charakter ilúzie pohybu a spája sa s pocitom straty rovnováhy. Na udržaní rovnováhy sa podieľa správna funkcia rovnovážneho aparátu, zraku, sluchu a neporušená citlivosť končatín. Diagnostika patrí do rúk neurológa, pričom platí, že ak sa príčiny chorobného stavu odhalia, zvyčajne je nádej na vyliečenie vysoká.
Existuje celý rad ochorení, ktorých príznakom je závrat. „Príčiny vzniku závratu sú veľmi rôzne. Podľa toho rozoznávame aj rôzne typy závratov. Prvou skupinou sú periférne závraty v dôsledku poškodenia rovnovážneho aparátu vo vnútornom uchu a druhou skupinou sú závraty centrálneho pôvodu,“ hovorí MUDr. Iveta Lisá, PhD., z II. neurologickej kliniky LF UK a UN Bratislava. Vertigo však môže byť aj psychogénne podmienené, keď ide o pocity závratu pri pohľade z výšky alebo do hĺbky, vznikajúce na základe uvedomenia možnosti nebezpečenstva pádu. Podľa príčin rozoznávame nasledujúce typy závratov:
Nemajú svoj pôvod vo vetibulárnom systéme, vznikajú najčastejšie pri ochoreniach spojených s kolísaním krvného tlaku alebo poruchách srdcového rytmu. Závratmi môžu trpieť aj pacienti s metabolickými ochoreniami, napríklad pri diabetickej hypoglykémii. Zvlášť významnou skupinu predstavujú liekmi navodené závraty (najmä liekmi na zníženie krvného tlaku, hypnotikami, psychofarmakami). Intoxikácia niektorými látkami má v klinickom obraze poruchy rovnováhy či rotačné závraty. Farmaká môžu vyvolať nielen pocity závratov, ale i charakteristické okulomotorické a vestibulárne príznaky.
„Vertigo má vždy charakter ilúzie pohybu až halucinácie a spája sa s pocitom straty rovnováhy alebo až stratou rovnováhy. Závrat má rotačný alebo polohový charakter – objaví sa pri zmene polohy hlavy.“
V súvislosti so závratom pacienti často opisujú pocity, ktoré závratom v pravom zmysle slova nie sú. Súvisia väčšinou s poruchami systému prijímania informácií z okolia pri poškodení nervových vlákien končatín (polyneuropatia) alebo poškodení miechy. „Takíto pacienti majú pocit závratu, ak stúpajú po nerovnom povrchu, v tme, čo je podmienené poruchou hlbokej citlivosti, akú mávajú pacienti s diabetom alebo s polyneuropatiou z iných príčin. V takom prípade nejde o skutočný závrat,“ vysvetľuje doktorka Lisá. K pocitom neistoty sa môžu pridružiť aj rozmazané videnie, pocit kolísania, nakláňania, padania, rotovania, tackania alebo posúvania v priestore.
Diagnostika spočíva v správne získanej anamnéze a jednoduchom neurootologickom vyšetrení, čo je vyšetrenie vestibulárneho aparátu. Zvyčajne je to postačujúce na odlíšenie pôvodu vertiga – či ide o periférne alebo centrálne podmienené poruchy rovnováhy. Je to pre diagnostiku kľúčové, keďže ochorenia periférneho vestibulárneho systému majú väčšinou neškodnejší charakter a lepšiu prognózu, kým centrálne vestibulárne syndrómy sú často spôsobené organickou léziou mozgu závažnejšieho pôvodu. „Pacient pod pojmom závrat rozumie hocičo – môže to byť pocit točenia ako na kolotoči. Často vie udať aj smer točenia. Pre periférny vestibulárny syndróm je typické, že pacient vie udať presný smer točenia, závrat vzniká náhle a je sprevádzaný výdatnou vegetatívnou symptomatológiou, ako je napínanie na zvracanie či zvracanie. Ak ide o iný, neurčitý pocit závratu, neistotu v priestore, pacient nevie udať smer točenia. Ide skôr o nestabilitu a poukazuje to na centrálne podmienený závrat a neurologický pôvod. Takéto závraty síce môžu vzniknúť náhle, ale nie až tak dramaticky. Vyvíjajú sa postupne a pozvoľna, s výnimkou prípadov, ak je závrat spôsobený zakrvácaním do mozgového kmeňa. V tomto prípade nie je možnosť kompenzácie bez liečby. Na základe rôznych príznakov, a napríklad aj vyšetrením nystagmu, čo je rytmický kmitavý pohyb očných buliev, vieme odlíšiť, o aký závrat ide. Ak diagnóza nie je jednoznačná, použijeme doplnkové vyšetrovacie metodiky, napríklad posturografickú metodiku, a zisťujeme, aká situácia spôsobí zhoršenie, čo poukazuje na pôvod príčiny,“ vysvetľuje neurologička. Ak však je podozrenie na centrálne podmienený závrat, potrebné sú aj iné neurologické vyšetrenia. „Pri podozrení na nedokrvenie v zadnej jame mozgu, nevyhnutne potrebujeme ultrazvukové vyšetrenie mozgových prívodných ciev, aby sme zistili, či cieva nie je zúžená. Ak závrat pretrváva dlhodobo, potrebné je aj CT vyšetrenie, prípadne magnetická rezonancia, čo umožní objaviť nádory, aj nezhubné, v zadnej časti mozgu, alebo aj demyelinizačné plaky poukazujúce na roztrúsenú sklerózu,“ dodáva.
V liečbe má najväčšiu nádej na úspech terapia zameraná na príčinu ochorenia a podmienky, ktoré ju spôsobujú. Keďže ide o komplexný problém, nie vždy sa podarí stanoviť príčinu ochorenia. V takom prípade sa uplatňuje liečba príznakov ochorenia, resp. kombinácia rôznych liečebných postupov, ktoré zahŕňajú medikamentózne, fyzikálno-rehabilitačné, chirurgické a psychoterapeutické prístupy. „Mnohé formy akútnych závratov, najmä tých s dramatickým a rýchlym nástupom periférneho pôvodu majú sklon spontánne vymiznúť po pár dňoch, niekedy aj bez liečby. Ide o mechanizmus tzv. kompenzácie – samouzdravenia. Je to dané tým, že ak je závrat spôsobený nerovnováhou medzi dvoma vestibulárnymi aparátmi v ušiach, zdravý sa svojou funkciou prispôsobí poškodenému, rovnováha sa obnoví a nepríjemné pocity vymiznú,“ dôvodí doktorka Lisá. Tieto mechanizmy možno liekmi a cielenou rehabilitáciou neraz aj podporiť. V liečbe sa uplatňujú lieky na potlačenie vracania, ktoré mechanizmom účinku potláčajú dráždenie rovnovážneho aparátu, a tak dokážu zabezpečiť úľavu od nepríjemných sprievodných vegetatívnych príznakov vertiga, najmä nevoľnosti. K dispozícii sú aj lieky na zvýšeniu krvného prietoku v arteriolách vnútorného ucha, ktoré nepôsobia sedatívne. Dĺžku a trvanie liečby určuje lekár.
V druhej polovici života má čoraz viac ľudí ťažkosti so závratmi a s hučaním v ušiach. Práve táto symptomatológia – závraty rotačného typu, porucha sluchu s tinnitom (ušným šelestom) a výrazné sprievodné vegetatívne príznaky (nauzea, vracanie, potenie, tachykardie) sú typické pre tzv. Ménièrovu chorobu. Mnohí možno nevedia a nie je to dostatočne známe, ale hučanie v ušiach môže spôsobovať aj ušný maz. „V každom prípade treba vyšetriť, či ide iba o hučanie v ušiach, alebo má pacient aj iné ťažkosti, iné sprievodné javy ako poruchu sluchu či závraty. Tieto tri príznaky sú totiž typické pre Ménièrovu chorobu alebo syndróm. Je to špecifický stav, kedy sa vo vnútornom labyrinte ucha nahromadí viac tekutiny, ako by tam malo byť, čo tlačí na nervové zakončenia vo vnútornom uchu. Podobné príznaky však môžu sprevádzať aj iné ochorenia, napríklad ochorenia chrbtice. Cievy, ktoré vyživujú ucho, idú cez krčnú chrbticu. Ak príde k ich útlaku, zníži sa prietok, môžu nastať problémy so zásobovaním a výživou a vzniknú závraty. Postihnutie statického nervu, napríklad aj pri vírusovej infekcii, potom spôsobí poruchu vestibulárneho systému, človek pociťuje závraty. Kedysi sa na roztiahnutie ciev používali infúzie, zistilo sa však, že aj tu sú veľmi účinné kortikoidy, dajú sa aplikovať injekčne alebo tabletkami. Existujú aj generátory tónov, ktoré by mali maskovať samotné hučanie v ušiach, ale celý problém sa pomerne ťažko rieši,“ hovorí otorinolaryngológ MUDr. Róbert Podivinský z Preventívneho centra Onkologického ústavu sv. Alžbety.
Nepríjemné pocity spojené so závratovými stavmi bývajú pre pacientov frustrujúce, dôsledky choroby značne ovplyvňujú každodenné aktivity v práci, aj v osobnom živote. V prípade, že ste mali podobné pocity, mali by ste navštíviť praktického lekára, ktorý vás na základe dôkladnej anamnézy odošle k špecialistovi. Hoci závraty patria v druhej polovici života medzi pomerne bežné symptómy, nie je dobré ich podceňovať, môžu byť príznakom závažných ochorení. Zaoberá sa nimi viac ako desiatka medicínskych špecializácií – od neurológie, ORL, oftalmológie, endokrinológie až po vnútorné lekárstvo. Dobrou správou je, že mnohým z nich sa dá buď predísť, alebo sa dajú úspešne liečiť.
Autor: Ivana Baranovičová
NEUROLOGICKÉ OCHORENIA Nemusíte denne robiť so zbíjačkou v ruke, aby ste okúsili, čo je syndróm karpálneho tunela. Možno vás zasko
ČAS JE MOZOG Na Slovensku odliečime rekanalizačnou liečbou viac ako 30 % pacientov s cievnou mozgovou príhodou. Slovensko tak v roku 2019 prekro
