Napriek dvom rokom pandémie predstavuje vírusové ochorenie COVID-19 aj naďalej výzvu tak pre zdravie jednotlivca, ako aj pre zdravotníctvo. Na základe informácií z NCZI bolo na Slovensku od jej začiatku do polovice marca tohto roka pozitívne potvrdených viac než 1,5 milióna laboratórnych testov. Celkový počet hospitalizovaných pacientov sa pritom vyšplhal nad 90-tisíc, pričom diagnóza covidu si v našej krajine vyžiadala viac ako 19-tisíc ľudských životov. Značná časť pacientov, ktorí infekciu prekonali, má pritom dlhodobé ťažkosti. Ambíciu odpovedať na otázku, ako dlho trvá pľúcam, kým sa zregenerujú, má projekt skenovania pľúc po prekonaní covidu, ktorý realizuje Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie (NÚTPCHaHCH) vo Vyšných Hágoch.
Na začiatku bol strach. Televízie vysielali spravodajské príspevky z nemocníc v Číne a Taliansku, pacientov ležiacich na chodbách, zdravotníkov oblečených v bielych ochranných odevoch, všetko podčiarknuté informáciami o vysokej úmrtnosti doposiaľ nepoznaného ochorenia, ktoré opustilo hranice krajiny pôvodu a svoj štatút epidémie rázne zamenilo za označenie pandémia. Prvú i druhú vlnu charakterizovala reaktívna medicína, mnoho pacientov prišlo do nemocnice neskoro, keďže chýbali potrebné informácie, ochranné prostriedky i prístroje.
„Dnes už vieme, že najväčším problémom vírusovej pneumónie COVID-19 je, že nejde o štandardné ochorenie, ktoré sa vyvíja istý čas. Doslova sa dokáže zhoršiť v priebehu niekoľkých hodín. Kľúčové je sledovať saturáciu kyslíka, norma je od 94 do 100 percent. Dôležité je si uvedomiť, že pri fyzickej záťaži môže klesať, no nemala by klesať pod 90 %. Keď sa tak stane, je potrebné konzultovať zdravotný stav so svojím praktickým lekárom. Pokiaľ sa pacientovi v noci dýcha ťažšie a saturácia klesne pod 86, treba volať záchranku,“ hovorí doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc., primár Oddelenia pneumológie a ftizeológie v NÚTPCHaHCH. Ako sám vraví, ideálne je, keď sa ochorenie podchytí včas a berie sa vážne. „Napriek tomu, že s covidom bojujeme dva roky, stále si mnohí myslia, že je to ,chrípočka´, ktorá sa dá zvládnuť bez problémov. Áno, niektorí majú len upchatý nos, stratu čuchu a chuti, iní majú ťažší priebeh. Zásadné je však sledovať svoj zdravotný stav. Ochorenie sa dá zvládnuť ambulantnou formou, a to dostatočným príjmom tekutín a vitamínov, zrážaním teploty. Spozornieť však treba, keď horúčka nereaguje na lieky, pacient začne vykašliavať alebo smrkať hlieny sfarbené do žlta a zelena. Vtedy ako pľúciar odporúčam pacienta ,prekryť´ antibioticky,“ podotýka docent Solovič.
Pľúca v centre záujmu
Pobyt v nemocnici je potrebný vtedy, keď sú pľúca poškodené natoľko, že im treba dodávať kyslík. „V súčasnosti už máme k dispozícii celú škálu neinvazívnych ventilácií, ktoré sú podobné ako ventilácie pre pacientov so spánkovým apnoe. Pokiaľ sú pľúca postihnuté viac, takmer až do 90 percent, indikujeme konzervatívnu liečbu v podobe vysokoprietokovej miniinvazívnej ventilácie s prietokom 60 litrov za minútu – buď nosovou maskou, nosovo-ústnou maskou alebo ich kombináciou. Covid dokáže spôsobiť devastáciu pľúcneho parenchýmu, a až keď vyradí viac než 90 percent pľúc z aktívnej činnosti výmeny kyslíka a oxidu uhličitého, napájame pacientov na umelé pľúcne ventilácie,“ hodnotí docent Solovič. Jeho najstaršia úspešne vyliečená pacientka mala 91 rokov, najmladší 19. Národný ústav vo Vyšných Hágoch však svojich pacientov sleduje aj po prepustení, keďže rekonvalescencia je často beh na dlhú trať. Mnohí následne používajú inhalačné lieky, najmä kortikoidy na tlmenie pretrvávajúceho kašľa, v prípade ťažkých nálezov s pomalým hojením sú to aj tabletové kortikoidy po dobu niekoľko týždňov. Niektorí pacienti musia byť aj doma na kyslíku, no postupnou liečbou a zlepšovaním v čase sa väčšina z nich dokáže zaobísť bez kyslíka. „Máloktorý pacient, i ten, ktorý prekonal ochorenie doma, sa z neho vylieči po týždni. Ochorenie doznieva väčšinou mesiac. O dlhom covide hovoríme po štyroch týždňoch až približne do troch mesiacov, keď ľudia pociťujú únavu, dýchavičnosť, nespavosť, nočné potenie, búšenie srdca, pokašliavanie a ženy traumatizuje aj vypadávanie vlasov. K bežnej rutine sa treba vracať postupne, nevrhnúť sa hneď do tréningového procesu, ani na náročnejšiu turistiku,“ upozorňuje docent Solovič.
Vlna omikronu však bola odlišná. Vírus spôsoboval primárne iné ťažkosti ako jeho predchodcovia, zväčša žalúdočné a črevné, či prudkú nádchu a bolesť hrdla. Vďaka tomu nie je tak veľa respiračne zlyhávajúcich pacientov, ako v uplynulých troch vlnách. No predsa, zdravotníci si všimli inú zásadnú skutočnosť. „Pokiaľ má pacient základné chronické ochorenie, omikron mu ho môže výrazne zhoršiť. V popredí sú teraz pacienti, ktorí majú rozhádzaný organizmus, horší sa im diabetes, kožné nálezy, k tomu sa môže pridať aj zápal pľúc či iné pľúcne nálezy. Keďže sme pľúcny ústav, prichádzajú k nám pacienti s tuberkulózou, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc aj astmatici. Ich stav sa vie rýchlo zhoršiť, pokiaľ vysadia pôvodnú liečbu, preto je potrebné naďalej aplikovať lokálne kortikoidy. Omikron vie tiež spustiť psoriázu, ekzémy, ale aj diabetes mellitus,“ vysvetľuje primár. Podľa neho do ambulancií po vlne omikronu prichádzajú najmä pacienti s postcovidovým syndrómom, ktorým ťažkosti pretrvávajú aj po troch mesiacoch od infekcie, pacienti po prekonaní covidu a, žiaľ, aj pacienti s rakovinou pľúc vo štvrtom štádiu, ktorí svoje ťažkosti pripisovali práve vírusovej infekcii.
NÚTPCHaHCH pritom uskutočňuje unikátny projekt skenovania pľúc pacientov, ktorí prekonali COVID-19, alebo majú postcovidový syndróm. „Ako prvú urobíme na rtg. celú snímku pľúc aj s jednou bočnou projekciou. Každému pacientovi následne spravíme funkčné vyšetrenie pľúc a spirometriu vrátane difúznej kapacity pľúc. Následne mu v prípade nálezu odporúčame urobiť nízkodávkové CT vyšetrenie, ktoré zistí rozsah postihnutia,“ vymenúva primár Solovič a pripomína, že nejde o jednorazovú záležitosť. V závislosti od nálezu je nastavená aj schéma kontrol – po dvoch, troch a šiestich mesiacoch a v prípade pacientov po prekonaní vírusového zápalu pľúc aj po roku od vstupného vyšetrenia.
Pandémia akcelerovala aj potrebu nákupu ďalšieho špičkového CT prístroja do Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovejchirurgie. Ide o SOMATOM go.UP s najvyššou kvalitou diagnostických funkcií a softvérom AI-Rad Companion Chest CT pre snímkovanie pľúc na báze umelej inteligencie. Je umiestnený v priestoroch covidového oddelenia a v budúcnosti, po odznení ochorenia COVID-19, bude slúžiť najmä pre pacientov s tuberkulózou. Jedinečný diagnostický zobrazovací CT prístroj urýchľuje nielen celý postup skenovania, ale výrazne šetrí aj čas medicínskemu personálu. Medzi jeho výhody patrí aj schopnosť automatického zvýrazňovania abnormality či porovnávania výsledkov s referenčnými hodnotami. Algoritmy sú pritom založené na metóde hĺbkového a strojového učenia. Podľa primára Ivana Soloviča je výsledok vyšetrenia štandardne k dispozícii do 15 minút po skenovaní pľúc. Komplikované prípady vyžadujúce konzultáciu s ďalším špecialistom trvajú kratšie ako pri iných CT prístrojoch a väčšinou je nález popísaný do 30 minút.
(red)
Foto: Archív I. S.