Nezáujem. Toto slovo podľa lekárov celkom presne vystihuje postoj väčšiny mužov k vlastnému zdraviu. Pri urologických ochoreniach je situácia ešte oveľa horšia. Muži o nich nehovoria a informácie, ktoré im môžu ochrániť zdravie a niekedy dokonca aj život, ignorujú.
A tak sa pre takýto postoj môžu stať súčasťou smutnej štatistiky, podľa ktorej časti pacientov zachytia lekári karcinóm prostaty až v pokročilom štádiu ochorenia. Dáta, ktoré má Slovenská urologická spoločnosť k dispozícii, hovoria, že rakovinou prostaty trpí takmer 9 000 Slovákov. Ročne ich pribudne 2 000. Reálne číslo je však podľa odborníkov určite vyššie – muži totiž ignorujú príznaky problémov a na preventívne prehliadky nechodia. Na rakovinu prostaty ročne zomrie 600 mužov.
Rakovina prostaty postihuje najmä mužov po päťdesiatke. Počet pacientov na Slovensku stále pribúda. Hoci karcinóm prostaty patrí medzi najčastejšie zhubné ochorenia mužov, väčšina z nich prevenciu zanedbáva. Aj keď za posledné roky lekári zaznamenávajú, že včasná diagnostika sa aj na Slovensku pomaly zlepšuje.
„Na Slovensku zachytíme vysoké percento pacientov, asi 14 percent, až v pokročilom štádiu ochorenia, keď prognóza nie je dobrá. Je za tým fakt, že muži o svojich problémoch neradi otvorene hovoria, a preto nechodia na preventívne prehliadky,” vysvetľuje prezident Slovenskej urologickej spoločnosti doc. MUDr. Ivan Minčík, PhD. Pritom vďaka včasnej diagnostike a novým možnostiam liečby existuje vysoká šanca na úplné vyliečenie. „Preventívne prehliadky pomáhajú odhaliť ochorenie včas a môžu tak zachrániť život,“ dodáva.
Prečo muži problémy so svojím zdravím ignorujú? „Do určitej miery ide o nezáujem, ale určite je to aj obava a strach, čo bránia mužom navštíviť urológa. Informovanosť je nielen v Európe, ale aj u nás na nízkej úrovni. V poslednom čase zaznamenávame, že na preventívne vyšetrenia začalo chodiť viac mužov v sprievode manželiek, ktoré viac dbajú na zdravie a argumentujú tým, že ak ony chodia na preventívne prehliadky ku gynekológovi, aj muži by sa mali pravidelne starať o svoju prostatu. Pravdou je, že problém majú najmä starší muži, ktorí nemajú prístup napríklad k informáciám zo sociálnych sietí, kde sa o rakovine prostaty hovorí otvorenejšie. Riziko karcinómu prostaty stúpa s vekom. Karcinómom prostaty sú ohrození najmä muži po päťdesiatke a 80 % nádorov sa vyskytuje vo veku nad 65 rokov. Mladší muži majú riziko vzniku tohto ochorenia pod jedno percento,“ hovorí docent Minčík.
„Výskyt onkologických ochorení sa zvyšuje v celej Európe. U nás je ale situácia horšia, pretože vysoké percento pacientov zachytíme až v pokročilom štádiu ochorenia, keď prognóza nie je dobrá. Je za tým fakt, že muži o svojich problémoch neradi otvorene hovoria, a preto nechodia na preventívne prehliadky,” vysvetľuje MUDr. Boris Kollárik, vedecký sekretár Slovenskej urologickej spoločnosti.
Aj keď komplexná štatistika pre Slovensko neexistuje, údaje zozbierané Európskou urologickou asociáciou v piatich európskych krajinách sa dajú považovať za širší trend. Iba každý štvrtý respondent v prieskume vedel správne identifikovať, kde sa prostata vôbec nachádza (prekvapivo, správnu odpoveď poznalo viac žien, než mužov). Až 54 % dokonca uviedlo, že prostatu majú aj ženy a 40 % respondentov tiež nevedelo uviesť, čo robí urológ, 10 % o ňom nikdy nepočulo. Rovnako slabé sú znalosti v prípade rakoviny semenníkov. 70 % opýtaných mužov si neverí, pokiaľ ide o rozpoznávanie symptómov. Paradoxne, oveľa viac sú sebaistí pri určovaní príznakov rakoviny prsníkov.
Existuje celý rad problémov s prostatou, ktoré sa v počiatkoch môžu prejavovať veľmi nenápadne, skôr či neskôr však nastanú problémy s močením. Častými sú zápalové ochorenia prostaty – prostatitídy, nezhubné zväčšenie prostaty a najvážnejšie ochorenie je karcinóm prostaty. Zápalové ochorenia privedú mužov do ambulancie urológa často pred päťdesiatkou. Nezhubné zväčšenie prostaty sa razantnejšie začne prejavovať po 50. roku života. Postupným zväčšovaním predstojnej žľazy, ktorá obklopuje močovú trubicu, dochádza k jej útlaku, čím sa mechanicky obmedzuje vyprázdňovanie močového mechúra a pacient začína mať viac či menej výrazné ťažkosti s močením. Ako prvé prídu na rad problémy s vyprázdňovaním, manifestujúce sa v podobe typických príznakov: slabý prerušovaný prúd moču, oneskorený štart močenia, odkvapkávanie moču po vymočení, pocit neúplného vyprázdnenia. So spomínanými problémami by muž v každom prípade mal navštíviť lekára a podstúpiť vyšetrenie prostaty, laboratórne vyšetrenia a aj vyšetrenie tzv. PSA (prostatického špecifického antigénu) v sére, čo je marker rakoviny prostaty. Cieľom liečby je zmiernenie subjektívnych ťažkostí pacienta a zabránenie progresii ochorenia. V niektorých prípadoch postačí len sledovanie pacientov bez terapie. K dispozícii je aj medikamentózna terapia.
Problémom je najmä to, že karcinóm prostaty sa aj dlhšiu dobu nemusí nijako prejavovať, alebo sa príznaky ponášajú na tie, ktoré sprevádzajú nezhubné zväčšenie prostaty. Karcinóm prostaty zvyčajne postupuje veľmi pomaly, a tak sa vo väčšine prípadov diagnostikuje vo veku nad 65 rokov. Práve neprítomnosť príznakov je dôvod, aby každý muž po päťdesiatke absolvoval preventívne urologické vyšetrenie na skríning karcinómu prostaty, pri ktorom sa jednoduchými, nebolestivými testami ochorenie diagnostikuje alebo vylúči. „Šance na vyliečenie karcinómu prostaty sú vysoké, ak sa ochorenie zachytí včas. Ide o nádor, ktorý rastie relatívne pomaly. Keď sa však zachytí až na základe klinických príznakov, vo väčšine prípadov ide už o štádium lokálne pokročilého nezriedka až metastatického ochorenia, kedy pacienta už vyliečiť nevieme, dokážeme len spomaliť progresiu ochorenia. Pozitívny nález prezradí hladina PSA – prostatického špecifického antigénu, enzýmu, ktorý produkujú bunky prostaty. Prítomnosť karcinómu však môže potvrdiť až histologické vyšetrenie tkaniva získaného biopsiou. Štádium ochorenia potom rozhodne o charaktere liečby. V začiatkoch ochorenia vieme pacientovi poskytnúť kuratívnu liečbu, ktorá umožňuje pacienta úplne vyliečiť,“ hovorí prof. MUDr. Peter Bujdák, CSc. z Urologickej kliniky LF UK, SZU a Univerzitnej nemocnice Bratislava.
„Pacienti prichádzajú k odbornému lekárovi s príznakmi, ktoré sa často prisudzujú benígnemu ochoreniu a súvisia s vekom pacienta. Vo väčšine prípadov nespôsobuje rakovina prostaty v skorých štádiách žiadne problémy ani poruchy. Symptómy rakoviny prostaty sa väčšinou zvyknú objavovať vtedy, keď je ochorenie už v pokročilom štádiu, resp. vtedy, keď je nádor taký veľký, že tlačí na močovú rúru. Pacienti môžu obdobné symptómy zaznamenať aj pri zápale prostaty alebo iných benígnych stavoch postihujúcich prostatu.“
Najjednoduchším spôsobom ako sa dostať k medicínskej starostlivosti v počiatočných štádiách ochorenia, je ísť k urológovi. „Pravdou je, že v posledných rokoch k nám mnoho pacientov posielajú praktickí lekári, ale ak má muž viac ako 50 rokov, mal by sa pýtať na vyšetrenie k urológovi sám. V rozvoji ochorenia zohráva svoju rolu aj genetika. Ak je karcinóm prostaty v rodinnej anamnéze a niekto z mužských príbuzných už naň ochorel, pravidelné vyšetrenia sa mužom odporúčajú už po 45. roku života. Vyšetrenie je veľmi jednoduché a treba zdôrazniť, že nebolí. Prostata sa vyšetruje cez konečník a odoberie sa krv na stanovenie PSA. Preventívne vyšetrenie by sa malo, v prípade, že bolo negatívne, zopakovať znova po troch rokoch,“ zdôrazňuje profesor Bujdák.
Rozhodujúcou úlohu v prevencii však zohráva aj štýl života: pravidelná fyzická aktivita, vhodná strava, zdravá hmotnosť a vyvážený prídel slnečných lúčov. Pred spálením pokožky sa treba chrániť a nadmerne sa vystavovať slniečku isto netreba, ale na druhej strane je to práve vitamín D, ktorý znižuje riziko rakoviny prostaty. A čomu sa ešte vyvarovať? Rizikom je obezita, strava s prevahou živočíšnych tukov a živočíšnych bielkovín a aj užívanie anabolických hormónov s cieľom podporiť rast svalovej hmoty.
Medzi známe rizikové faktory rakoviny prostaty patrí:
VEK: po dosiahnutí 50. roku života riziko ochorenia významne stúpa. Dvaja z troch diagnostikovaných pacientov s karcinómom prostaty majú muži starší ako 65 rokov.
RODINNÝ VÝSKYT: riziko ochorenia sa zdvojnásobuje, ak toto ochorenie mal váš blízky príbuzný.
Aj RASA je jedným zo zistených rizikových faktorov: ukazuje sa, že toto ochorenie častejšie postihuje Afroameričanov než belochov. Pravdepodobne aj zápalové ochorenia prostaty, napr. chronická alebo recidivujúca prostatitída poškodzujú bunky, čím sa môže zvýšiť pravdepodobnosť rozvoja rakoviny. Predpokladá sa, že aj niektoré faktory spojené s nezdravým životným štýlom môžu zvyšovať riziko vzniku karcinómu prostaty. Na rozvoj a rast rakoviny prostaty môže negatívne vplývať fajčenie, strava bohatá na živočíšne tuky a chudobná na ovocie a zeleninu, obezita a nedostatok cvičenia.
Aurot: Ivana Baranovičová
ONKOLOGICKÉ OCHORENIA Občianske zduženie Svetielko nádeje, ktoré pracuje pri Klinike pediatrickej onkológie a hematológie SZU Detskej fakul
Rakovina hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm, KRCa) je najčastejšie nádorové ochorenie tráviacej trubice a jedno z troch na
ONKOLOGICKÉ OCHORENIA Význam prevencie onkologických ochorení je nespochybniteľný. Len na Slovensku každoročne pribudne viac ako 30 000 ľu
ONKOLOGICKÉ OCHORENIA V prípade, že sa nádor do kostí rozšíril z iného ložiska v tele, hovoríme o kostných metastázach. Vznikajú vtedy
ONKOLOGICKÉ OCHORENIA Ambasadori o. z. NIE RAKOVINE Jana Pifflová Španková, Patrik Herman a Bibiana Ondrejková krstia knihu Životospráva pri
PREVENTÍVNY ONKOLOGICKÝ SKRÍNING Kolonoskopia je diagnostická a zároveň aj terapeutická metóda. Zisťuje sa pri nej prítomnosť poly
