RUBRIKA IMUNITA A ALERGIE
Imunitný systém nie je presne ohraničený orgán. Nemôžeme ho nahmatať a ani presne určiť, kde je v tele jeho začiatok a koniec. Pozostáva z viacerých tkanív, buniek a molekúl a v tele dospelého človeka váži asi kilogram. Všetky jeho zložky fungujú vo vzájomnom vzťahu a komunikujú medzi sebou tak, aby zabezpečili istú rovnováhu. Jej výsledkom je zdravie. Imunita nás, zjednodušene povedané, chráni pred všetkými votrelcami, ktorí na nás útočia zvonka – či už sú to baktérie, huby, plesne, vírusy, ale aj pred poškodenými bunkami nášho vlastného tela, ktoré imunitný systém dokáže zlikvidovať. Ak by sa tak nestalo, výsledkom by mohlo byť nekontrolovateľné množenie buniek a nádorový proces. Imunitou nás evolúcia obdarovala preto, aby sme prežili – bez odolnosti by sme nedokázali odolávať najrôznejším cudzorodým látkam. Imunitný systém ich musí rozpoznať, nedovoliť im šíriť sa a rozmnožovať v tele a poškodzovať vlastné systémy. Súčasne sa ich musí vedieť aj zbaviť a odstrániť z organizmu. Je tiež schopný pamätať si, s akými cudzorodými látkami sa už stretol, a ak opakovane s nejakou potenciálne nebezpečnou látkou opäť príde do kontaktu, vie vďaka svojej „pamäti” rýchlejšie a účinnejšie reagovať.
Niekedy imunitný systém síce funguje, ale z nejakého dôvodu prestane rozoznávať štruktúry tela ako vlastné a začne sa k nim správať ako k „votrelcom“ a poškodzuje ich. Stane sa tak vtedy, ak do organizmu vnikne vírus alebo baktéria s podobnou štruktúrou, akú majú niektoré naše vlastné bunky. Na takomto podklade „boja proti vlastným štruktúram“ vznikajú autoimunitné ochorenia – reumatoidná artritída, niektoré kožné ochorenia alebo aj cukrovka. V prípade alergií zasa náš imunitný systém reaguje na vonkajšie podnety prehnane. Určitých votrelcov zlikviduje, no ak sa už raz takto „naštartuje“ a nemá čo zneškodňovať, prehnaná reakcia spôsobí zápal v tkanivách alebo orgánoch. A z ochrancu sa stáva škodca. Niekde tu sa začína príbeh alergie. Látky, ktoré takúto prehnanú precitlivenú reakciu spúšťajú, nazývame antigénmi či alergénmi. Mrzuté je, že ak imunitný systém začne neprimerane precitlivelo reagovať na látku, ktorá ho v skutočnosti neohrozuje, reaguje zbytočne a zbytočne vyvoláva ťažkosti či poškodenie. A všetko si pamätá. Ak sa alergik v budúcnosti stretne s takýmto alergénom, zareaguje kýchaním, svrbením, nádchou, môže sa mu zhoršiť dýchanie alebo už rozvinutá astma. Zoznam alergénov je nekonečný. Sú to zvyčajne látky, na ktoré bežní ľudia nereagujú nijako zvlášť výrazne, ale precitlivení jedinci áno. Alergénom totiž môže byť čokoľvek, čo vdýchneme, vypijeme, zjeme, natrieme si na kožu alebo si oblečieme. Od peľového zrnka, cez prach, roztoče, ryby či morské plody, až po najkvalitnejší pleťový krém, ale aj slnečné žiarenie, včelí či osí jed a aj chlad. Potravinové alergie môžu vyvolať aj také bežné veci ako ovocie, najmä exotické, alebo koreniny a oriešky, ryby, mlieko – všetko potraviny, ktoré sú za normálnych okolností pre zdravie prospešné.
Ak je imunitný systém takto nastavený, reaguje na určité podnety špecificky – alergickou reakciou. Na jej vyvolanie stačí aj minimálne množstvo alergénu. Alergické reakcie sa prejavujú rôzne. Najčastejšie sezónnou či celoročnou nádchou, kýchaním, kašľaním, čo môže viesť až k vzniku astmy. Nezriedka tiež reakciami na koži ako je ekzém, žihľavka či rôzne iný výsevy a vyrážky, ale aj zápalom očných spojiviek. Zriedkavé nemusia byť ani tráviace ťažkosti po požití potravinových alergénov sprevádzané zápalmi čreva a spojené so zápchou alebo hnačkami. Život ohrozujúcou reakciou je anafylaxia. O tom, či budeme reagovať alergicky alebo nie, rozhoduje nielen genetika, ale svoje zohráva aj prostredie. Ak bola alergická matka, je pravdepodobné, že sa alergikom stane aj jej dieťa. Pravdepodobnosť sa zvyšuje, ak sú alergickí obaja rodičia, najmä ak sú alergickí na rovnaký alergén. A čo prostredie? Už aj malé deti vedia, že chémia je všade okolo nás. V ovzduší, v jedle, v nábytku. Aj v tom, čo si obliekame, čím sa umývame. Problémom môže byť aj snaha o udržanie úzkostlivo čistej domácnosti, čím škodíme vlastnému imunitnému systému.
Alergia a astma sa navzájom veľmi ovplyvňujú. Alergická nádcha je rizikovým faktorom pre vznik astmy a tretine alergikov sa do astmy aj rozvinie. Navyše, astmatik počas svojej alergickej sezóny pociťuje zhoršenie príznakov aj na prieduškách. Hoci tieto dve ochorenia zasahujú dýchací systém, deje sa tak na rôznych „úrovniach“. Astma zasahuje spodnú časť dýchacích ciest, priedušky a pľúca, alergická nádcha je najmä ochorením nosovej dutiny, nosových dýchacích ciest. Zásadným obratom v liečbe bolo odlíšenie tzv. úľavových liekov s rýchlym nástupom účinku (uvoľňovače), ktoré slúžia iba na liečbu akútnych stavov od podstatne dôležitejších preventívnych, protizápalových liekov (kontrolóri) pre dlhodobé pravidelné užívanie. Aj keď astma stále zostáva nevyliečiteľnou, a preto celoživotnou chorobou, v súčasnosti je veľmi dobre liečiteľná vďaka pravidelnému používaniu preventívnych protiastmatických liekov, ktoré kontrolujú astmatický zápal dýchacích ciest. Takéto lieky zabezpečia dlhodobú kontrolu príznakov astmy utíšením zápalu v dýchacích cestách. Najčastejšie je dostupná vo forme inhalačných kortikosteroidov, ktoré pôsobia miestne, len v prieduškách. Mimoriadne dôležité je, aby sa astmatik v spolupráci s lekárom (alergológom, alebo pľúcnym lekárom) snažil o plnú kontrolu symptómov svojej choroby. Len tak môže viesť plnohodnotný život. Cieľom dobre kontrolovanej astmy je dosiahnuť stav, keď liečba záchrannými liekmi, uvoľňovačmi, nie je potrebná, pretože astmatik je bez príznakov. Najnovšie prípravky obsahujú dokonca fixnú kombináciu oboch skupín liekov – kontrolórov aj uvoľňovačov – ktoré sa navzájom vo svojom účinku podporujú. Dokonca sú k dispozícii aj také lieky, ktoré účinkujú naraz proti prejavom astmy i alergickej nádchy – obsahujú aktívnu látku s protizápalovými vlastnosťami.
Problémom dneška už nie sú infekčné ochorenia ako kedysi. Vystriedali ich poruchy imunity. Tie sú základom vzniku civilizačných ochorení. „Imunosupresia, čiže zníženie aktivity obrany tela, spôsobuje nádorové ochorenia a, naopak, nadmerná precitlivenosť organizmu na určité podnety je dôvodom alergií a autoimunitných ochorení. Civilizačné ochorenia, medzi ktoré patria aj imunologické, sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie vyskytujú v prípade 30 – 40 % obyvateľov vyspelých krajín,“ hovorí MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., primárka ImunoVital Centra v Bratislave.
Za posledné roky či storočie, sa výrazne zmenil náš životný štýl. K tomu pristupuje nadmerné používanie chemických látok, znečistené životné prostredie, chronický stres, málo spánku a v neposlednom rade absolútny nedostatok pohybu. Dôsledkom toho je aj znížená telesná zdatnosť, obezita, slabá otužilosť, vyčerpanosť a znížená odolnosť voči chorobám. Čo všetko možno považovať za poruchu imunity? „Poruchám imunitnej odpovede sa obyčajne pripisujú časté ochorenia infekčnej povahy, hlavne ochorenia dýchacích ciest. Úloha imunity je však oveľa širšia. Jej fyziologickou funkciou je nielen obrana organizmu pred rozmanitými choroboplodnými zárodkami (vírusy, baktérie, plesne, prvoky a červy), ale aj pred bunkami vlastného tela, ktoré stratili vlastnosti normálnych buniek, nekontrolovane sa množia a ohrozujú jedinca rozvojom nádorového ochorenia. Nedostatočná funkcia imunitného systému sa môže prejavovať aj celkovým pocitom únavy, bolesťami kĺbov, zhoršeným hojením rán, opakovanými bakteriálnymi, vírusovými a plesňovými ochoreniami, zníženým počtom bielych krviniek, zvýšenou vnímavosťou k nádorovým ochoreniam a pod. Poruchy imunity sa podieľajú aj na vzniku alebo priebehu mnohých ochorení neinfekčnej povahy, ktoré postihujú rôzne orgány – diabetes 1. typu, poruchy funkcie štítnej žľazy, reumatické ochorenia, zápalové ochorenia obličiek, mnohé kožné ochorenia, roztrúsená mozgovo-miechová skleróza a podobne, ale vlastne aj všetky prejavy alergií,“ dodáva imunologička.
Najväčšími nepriatelia imunity sú nedostatok vitamínov a minerálov, rafinovaný cukor, stres, fajčenie, nadmerné množstvo alkoholu, nedostatok pohybu a nedostatok spánku. A čo imunitu naopak podporí? „Ak sa chceme vyhnúť vyššej chorobnosti, mali by sme začať pracovať na údržbe zdravého imunitného systému, prostredníctvom piatich „S” – zdravá strava, dostatok spánku, veľa smiechu, športu a spokojný život v kruhu svojich blízkych, so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže zmeniť životný štýl, vyhýbať sa stresu, zdravo sa stravovať, skoncovať s fajčením a vhodne upraviť čas potrebný na regeneráciu,“ vymenúva primárka Katarína Bergendiová.
Náš životný štýl a charakter našej stravy sa v posledných desaťročiach podstatne zmenili. Prirodzenú, čerstvú stravu nahradili umelo upravované výrobky, a to buď tepelne – pasterizáciou, spracovaním pri vysokých teplotách, alebo chemicky pridávaním rôznych aditív a stabilizátorov. Z mnohých priemyselne vyrobených potravín sme tak v snahe zachovať ich dlhodobú trvanlivosť dokonale „vyničili“ nielen prírodné súčasti, ako sú vitamíny a minerálne látky, ale modifikáciou niektorých štruktúr sa kŕmime látkami, ktoré ľudský organizmus nevie spracovať. Navyše stravovanie negatívne ovplyvňuje aj zdevastované životné prostredie. Spôsob, ako môžeme našu imunitu podporiť, predpokladá návrat k zdravej životospráve, k pohybu na čerstvom vzduchu a v neposlednom rade tiež elimináciu stresu.
„Zdravú a prospešnú činnosť zažívacieho traktu – najmä hrubého čreva, pomáha zabezpečovať črevná mikroflóra, ktorá obsahuje dostatočné množstvo probiotických baktérií. Ich najväčší počet sa nachádza v tráviacom trakte dojčiat a najmenej ich sídli v tráviacom trakt starších ľudí, keďže sa ich počet vekom postupne redukuje. Odhaduje sa, že v čreve zdravého dospelého človeka sa nachádza kilo až poldruha kila rôznych mikroorganizmov. Je vhodné ak v čreve prospešné mikroorganizmy vytlačia alebo nahradia hnilobné baktérie, ktoré produkujú toxické produkty (amoniak a sírovodík) a tým poškodzujú organizmus hostiteľa,“ hovorí prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc, klinická imunologička a alergologička z Polikliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity. „Nevýhodný posun črevnej flóry od probiotických k hnilobným procesom sa dnes týka nielenstarších a starých ľudí, ale žiaľ aj jedincov mladšej vekovej kategórie. Probiotické mliečne baktérie – laktobacily a bifidobaktérie z ovčích produktov, jogurtov alebo kapusty sa usídlia na stenách hrubého čreva, kde produkujú kyselinu mliečnu a iné organické kyseliny. Tieto prospešné baktérie vytláčajú škodlivé a hnilobné baktérie, ktoré hynú, a tým chránia predovšetkým črevnú sliznicu pred útokmi iných, agresívnych patologických kmeňov. Probiotické baktérie zabezpečujú zdravú funkciu čreva a priamo posilňujú imunitu, keďže bunky imunitného systému sa tvoria priamo v črevách,“ objasňuje pôsobenie probiotík v črevách profesorka Šustrová. Aby sa probiotické baktérie mohli dostať do čriev neporušené, aby mohli prežívať a optimálne sa rozmnožovať v našom črevnom trakte, potrebujú sa naviazať na potravinové nosiče, nestráviteľné potravinové látky – vlákniny, ktoré priaznivo a selektívne ovplyvnia ich rast. Takéto látky sa nazývajú prebiotiká.
Na vyšetrenie do imunoalergologickej ambulancie odosiela pacienta praktický lekár obvykle z dôvodov častých infekcií niektorého systému (napr. dýchacieho, močového traktu, kožné infekcie), častých bakteriálnych infekcií (napr. angíny), opakovaných vírusových či mykotických infekcií. K špecialistovi treba ísť pri podozrení na alergické ťažkosti ako nádcha, kašeľ, zápal očných spojiviek, kožné výsevy a svrbenie, potravinové alergie, ale napríklad aj v prípade, keď sa hľadajú príčiny únavového syndrómu.
Imunoalergologické vyšetrenie má za úlohu odhaliť príčinu ochorenia. Či ide o poruchu imunitného systému v zmysle zníženej imunity alebo poruchu v zmysle alergie, čiže hyperreaktivity na rôzne podnety. Medicína má v súčasnosti k dispozícii množstvo testov, ktoré dokážu s veľkou presnosťou určiť, ktorý článok imunitného systému je postihnutý a do akej miery.
Liečba alergie je zdĺhavá a celoživotná. Najúčinnejšia je kauzálna liečba – vakcínovanie alergénov. Do tela sa vo forme kvapiek alebo injekčne podáva alergén v malých, postupne sa zvyšujúcich dávkach. Táto špecifická imunoterapia trvá niekoľko rokov a pozitívnym výsledkom je, že imunitný systém začne pracovať správne. Symptomatickú liečbu predstavuje celoživotné užívanie liekov, ktoré chorého zbavia večne upchatého nosa a iných nepríjemných prejavov alergie.
… často kýchate
… nečakane a nárazovo kašlete
… máte ťažkosti s dýchaním
… sporadicky strácate čuch
… máte upchaný nos
… trpíte zvýšenou sekréciou hlienov
… slzia vám oči
… svrbí vás pokožka
… máte opuchnutý jazyk či pery
… budíte sa kvôli kašľu
Ivana Baranovičová
Foto na titulke: Shutterstock
ALERGICKÉ OCHORENIA V Európe aj na Slovensku každoročne pribúda počet ľudí, ktorí trpia na rôzne druhy respiračných alergických
ALERGIE Myslite na prevenciu Začiatok jesene, rovnako ako leto, sú rizikové obdobia pre ľudí, ktorí po ťažkej alergickej reakcii na bo
ALERGOLÓGIA V čase častého šírenia dezinformácií z oblasti medicíny prináša Slovenská spoločnosť alergológie a klinickej imunológi
Na Slovensku trpí alergiou až 40 % obyvateľstva. Úlohu v zvyšujúcom sa počte alergických ochorení hrá nielen genetika, ale aj vplyv
