ONKOLOGICKÝ ÚSTAV SV. ALŽBETY
O minulosti Onkologického ústavu sv. Alžbety nemožno hovoriť bez toho, aby sme nespomenuli samotné sestry Alžbetínky. Z Viedne do vtedajšieho Prešporka 16. septembra 1738 prišli tri – sestra Mária Alžbeta Schűllerová, sestra Johana Kristína Dilenová a sestra Anna Barbara Holleckerová. Tri kandidátky a jedna laická sestra. Už v tom istom roku zahájili prípravné práce pre výstavbu kostola a kláštora. Kostol bol dokončený a posvätený v roku 1743 a pokračovalo sa na dokončovacích prácach na stavbe kláštora.
Od samého začiatku účinkovania v Bratislave sestry Alžbetínky poskytujú služby chorým a núdznym blížnym, podľa odkazu svojej patrónky sv. Alžbety. Prvú pacientku postihnutú morom prijali už v októbri 1738. Sestry postupne rozširovali priestory nemocnice, a tak v roku 1748 bolo k dispozícii 30 postelí, na ktorých ošetrovali najmä pacientky s rôznymi infekčnými ochoreniami, ako boli mor, týfus či ovčie kiahne. Na začiatku fungovania nemocnice lekársku starostlivosť zabezpečovali pravdepodobne lekári z neďalekej Nemocnice sv. Ladislava. V roku 1753 sestry zriadili aj vlastnú lekáreň, v ktorej vyrábali liečivá pre potreby nemocnice. Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť sestier bola veľmi cenená, o čom svedčí tiež skutočnosť, že kláštor navštívila cisárovná Mária Terézia. Sestry sv. Alžbety sa nevenovali len ošetrovaniu pacientov, ale v spolupráci s bratmi kapucínmi sa starali aj o ich duchovný život, čo vlastne funguje dodnes. Dôkazom kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti sestier bolo vybudovanie Domu milosrdenstva v roku 1791, ktorý slúžil pre pacientov s rôznymi chronickými chorobami.
K rozvoju ošetrovateľskej a liečebnej činnosti sestier došlo po roku 1864, keď sa neďaleko Nemocnice sv. Alžbety vybudovalo dôležité zdravotnícke zariadenie, tzv. Krajinská (štátna) nemocnica, ktorá bola v tom čase najvýznamnejším zdravotníckym zariadením v Uhorsku. Vedenie Štátnej nemocnice si všimlo kvalitnú ošetrovateľskú činnosť sestier sv. Alžbety, a preto s nimi uzatvorilo zmluvu o ošetrovaní náročných, často nádormi trpiacich pacientov. Možno to považovať za začiatok onkologického zamerania Nemocnice sv. Alžbety. K výraznej zmene fungovania Nemocnice sv. Alžbety došlo počas I. svetovej vojny (1914 – 1918), kedy nemocnica slúžila najmä na ošetrovanie ranených vojakov. Následne začali sestry sv. Alžbety ošetrovať vo svojej nemocnici aj mužských pacientov. V tom čase v nemocnici okrem lekárne fungovalo aj malé laboratórium a röntgenologický prístroj.
Vzhľadom na čoraz väčšie potreby postelí zrealizovali sestry Alžbetínky v roku 1937 rekonštrukciu nemocnice. V tom čase bolo už k dispozícii 130 postelí, najmä pre odbory chirurgie a rtg. terapie. V roku 1940 sa v dôsledku nedostatku priestorov presťahoval zo Štátnej nemocnice do Nemocnice sv. Alžbety Rádiumterapeutický ústav, ktorý viedol zakladateľ slovenskej rtg. diagnostiky a terapie profesor MUDr. Ľudovít Valach. Rádiumterapeutický ústav mal k dispozícii 95 postelí a bol určený najmä pre pacientov s hematologickými malignitami. Po skončení II. svetovej vojny zriadili sestry sv. Alžbety v spolupráci s prof. MUDr. Viliamom Thurzom, DrSc. Ústav pre liečbu chronických a nádorových ochorení. Okrem rtg. liečby nádorov sa v tomto zariadení venovali aj chirurgickej liečbe nádorových ochorení, najmä tráviaceho traktu (prof. MUDr. Ladislav Bolcek), ako aj laboratórnej diagnostike rôznych nádorov. Sestry sv. Alžbety okrem ošetrovania chorých pracovali aj v lekárni, a tiež ako asistentky pri rtg. diagnostike a terapii. Postupne sa pôvodne malá Nemocnica sv. Alžbety stala v tom čase moderným, onkologicky zameraným, zariadením a napokon aj kolískou slovenskej onkológie.
V auguste 1950 boli sestry sv. Alžbety odvezené z nemocnice a z kláštora do zberných táborov na Slovensku, kde museli vykonávať najťažšie manuálne práce. Zároveň bola budova nemocnice a kláštora zoštátnená. V roku 1951 vznikol pod vedením riaditeľa profesora Thurza štátny Onkologický ústav pre Slovensko. K pôvodným oddeleniam pribudlo oddelenie biochémie a rádioizotopov, ktoré sa neskôr premenilo pod vedením doc. MUDr. Štefana Hupku, DrSc. na Kliniku nukleárnej medicíny, venujúcej sa diagnostike a liečbe pacientov rádioizotopmi. V roku 1952 bolo pod vedením MUDr. Petra Kosseya, CSc., zriadené onkologicky zamerané oddelenie histológie. V odbore rádioterapie začala v roku 1953 pracovať MUDr. Eva Siracká, DrSc., ktorá bola prvou kvalifikovanou rádioterapeutkou na Slovensku. Od roku 1954 sa o rozvoj modernej rádioterapie výrazne zaslúžil doc. MUDr. Juraj Ďurkovský, CSc., ktorý mal na oddelení už v roku 1955 k dispozícii prvý kobaltový ožarovač a od roku 1975 aj prvý urýchľovač. O rozvoj slovenskej onkochirurgie sa zaslúžili primári MUDr. Tibor Tesárek, CSc. a MUDr. Anton Godál, CSc. Zakladateľmi modernej onkogynekológie na Slovensku boli primári MUDr. Ernest Klauber a doc. MUDr. Ivan Maňka, CSc. Od roku 1955 úspešne rozvinuli onkorádiológiu MUDr. Hugo Vernár, MUDr. Alfréd Šári a najmä MUDr. Andrej Kutarňa, CSc. Z pôvodného oddelenia experimentálnej terapie (MUDr. Alois Winkler, DrSc.) sa vytvorilo Oddelenie chemoterapie pod vedením MUDr. Vladimíra Černého, ktorého treba považovať za zakladateľa slovenskej chemoterapie. Podobný rozvoj zaznamenala pod vedením prof. MUDr. Viliama Thurza, DrSc., neskôr MUDr. Viliama Ujházyho, DrSc., prof. MUDr. Juraja Šveca, DrSc. a doc. Ing. Čestmíra Altanera, DrSc. aj slovenská experimentálna onkológia. Po politických zmenách v roku 1989 došlo k výrazným zmenám aj v odbore onkológie. Ústav klinickej onkológie a Štátne sanatórium na Kramároch sa v roku 1990 zlúčili do Národného onkologického ústavu (NOÚ). V roku 1991 zákonom č. 298/1990 Z. z. a zákonom č. 338/1991 Z. z. boli Reholi sv. Alžbety navrátené pozemky a budovy bývalej Nemocnice sv. Alžbety. Následne Rehoľa sv. Alžbety v auguste 1992 požiadala MZ SR o povolenie poskytovať zdravotnú starostlivosť a zriadiť neštátne zdravotnícke zariadenie. Za tejto situácie NOÚ na Klenovej ulici odsunul niektoré významné odborné činnosti do svojej nemocnice na Klenovej. MZ SR zriadilo od 1. 10. 1994 samostatný právny subjekt Národný onkologický ústav – Nemocnica s poliklinikou sv. Alžbety so sídlom na Heydukovej ulici. Cieľom vzniku tohto štátneho zariadenia bolo stabilizovať situáciu po odbornej, personálnej a prístrojovej stránke. V tomto období sa v nemocnici podarilo zabezpečiť prístroje pre rádiológiu, simulačný prístroj pre lineárny urýchľovač a realizovať rekonštrukciu operačného traktu a oddelenia ARO.
Autor: Mgr. Mária Ragulová
generálna predstavená rehole, doc. MUDr. Juraj Kaušitz, CSc. a RNDr. Ing. Pavol Švec, CSc., konatelia OÚSA
Foto: archív OUSA