Ľudské telo produkuje vitamín D prirodzene – tvorí sa v koži, pôsobením UV žiarenia, čo nie vždy stačí. V obmedzenej miere ho možno získať aj z určitých potravín, ako napríklad losos, tuniak či treščia pečeň a aj doplnkov stravy, aby ste si zabezpečili jeho dostatočnú hladinu v krvi. Za najlepší indikátor výšky hladiny vitamínu D sa považuje koncentrácia 25(OH) vitamínu D v krvnom sére.
„Klinická prax už dlhodobo vyžíva z praktických dôvodov výlučne sérové hladiny 25(OH) vitamínu D, čo je dobrý ukazovateľ stavu vitamínu D v organizme, s pomerne vysokou koncentráciou (ng/ml) a dlhým biologickým polčasom dva až päť týždňov. Vitamín D je vlastný aktívny D-hormón, ktorého stanovenie je však veľmi komplikované,“ uvádza prof. PharmDr. Ján Kyselovič, PhD., z Jednotky klinického výskumu V. internej kliniky LF UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Vitamín D má niekoľko dôležitých funkcií. Asi najdôležitejšími sú regulácia vstrebávania vápnika a fosforu a zabezpečenie funkcií imunitného systému. Dostatok vitamínu D je dôležitý pre normálny rast a vývoj kostí a zubov, ako aj pre lepšiu odolnosť voči niektorým chorobám. Jestvujú názory, že deficit „déčka“ sa spája nielen s rednutím kostí, ale aj s astmou, srdcovo-cievnymi problémami, cukrovkou či dokonca s onkologickými ochoreniami. Pri menopauzálnej osteoporóze sa kladie dôraz na dostatočný príjem vitamínu D v súvislosti so zabudovávaním vápnika do kostí. Prepolôadá sa, že vitamín D zlepšuje tiež priebeh autoimunitných, nádorových a metabolických ochorení, ako sú metabolický syndróm či obezita. Rovnako sa mu pripisujú pozitívne účinky na kardiovaskulárne zdravie, únavový syndróm a dokonca aj na psychiku.
Viaceré štúdie naznačujú, že vitamín D znižuje riziko vzniku respiračných ochorení. Zohráva dôležitú úlohu v regulácii imunitnej odpovede pri infekcii vírusom SARS-CoV-2, čo je v súčasnosti vskutku aktuálne. „Odborné spoločnosti vo svojich odporúčaniach udávajú denný príjem 600 až 1000 UI vitamínu D3. Bol potvrdený vzťah medzi vyšším výskytom respiračných infekcií a nízkymi sérovými koncentráciami vitamínu D. Dá sa to vysvetliť stimuláciou imunitného systému, čo ho pri prekrývajúcom sa efekte deficitu vitamínu D a ťažkého priebehu covidovej infekcie predurčilo aj na terapiu covidu. Hodnotila sa najmä účinná hladina sérového 25(OH) vitamínu D a zníženie výskytu ochorenia, ťažkého priebehu a úmrtnosti na covid. Potvrdenie efektívnosti vyšších sérových hladín 25(OH) vitamínu D viedlo až podávaniu extrémnych megadávok vitamínu D3. Dnešné zistenia nepotvrdzujú, že by takéto dávky zabezpečili požadovaný dramatický nárast sérových 25(OH) vitamínu D, pretože je to limitované regulačnými mechanizmami ľudského tela,“ vysvetľuje profesor Ján Kyselovič. Preto sú podľa slov profesora Kyseloviča odborné spoločnosti v odporúčaniach pre podávanie vysokých dávok vitamínu D v prevencii a liečbe covidu zdržanlivejšie.
Znížení rizika sklerózy multiplex, pretože sa zistilo, že nízka hladina vitamínu D je spojená so zvýšeným rizikom tejto choroby.
Znížení pravdepodobnosti vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Nízke hladiny vitamínu D sa spájajú so zvýšeným rizikom hypertenzie, srdcového zlyhávania a mŕtvice.
Podpore zdravia imunitného systému. Ľudia, ktorí nemajú dostatočnú hladinu vitamínu D, môžu byť vystavení zvýšenému riziku infekcií a autoimunitných chorôb, ako sú reumatoidná artritída, cukrovka 1. typu a zápalové ochorenie čriev.
Regulácii nálady. Výskum ukázal, že vitamín D môže zohrávať dôležitú úlohu pri regulácii nálady a znižovaní rizika depresie. Zistilo sa, že nízka hladina „déčka“ sa spája s rizikom vzniku úzkosti a tiež to, že ľudia, ktorí prežívali negatívne emócie a dostávali doplnky vitamínu D, zaznamenali zlepšenie príznakov.
Ovplyvňovaní telesnej hmotnosti. Súčasný výskum nepodporuje myšlienku, že by vitamín D spôsoboval úbytok hmotnosti, ale zdá sa, že medzi ním a hmotnosťou existuje vzťah. Ľudia s vyššou telesnou hmotnosťou majú väčšiu pravdepodobnosť nízkej hladiny vitamínu D.
Schopnosť získať dostatok vitamínu D len zo slnečného žiarenia môže ovplyvniť niekoľko faktorov. Je menej pravdepodobné, že zo slnka absorbujete dostatok vitamínu D, ak žijete v oblasti s vysokým znečistením, používate opaľovací krém, trávite väčšinu času v interiéri, žijete vo veľkomeste, kde budovy blokujú slnečné svetlo, máte tmavšiu pokožku, dávate prednosť nízkotučnej či nekvalitnej strave, v dôsledku starnutia sa vám spomalil metabolizmus a trpíte chronickými chorobami a obezitou. Tieto faktory môžu zvýšiť riziko nedostatku tohot dôležitého vitamínu. „Dlhodobo je známa sezónna variabilita sérových koncentrácií vitamínu D, pretože ho získavame v menšej miere zo stravy a vo väčšej miere ožiarením 7-dehydrocholesterolu v koži slnečným UVB žiarením. Keďže počas zimných mesiacov v našich geografických podmienkach dochádza k nižšej expozícii slnečnému UVB žiareniu, klesá syntéza vitamínu D v koži. Vtedy je logická suplementácia vitamínu D liekmi, či výživovými doplnkami. Takými stavmi sú najmä stavy sprevádzajúce respiračné ochorenia a menopauzálnu osteoporózu,“ dodáva profesor Kyselovič.
Do objavenia vitamínu D sprevádzal ľudstvo celé stáročia masívny výskyt rachitídy (krivice) detí, ktorá v staršom veku ide ruka v ruke s osteopéniou, predstupňom osteoporózy. Mnohé sa zmenilo po odštartovaní plošnej profylaxie vitamínom D v dojčenskom veku, takže dnešné deti už krivicou netrpia. V dospelosti však nedostatok tohto vitamínu súvisí s mnohými vážnymi ochoreniami ako už spomínané osteoporóza, skleróza multiplex, obezita, kardiovaskulárne, autoimunitné, respiračné či infekčné ochorenia, aj s komplikáciami pri gravidite, s cukrovkou, depresiou, rakovinou a Alzheimerovou chorobou. Na nedostatok poukazujú tiež únava, bolesti kostí alebo svalov, nevoľnosť, slabosť a stresové zlomeniny, najmä v oblasti nôh, panvy či bedra.
Nedostatok možno diagnostikovať vykonaním jednoduchého krvného testu. Keď sa potvrdí, je vhodné užívať doplnky stravy s vitamínom D a tiež dbať na to, aby ste vitamín D získavali prostredníctvom slnečného žiarenia a potravín, ktoré konzumujete.
V ľudskom tele v našich podmienkach predstavuje optimum 30 ng/ml, čo je dostatočné pre zdravé fungovanie kostí a svalov. Avšak na ovplyvnenie ostatných systémov, vrátane imunity či centrálnej nervovej sústavy, potrebujete mať oveľa vyššiu hladinu vitamínu D. Na Slovensku nedosahujú optimálnu hladinu vitamínu D viac ako tri štvrtiny jeho obyvateľov. Zle sú na tom najmä deti vo veku 11 až 15 rokov. Ich hladiny sa pohybujú na úrovni seniorov. Môže za to práve ich životný štýl – dlhodobé sedenie za počítačom a zlá životospráva.
„Podľa konsenzu môže väčšina pacientov počas pandémie za účelom zabezpečenia optimálneho fungovania muskuloskeletálneho systému bezpečne prijať 400 až 1 000 IU vitamínu D denne v jedle a/alebo vo forme preparátov vitamínu D. Nasycovacie krátkodobé podávanie vysokých dávok vitamínu D majú opodstatnenie pri veľmi nízkych hladinách sérového 25(OH) vitamínu D, v limitovanom časovom období a v špecifických situáciách,“ hodnotí profesor Kyselovič. Medzi takéto situácie patria opakované respiračné ochorenia vrátane infekcie SRS-Cov-2, obdobie počas chrípky, či obdobie pred operáciou, kedy sa krátkodobo odporúčajú dávky 2 000 až 4 000 IU/deň. Dlhodobo zvýšené dávky majú opodstatnenie ako prevencia chrípky a na posilnenie imunity, a tiež pre alergikov a astmatikov.
Ak užívate nadmerné množstvo doplnkov stravy s vitamínom D, môžete ho získať príliš veľa. Je však nepravdepodobné, že by sa to stalo prostredníctvom stravy alebo vystavenia slnečnému žiareniu. „Štúdie súvisiace s terapiou covidu vitamínom D ukázali, že nežiaduce účinky či intoxikácia vysokými dávkami nie je častá. Prejavy intoxikácie sú zväčša spojené s hyperkalciémiou a hyperfosfatémiou – vysokými hladinami kalcia a fosfátu v sére,“ uzatvára profesor Kyselovič.
Autor:Ivana Baranovičová