Podľa dát medzinárodnej spoločnosti IQVIA, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu s liekmi, klesá u nás od roku 2017 spotreba takzvaných nesteroidných liekov, ktoré bežne používame na tíšenie bolesti. Riešením bolestí svalov či kĺbov, ktoré sú typické aj pre covid, sú pre Slovákov podľa spomínaných dát aj lokálne liečivá v podobe mastí, krémov a gélov. Dopyt po nich narastá.
Čísla IQVIA hovoria, že v rozmedzí rokov 2019 a 2021 klesol počet predaných balení tabletiek a kapsúl proti bolesti, ktoré sa užívajú perorálne, o viac ako 216-tisíc balení – takmer o štyri percentá. V rovnakom období, naopak, vzrástol počet predaných nesteroidných analgetických mastí o takmer 58-tisíc, čo predstavuje tri percentá.
„Stúpajúci trend spotreby lokálnych liekov proti bolesti môže súvisieť so skutočnosťou, že Slováci začali uprednostňovať lokálne tíšenie bolesti oproti celkovému,“ hovorí farmaceutka PharmDr. Veronika Pytlová. Pripomína, že aplikácia liekov vo forme krému nezaťažuje gastrointestinálny trakt, ako je to pri väčšine analgetík podávaných perorálne.
Trend výdavkov za lieky má však dlhodobo stúpajúcu tendenciu. Oproti roku 2019 sme minuli v roku 2021 o 1,1 milióna eur viac na lieky proti bolesti a takmer o 3,1 milióna eur na lieky proti teplote. Hoci sme počas pandémie užívali menej liekov proti bolesti, zaplatili sme za ne viac. Spôsobené to môže byť nákupom väčších balení liekov alebo ich vyššou cenou.
Podľa údajov NCZI si ochorením COVID-19 prešlo približne 1,5 milióna Slovákov. Približne 1,4 milióna pozitívnych potvrdili PCR testy, ku ktorým treba prirátať ešte chorých na základe Ag testov a aj tých, ktorí sa z rôznych dôvodov netestovali alebo sa testovali doma a nefigurujú v štatistikách.
Napriek opakovane preplneným nemocniciam sa väčšina chorých liečila v domácom prostredí. Na základe odporúčaní Ministerstva zdravotníctva im v tom pomáhali voľnopredajné lieky na znižovanie teploty (antipyretiká), nesteroidné analgetiká, lokálne liečivá na kašeľ a zápal nosohltanu a, samozrejme, vitamíny na podporu imunity.
Práve v súvislosti s voľnopredajnými liekmi odborníci opakovane upozorňovali na riziko priveľkých dávok. Problém je najmä s vitamínom D, ktorý je rozpustný v tukoch a jeho nadbytok sa z tela nevylúči močom ako pri vitamíne C. „Skutočne sme zaznamenali zvýšený dopyt po vitamíne D, na ktorý dovtedy mnoho Slovákov zabúdalo, hoci je na správne fungovanie imunitného systému veľmi dôležitý,“ potvrdzuje farmaceutka Veronika Pytlová. „Aj pri voľnopredajných liekoch je dôležité zaujímať sa o účinné látky a ich vplyv na náš organizmus. Z tohto pohľadu treba na liečbu bolesti uprednostniť preparáty, ktoré sú vhodné aj na dlhodobé užívanie bez množstva nežiaducich účinkov v iných oblastiach,“ dodala.
Ako relatívnu novinku začali Slováci užívať aj doplnky výživy s beta glukánmi, ktoré Ministerstvo zdravotníctva SR zaradilo medzi odporúčané látky podpornej liečby covidu pre dospelých aj pre deti.
„Beta glukány samy osebe neliečia. Bunky imunitného systému, najmä makrofágy, neutrofily a niektoré lymfocyty však majú špecifické receptory, na ktoré sa beta glukány naviažu. Vtedy získajú imunitné bunky akoby externý zdroj energie, čo zvyšuje ich schopnosť plniť ochrannú funkciu organizmu a bojovať so škodcami,“ vysvetlil Ing. Adrián Doboly z biotechnologického laboratória Natures. Výhodou beta glukánov tiež je, že ani pri dlhodobom užívaní nezaťažujú organizmus.
Slováci tak možno aj vďaka pandémii objavili menej zaťažujúce spôsoby tíšenia bolesti, napríklad lokálne masti na tíšenie bolesti a doplnky výživy na posilnenie imunity, ktoré boli pre väčšinu dovtedy neznáme.
(red)
PODPORA IMUNITY Aktuálne celý svet žije vo veľkom strachu a neistote. Vojna hneď za našimi hranicami nechala málokoho pokojného. Sme v st
IMUNITNÝ SYSTÉM Imunitný systém je náš biologický obranný systém, akási vlastná obrana organizmu, ktorá nás pomocou špeciálnyc
Organizmus seniora je špecifický, a preto jeho imunita potrebuje iné stimuly, aby sa udržala pri sile. Bude inak rovnako krehká ako kosti ľudí
